Neustále počúvame od odborníkov i laikov, že vodu máme na Slovensku všade dobrú – z vodovodu aj z obchodu. Studne neprevádzkované vodárenskými spoločnosťami a horské pramene už môžu byť trocha riskantné, ale len preto, že nevieme, či sa monitorujú.
„Pitná voda by okrem toho, že je zdravotne bezpečná, mala byť aj prijateľná pre spotrebiteľa, mala by mať príjemnú chuť, nemala by páchnuť a na pohľad by mala byť číra a bezfarebná,“ opisuje kvalitnú pitnú vodu pre Profit Karol Munka z Výskumného ústav vodného hospodárstva.
Čierna aj artézska
Akokoľvek sfarbená voda už vzbudzuje pochybnosti. Napriek tomu sa americký výrobca rozhodol pretromfnúť túto psychologickú bariéru kampaňou o zdraviu mimoriadne prospešných vlastnostiach, keď sa do vody pridajú fulvonové kyseliny, ktoré ju sfarbia načierno.
Tie sa doteraz používali najmä v poľnohospodárstve na zlepšenie vlastností pôdy, nachádzajú sa v humuse, rašeline aj uhlí. „Fulvonové kyseliny vznikajú rozkladom organických látok, čo vám na ňu asi neurobí chuť. Ale po pridaní dodávajú organizmu rôzne stopové prvky a elektrolyty a pomáhajú nastoliť rovnováhu pH,“ uvádza sa na internetovej stránke Getblk.com.
Čierna voda je v USA na trhu tri roky a na Slovensko ešte nedorazila. Zato iný americký vodný hit Fiji, ktorý pijú celebrity aj americký prezident, v niektorých bratislavských kaviarňach už je. Artézska voda zo sopečného údolia na Fidži, ktorá je na trhu zhruba desať rokov, stavia najmä na čistote a ekológii. Predajom v USA pretromfla dokonca aj francúzsku kultovú značku Evian.
„Pri spracúvaní sa používa ropa, zisky z vývozu vody podporujú vojenský režim a balí sa do plastových fliaš dovezených z Číny, čo túto ekologickú značku trochu degraduje,“ uvádza sa na internetovej stránke Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Koncentrácie horčíka a vápnika sú v nej okrem toho oveľa nižšie, ako odporúčajú odborníci Výskumného ústav vodného hospodárstva.
Čo a ako nám balia
Dovozcovia to majú ťažké. Určite sa nájdu i takí konzumenti, čo si dajú Evian alebo Fiji, lebo je to „cool“. Väčšina však pije domácu vodu, najčastejšie z vodovodu. Čo sa týka vody, sme stopercentne sebestační. Výnimku tvorí iba Magnesia dovážaná z Česka, ktorá si založila značku na prírodnom horčíku. Ten sa do vody dostáva len v unikátnych pôdnych a nerastných podmienkach Slavkovského lesa na západe Českej republiky.
Ekologicky rozložiteľné fľaše napríklad z kukurice na Slovensku ešte nikto nevyužíva, zato do skla sa balí – napríklad Vincentka, liečivá voda s priaznivými účinkami na dýchacie cesty. Aj na Slovensku stavajú výrobcovia minerálok na imidži čistoty, „liečivú silu prírody uzavretú vo fľaši“ využíva v marketingu väčšina výrobcov – neprekáža ani, že v plastovej.
Fatra sa napríklad ako väčšina slovenských minerálok predáva v plaste. Svoj marketing však stavia na jedinečnosti kombinácie anorganických látok, ktoré podporujú tráviace procesy, so zásaditým účinkom na znižovanie kyslosti žalúdka. Marketingu na obaloch domácich minerálok asi môžeme veriť, podlieha prísnemu monitoringu.
„V označovaní na spotrebiteľskom obale minerálnej vody môžu byť uvedené účinky vzhľadom na farmakologické, fyziologické testovanie podľa všeobecne uznaných vedeckých metód. Je zakázané uvádzať, že minerálna voda môže mať význam pri prevencii alebo liečbe chorôb,“ uviedla pre Profit Martina Merková z mediál- neho odboru Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ).
Zdroj: Braňo Molnár
Pramene
Z desiatich hodnotených studničiek v bratislavskom lesoparku je iba v šiestich pitná voda. Potvrdila to analýza vzoriek vody, ktorú vykonala v máji vo svojom laboratóriu Bratislavská vodárenská spoločnosť.
(Pramenitá či z kohútika? Viac v rozhovore s odborníkom v druhej časti článku.)
Potrubie verzus fľaša
Napustiť si do pohára čistú vodu z vodovodu je najekologickejšie a viac ako polovici Slovákov podľa ankety na internetovej stránke Bratislavskej vodárenskej spoločnosti voda z vodovodu aj chutí.
