Mikuláš Bobuľský pôsobil ešte za socializmu ako hlavný agronóm na Jednotnom roľníckom družstve v Plavnici. Už vtedy‚ zhruba desať rokov pred vznikom firmy Agrokapraty‚ chcel, aby sa tam pestovali liečivé rastliny. „Bol to jeho koníček a my deti sme sa tiež venovali zberu. Mali sme doma atlasy liečivých rastlín. Otec a stará mama nás učili rozpoznávať bylinky,“ spomína dnes jeho dcéra Helena Petrusová.
Keď po nežnej revolúcii družstvá zanikali, skúsil M. Bobuľský pokračovať so svojimi kamarátmi. Odvtedy prešlo dvadsaťdva rokov. Agrokarpaty zakladali piati ľudia, ale napokon zostali traja konatelia, okrem M. Bobuľského Štefan Vančo a Miroslav Geryk. V súčasnosti sú už zakladatelia v dôchodkovom veku a konateľmi sa stali ich deti, ďalšia generácia. Preto dnes firmu riadia spolu s H. Petrusovou aj Peter Vančo a Jaroslav Geryk. Pani Helena sa stará o marketing a propagáciu produktov, zatiaľ čo chlapi majú na starosti pestovanie, teda agronómiu a stroje.
Zdroj: Ivan Fleischer
BYLINKA NA VŠETKO. Sídlo firmy, kancelárie a vozový park – teda traktory či kombajny nájdeme za dedinkou Plaveč. V Plavnici je prevádzka, kde sa bylinky homogenizujú, sušia a balia sa tam do vreciek, ktoré sa potom predávajú ako sypané čaje. Je tu aj podniková predajňa. V obci Šambron pri Plavnici je zas hlavný sklad i baliareň, kde sa spracované bylinky porciujú do škatuliek. Firma teda zamestnáva ľudí z celého okolia. Aktuálne má päťdesiat zamestnancov na plný úväzok, ale sezónne využíva aj brigádnikov na zber byliniek.
Otcovia začali podnikať v roku 1993 z nuly a firma podľa H. Petrusovej si až doteraz nevzala žiadnu pôžičku. „U nás platí, že sa zakrývame iba takou perinou, na akú máme. Naši zamestnanci nemajú veľmi vysoké platy, ale staráme sa o to, aby výplatu dostali vždy a načas,“ zdôrazňuje konateľka, ktorá nás sprevádza po všetkých prevádzkach. „Veľa vecí sa u nás robí ručne. Nerobíme postreky proti burine, takže brigádničky pomáhajú aj plieť,“ dodáva.
Bio kvalita je to, na čom firma stavia už od začiatku, postupne získali aj certifikáty, ktoré to potvrdzujú. „Naša priorita je, aby čaj zostal čajom. Nejde nám o zvýrazňovanie chutí a vôní. Má to byť originál z byliniek. Ako sa hovorí, na každú chorobu vyrástla bylinka, len treba vedieť, ako ich správne používať. Z účinných látok liečivých rastlín sa kedysi vyrábali lieky. V súčasnosti sa prevažne vyrábajú chemicky a to je škoda,“ konštatuje H. Petrusová.
Zdroj: Ivan Fleischer
DEGUSTÁTORI I FARMACEUTI. Zaujíma nás, či majú ľudia, ktorí tu pracujú, skutočný vzťah k bylinkám, k tejto práci. „Kedysi som robila vedúcu výroby v baliarni v Šambrone. Videla som, že naše ženy majú k tejto práci seriózny vzťah. Samy degustujú zmesi čajov. Každá vedela, čo zaberie na prechladnutie a čo na bolesť kolena. Vedia, že je to kvalita,“ hovorí presdvedčene šéfka. Chlapi, čo robia mechanické práce, jazdia na traktoroch a zaorávajú, majú skôr vzťah k pôde. „Ale iste aj oni poznajú účinky čajov, ktoré pomáhajú vyrábať,“ usmieva sa.
Hoci v čase našej návštevy, v polovici augusta, bola už väčšina liečivých rastlín pozbieraná, predsa len na plantážach niečo zostalo. Pešo sme sa prešli po poli plnom nechtíka lekárskeho, mäty piepornej. Cestou autom sme míňali kríky rakytníka rešetliakovitého, ktorý sa nachádza v ovocných čajoch. „Niektoré rastliny nechávame na poli dlhšie, aby prekvitli‚ aby sme mali semená na ďalší rok,“ vysvetľuje H. Petrusová.
Rakytník budú zbierať v septembri. „Dnes je to populárna komodita, ale my sme ju začali pestovať prví, ešte pred štnástimi rokmi. Ostatné firmy robia šťavy z rakytníka a používajú do čajov už len šupku. My sušíme celý plod. V uplynulom roku sme rozšírili pestovanie rakytníka, pretože z neho vyrábame viac druhov čajov.“
Receptúry si podľa H. Petrusovej „vymýšľajú“ sami zákazníci. „Hoci aj my vo firme poznáme liečivé byliny a vieme o ich účinkoch, spolupracujeme s farmaceutickými fakultami v Košiciach alebo v Bratislave, ale aj s biochemikmi z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Spolupracujeme aj s profesorkou Haničovou z Užhorodu,“ vysvetľuje.
Zdroj: Ivan Fleischer
Čo znamená ekologické poľnohospodárstvo?
Využíva krajinu spôsobom, ktorý ju neohrozuje, dokáže s ňou spolupracovať, brať si dary zeme a pritom zabezpečuje priaznivé podmienky pre jej ostatné funkcie. Nevnáša do prostredia cudzie látky, ako sú pesticídy a umelé hnojivá. Pôdu môžeme obohatiť o výživné látky ekologickým spôsobom bez chemického zaťaženia, vyváženým osevným postupom, striedaním plodín a zaorávaním pozberových zvyškov rastlín do pôdy. „Len tak budeme môcť zbierať úrodu z našich polí aj o mnoho rokov neskôr,“ hovorí Helena Petrusová.
CYPRIÁNOVO DEDIČSTVO. Firma Agrokarpaty pestuje liečivé rastliny aj v Červenom Kláštore, na pôde, kde ich podľa dochovaných prameňov v 18. storočí pestoval aj preslávený liečiteľ a vynálezca‚ taký slovenský Leonardo da Vinci‚ fráter Cyprián. Mal rozpracovaný herbár byliniek, ktorými liečil svojich spolubratov. „V lokalite Červený Kláštor sme vysiali určité bylinky a vieme, že aj Cyprián na tých miestach pestoval, takže je to také mystické,“ vraví H. Petrusová.
Trvá však na tom‚ že čaj Cyprián rozhodne nie je marketingový ťah, ktorý by využíval‚ že sa zaujímavý príbeh mnícha rozšíril do povedomia verejnosti cez film a knihu Legenda o lietajúcom Cypriánovi. V tomto regióne bola legenda známa už dávno predtým, čo vie každý, kto navštívil Múzeum v Červenom Kláštore.
