Miro Balog ako dieťa často behal po osade Soľ pri Vranove nad Topľou oblečený v bielom plášti. „V detstve som stále sníval. Obliekal som si biely plášť a chcel som byť lekárom. Rád a veľa som čítal, čo bolo v cigánskej osade trochu nezvyčajné, ale rodičia ma podporovali v tom, k čomu som mal sklony,“ rozpráva reportérke Profitu.
Veľa jeho rovesníkov nedokončilo ani základnú školu – ale on sa učil dobre. Biely plášť mu napokon ostal iba „detskou úlohou“, lekárom sa nestal, ale tých rolí si v živote zahral oveľa viac. Keď mal dvanásť, učitelia ho prihlásili do konkurzu občianskeho združenia Divé maky, kde ho prijali do štipendijného programu ako herecký talent.
AMBÍCIE Z OSADY. Dnes má Miro osemnásť rokov a s Divými makmi vystúpil nedávno v bratislavskej Starej tržnici na festivale Bašavel. Momentálne nastupuje do druhého ročníka na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity, okrem hrania mu totiž idú aj exaktné odbory.
„Chcel som byť lekárom, ale odradilo ma množstvo učenia sa naspamäť. Chemické inžinierstvo ma bude baviť, je to logické, netreba memorovať, je v tom chémia, fyzika‚ matematika a tieto predmety ma zaujímajú,“ hovorí. Tento rok bol prijatý do programu Divých makov so štipendiom 1 440 eur, ale sponzora má iba na časť týchto nákladov. V Divých makoch Miro podľa vlastných slov pochopil, že herectvo nie je iba o spontánnosti, ale je to premyslený systém techník a vedomostí. Ale podľa Barbory Kohútikovej, spoluzakladateľky a správkyne Divých makov, sa naučil ešte aj niečo iné.
„Nie všetky deti sa budú živiť tým‚ čo je špecializáciou programu‚ do ktorého sme ich prijali, napríklad ani Miro nie. Ale u nás začal na sebe makať, správať sa zodpovedne, plánovať si život,“ hovorí Barbora. „Oveľa dôležitejšie ako talent je nájsť v dieťati niečo‚ čo ho baví. Ak v tom dokáže rásť, rozvíjať svoje ja, tak to je práve to‚ čo potrebujeme,“ dodáva Janette Maziniová-Motlová, ktorá sa profesionálne venuje práci s mládežou.
Matúš ŠivákZdroj: Divé maky
Miro sa rád vracia do veľkého žltého domu uprostred osady Soľ, kde stále žijú jeho rodičia, lebo tam je doma. Niekedy má vraj pocit, že ho dnes ľudia v osade berú ako školeného človeka a vzbudzuje tým rešpekt. „Akoby chceli so mnou hovoriť inak, ako sa rozprávajú medzi sebou,“ opisuje.
Mimochodom‚ vysokú školu majú aj obaja jeho rodičia – urobili si ju vo veku 38 rokov. Jeho otec bol prvý, kto sa z osady angažoval v komunitnom centre. Ale spočiatku ho nemohli zapájať do projektov, pretože nemal ani maturitu. „Najprv si teda dokončil strednú a pokračoval štúdiom sociálnej práce. Matka potom povedala, že aj ona chce študovať,“ prezrádza o ambicióznych rodičoch mladý herec a študent Miro.
DŽEZOVÉ ĽUDOVKY. Šivákovci zo Zborova by boli známi aj bez Divých makov. Bratia Ján a Matúš, cimbalista a kontrabasista, hrávali v rodinnej skupine od desiatich rokov a ako deti z muzikantskej rodiny by asi neskončili na podpore v nezamestnanosti. Štipendium od Divých makov na štyri roky štúdia na konzervatóriu v Košiciach však pomohlo Matúšovi vnímať hudbu inak.
Zdroj: Martina Brunovská
„Po skončení konzervatória som hrával v zahraničí – klasiku, džez aj ľudovú hudbu, vystupoval som raz aj pred holandskou kráľovnou. Ale stále hrám v rodinnej kapele a píšem pre nás skladby, je to pravá rómska hudba, zaodetá do modernejšieho šatu, s trochou klasiky a džezu,“ hovorí pre Profit. Matúš je jedným z prvých absolventov programu Divých makov. Dnes má vlastný byt v Bardejove, kde žije so svojou priateľkou a dcérou‚ a učí deti na základnej umeleckej škole...
