Miroslav Burda sa k sťahovaniu dostal náhodou. Bol štátnym zamestnancov železníc, ale potreboval si brigádnicky privyrobiť. „Nič iné sa vtedy neponúkalo, iba sťahovanie. Pamätám si, že keď som išiel na prvú prácu, myslel som si, že to nezvládnem,“ spomína si. Brigádničil niekoľko rokov. Nadobúdal skúsenosti nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a pomaly v ňom zrelo rozhodnutie, že by si sám založil sťahovaciu firmu. Jeho spoločnosť Sťahovanie Blesk je na trhu iba tretí rok, ale darí sa jej a rozrastá sa.
ÚVER, AUTO A NADŠENIE. Na začiatku si M. Burda kúpil jedno staršie vozidlo a spolu s pár chlapmi, ktorých dobre poznal, rozbiehal biznis. Musel si zobrať úver. Postupne dokúpil autá a pribudli aj ďalší ľudia. Tri štvrtiny roka bol v strate, potom sa dostal na nulu. Postupne však musel investovať do ďalších áut a ich údržby. „Dnes sme už v zisku, našťastie,“ klope si na čelo podnikateľ, ktorý v čase rozbehu cítil mnohé obavy.
Podnikanie je risk, ale to Miroslava lákalo. Vie, že s ľuďmi je ťažká práca, ale jeho to baví. Aj pri sťahovaní platí, že k tomu potrebujete mať vzťah. „Musíte mať aj grify, ako si tú prácu uľahčíte. My používame popruhy, trezorové vozíky, paletové vozíky, niektoré ťažké bremená musíme niesť aj štyria či viacerí chlapi. Máme dokonca aj vlastné zlepšováky, ktoré sa nedajú nikde kúpiť, vyrobili sme si ich a pomáhajú nám pri práci,“ vysvetľuje M. Burda.
