Príchod nákupných centier koncom deväťdesiatych rokov priniesol slovenským zákazníkom kvalitnú módu aj štýl, ale odvrátenou stranou bol zánik veľkej časti domácej produkcie. V posledných rokoch však nastúpil celosvetový trend generovania ziskov umelým zvyšovaním spotreby lacného oblečenia a tlakom na znižovanie výrobných nákladov. To sa prejavuje nielen otrockou prácou na jednom konci, ale aj nekvalitou na konci druhom. Hranica medzi značkovými kolekciami a tým, čo ponúkajú obchody s čínskym textilom‚ sa začínajú strácať.
Bežný slovenský zákazník si vyberá zväčša podľa ceny. Preto programy, ktoré sa snažia ovplyvniť zákaznícke správanie upozorňovaním na podmienky, v ktorých bol tovar vyrobený, u nás veľmi neuspeli. A prakticky ani na tunajšom trhu nie sú.
SPRAVODLIVÉ. „Fair trade výrobky, teda aj oblečenie‚ predáva najmä príbeh. Zákazník si kúpi kus oblečenia, o ktorom vie, že jeho výroba vytvorila pracovné miesto krajčírkam niekde v Afrike alebo Ázii, ktoré dostávajú garantovanú mzdu, a zisky z predaja sa investujú do rozvoja komunity,“ hovorí Allan Bussard, riaditeľ nadácie Integra. Obchod s fair trade oblečením na Slovensku v súčasnosti nenájdete ani v reáli, ani vo virtuálnom svete. Kamenný obchod fair trade v Bratislave vydržal tri roky.
