Článok pokračuje pod video reklamou
Hra je spôsob života
Jej videá sledujú na sociálnych sieťach desať- až státisíce návštevníkov. Život berie vážne len natoľko, nakoľko si zaslúži. Minútou záznamu vie pobaviť, ale aj pripomenúť, že nie je všetko tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Volá sa Eva Kramerová a vystupuje pod pseudonymom Evelyn.
Odmlčali ste sa na chvíľu a zase ste tu. Chýbalo vám vystupovanie?
Chcela som sa opäť prejaviť a dať zo seba von to, čo je vo mne. V tom čase som bola v Portugalsku‚ kde som študovala v rámci programu Erasmus. Keď som znova skúšala dať niečo na web‚ vymýšľala som skeče parodujúce typy, z ktorých som si vždy robila srandu, rôzne pseudocelebrity.
Prichádza mi veľmi vtipné, ako všetko nafúknu, pričom informácia, ktorú podávajú‚ je o ničom, často sú to banality. Mala som fanúšikovskú stránku už predtým, niektorí ľudia ma poznali zo stand-upov a úspech mali aj nové veci z Portugalska.
Ako je to vo svete stand-up comedy? Prídete rovno s tým, že chcete vystúpiť alebo tam funguje nejaké sito?
Mňa zlákala kamarátka, ktorá ma poznala z divadla‚ kde som hrala postavu hlúpej blondíny. Je to je síce vzor „obúchaný“ z každej strany, ale stále vtipný. Formát stand-up comedy som poznala z Ameriky, kde som dlhšie žila a zdalo sa mi to dobré. Kamarátka mi len povedala – priprav si niečo, ale nepovedala, že sa na pódium naozaj dostanem.
Som veľká trémistka, keď mám vystúpiť pred publikom‚ roztrasú sa mi kolená a v hrdle mi navrie guča. Síce som si vtedy čosi pripravila, ale nepočítala som s tým, že vystúpim. Napokon ma vyvolali a bol z toho úspech. A odvtedy vlastne každý mesiac.
Zdroj: Martina Brunovská
Výstupy si pripravujete alebo je to aj improvizácia?
Videá zvyčajne vznikajú veľmi spontánne, ale stand-upy mávam pripravené. Cítim zodpovednosť voči ľuďom, ktorí prídu, chcem im dať za tých desať minút maximum. Keď si už zaplatili, nechcem im ponúkať nepodarené veci, keď viem, že nie som rodená improvizátorka. Samozrejme, vznikajú situácie, keď treba rýchlo zareagovať, ale keď som v strese, tak mi to veľmi nejde.
Na záznamoch nepôsobíte vystresovane. Čím to je?
Myslím, že tréma prechádza do adrenalínu. Po prvom potlesku zovretie trocha opadá. Potlesk je ako prepínač – keď zaznie, viem už, že na javisku neomdliem, že už to ustojím.
