Tridsaťročná rodáčka z Piešťan Ivana Drobná sa do maľovanky pre dospelých s nadšením pustila začiatkom uplynulého roka – čisto na vlastnú päsť. Čaru vyfarbovania čierno-bielych podkladov podľahla ešte dávno pred tým, ako sa z neho stal svetový fenomén. Nebavilo ju však vyfarbovať motívy s veľkými plochami, ktoré sú stvorené pre malé detské ruky. Problémom býval aj papier, ktorý sa vlnil‚ keď navlhol od fixky. Chýbala jej maľovanka, na ktorej by si, ako hovorí, mohla „vylámať všetky prsty“. A tak sa rozhodla priniesť ju na trh sama.
„Pre mňa je veľký relax robiť niečo manuálne. Celý deň som v práci, v ktorej musím myslieť, rozhodovať, organizovať a riešiť problémy. Pri vymaľovávaní vypnem,“ hovorí Ivana, ktorá manažuje komunitu a vzdelávacie aktivity v bratislavskom coworkingovom priestore. „Pre niekoho to môže byť umývanie riadu alebo šport, pre mňa je to vymaľovávanie. Ide o prečistenie hlavy – chytím fixku a musím sa sústrediť, aby som nevybehla z plochy. Pozerám sa na farby, ktoré si vyberiem, celé je to upokojujúce. Zrazu prejde hodina, dopijem šálku čaju a zistím, že sa mám fajn a deň je super,“ vysvetľuje.
MALÝ SEN. Ako bývalá šéfredaktorka magazínu Inspire sa často stretávala so zaujímavými ľuďmi a už dlhšie túžila vydať umeleckú zbierku diel mladej domácej scény. „Poznala som veľa ilustrátorov a šikovných ľudí, a tak mi prišlo na um, že by bolo zaujímavé zozbierať čierno-biele kresby a fotky a vydať ich ako zborník s prehľadom slovenských autorov‚“ spomína. Nápad sa však neuchytil, a tak ho prispôsobila svojim osobným potrebám – zborník modifikovala na maľovanku pre veľkých, oslovila vybraných ľudí a po mesiacoch práce držala v rukách horúce výtlačky.
Ivana chcela, aby každá strana maľovanky bola iná štýlom aj témou – čo kus, to originál. Aby si v nej každý našiel „to svoje“. Oslovila preto študentov aj zabehnutých ilustrátorov, maliarov, fotografov či ľudí venujúcich sa tvorbe počítačových hier. Následne si našla grafické štúdio a tlačiara a vlani na Deň detí svoje dielo v bratislavskej Starej tržnici pokrstila. Maľovanka sa dokonca v limitovanej edícii predávala aj s tričkom z dielne slovenského štúdia Cocopinda spolu s fixkami na textil. Vybraný motív na tričku si mohli zákazníci podľa chuti tiež vyfarbiť.
Zdroj: Zuzana Zimmermannová
BEZ VEĽKEJ KAMPANE. V Omaľovánke, ako sa knižka volá‚ plávajú morské manty a historické plachetnice, miesto si tu našli aj komiksové postavičky, psychedelické zvieratká, baletky či netvory z počítačových hier. Vyšla v náklade päťsto kusov a posledný sa predal tento rok v máji. Pomalší predaj pripisuje Ivana slabému marketingu. „Netlačila som na pílu, našlo si to však svojich ľudí,“ hovorí Slovenka, ktorá predbehla príchod maľovankového ošiaľu spoza hraníc. Zároveň dala šancu prezentovať sa šestnástim mladým autorom.
Na priekopníckom nápade zlato neryžuje. Keďže myšlienku zrealizovala v čase, keď sa ešte o „antistresovej moci“ maľovaniek nechyrovalo, jej originálna myšlienka nezaznamenala nejaký výrazný triumf. „Teraz, keď je všetko vypredané, sa ľudia o Omaľovánku zaujímajú viac, ako keď som im posielala tlačové správy s prosbou o uverejnenie. Zrazu sa ma pýtajú, či neurobím dotlač,“ konštatuje sklamane.
