Naše spoznávanie Filipín sa začalo štandardne príletom do hlavného mesta Manila. V sprievodcovi sme sa dočítali, že metro nie je bezpečné a miestna doprava zvaná jeepney‚ mix nákladného autobusu a prerasteného džípu‚ je, mierne povedané, chaotická. Zvolili sme teda na začiatok kombináciu chôdze a jazdy na tricykli‚ malom vozíku‚ ktorý je pripevnený zboku k bicyklu. Mnohí domáci si takto prevážaním turistov zarábajú na živobytie. Bol to dobrý výber. Práve miestny vodič tohto taxíka‚ 18-ročný Ronaldo bol pre nás prvým kontaktom, vďaka ktorému sme začínali spoznávať filipínsku človečinu. Ronaldo pochádza z deviatich detí a keďže bol najstarší, musel pomáhať rodičom so starostlivosťou o rodinu. Takéto početné rodiny sú tu bežné, rekordmani mávajú aj osemnásť detí. „Raz budem pilotom a precestujem celý svet,“ vraví nám so zábleskom v očiach tento vychudnutý mladík a jeho úsmev prezrádza, že mu chýba asi polovica chrupu.

Zdroj: Jan Mejdr