Marian Jelínek: Šport aj biznis sú najmä o vzťahoch a nastavení

Pýtali sa vás azda už na všetko. Skúsme niečo iné – o čom teraz najviac premýšľate?

To je otázka skôr na večer k vínu pri kozube‚ než na takéto popoludnie. :) Po päťdesiatke sa človeku zmení pohľad na určité veci‚ takže rozmýšľam najmä o živote‚ jeho zmysle a etike. Vnímam veci‚ ktoré sa dejú v súčasnom svete, a pýtam sa‚ či existuje spravodlivosť a pravda.

Iba sa pýtate?

Samozrejme‚ že sa snažím na tie otázky hľadať odpovede. Ale sú také zložité‚ že neviem‚ ktorá je správna.

A k čomu ste dospeli v úvahe o etike?

Racionálna etika existuje‚ ale mne ide skôr o etiku‚ čo nás presahuje. Keď sa zamyslíte nad spravodlivosťou‚ zistíte‚ že svojím konaním vždy niekomu ublížite‚ niekedy viac‚ niekedy menej. Čo je potom to pravé etické správanie? A tiež sa môže stať‚ že nejaké ublíženie môže byť z dlhodobého hľadiska aj prospešné. Takže o tom premýšľam‚ nechcem to brať izolovane. Vrcholový šport je pre mňa športový priemysel a‚ bohužiaľ‚ neetické konanie sa prejavuje aj v ňom.

Marian Jelínek

Zdroj: Tomáš Novák

Bývalý hokejista‚ bol asistentom trénera českej reprezentácie‚ s ktorou získal titul majstrov sveta‚ a HC Sparta Praha‚ dvojnásobného víťaza extraligy. Bol osobným koučom Jaromíra Jágra a šéftrénerom letnej školy Jágr-team. V súčasnosti trénuje prvoligový BK Mladá Boleslav. Zaujíma sa o filozofiu a psychológiu‚ má doktorát z kinantropológie (veda a pohybe človeka). Napísal niekoľko kníh ako Strach je priateľ víťazov alebo Motivácia - mýtus našej doby. Pôsobí aj ako kouč a vedie semináre osobnostného rozvoja, zamerané na paralely medzi športom a biznisom‚ cestu k top výkonom a motiváciu. Je ženatý‚ má dve deti a chová veľké papagáje.

Máte nejaké osobné pravidlá‚ ktoré by zhŕňali to‚ k čomu ste doteraz dospeli?

Vnímam to z dvoch pohľadov. Toho racionálneho‚ kam spadajú veci‚ ktoré si dokážem logicky zdôvodniť. Napríklad vo vrcholovom športe sa pohybujeme na nejakom ihrisku‚ kde sú stanovené pravidlá hry a tie nechcem prekračovať. A potom je ešte také neviditeľné hľadisko‚ ktoré je oveľa silnejšie. Sem patria rôzne emocionálne väzby a podobné veci. Napríklad človek pozoruje‚ ako v ňom nechtiac narastá hnev. Je to ako v Malom princovi‚ kde líška hovorila: Vieš‚ tie najdôležitejšie veci medzi ľuďmi sú pre oko skryté a neviditeľné.

Keď už spomínate hnev‚ to je niečo‚ čo vo vrcholovom športe často vybuble na povrch‚ v hokeji zvlášť.

Myslím si‚ že šport je oproti bežnému životu len taká hra. Hra s veľkým H.

Keď teda niekomu vrazíte na ihrisku‚ je to o.k.?

Samozrejme‚ že sa to nemá‚ ale v rámci takej emocionálnej hry je to podľa mňa ešte v norme. Šport vnímam tak trochu ako život nanečisto. Vidíte tam porážky‚ konkrétne reakcie‚ ale našťastie to tak nebolí ako v reálnom živote.

Nacvičiť si život v bezpečnom priestore ako na ihrisku je celkom dobrý nápad. To by si mal asi skúsiť každý‚ nie?

Ja si myslím‚ že je to veľmi dobrý nápad. J Lebo sa učíte prehrávať alebo skôr prijímať porážky‚ ak je niekto lepší‚ komunikovať v tíme či s inými športovcami‚ a to ovplyvňuje vaše vnútorné prostredie. Šport má oproti iným koníčkom výhodu‚ že vaše výhry a prehry určujú kvantifikovateľné parametre – rovnako ako v biznise. A potom tu sú aj iné parametre úspechu‚ kam spadá etika. Zarobiť si peniaze v rámci istých pravidiel je iné‚ ako keď ich ukradnete.

Spomenuli ste porážky‚ neúspechy. To je téma‚ ktorá v poslednom čase rezonuje aj v našom časopise i na podujatiach typu Fail Fare.

Myslím si‚ že konferencia o neúspechu je v súčasnosti oveľa cennejšia než konferencia o úspechu. Ale ľudia sa často hanbia za to‚ že sa im niečo nepodarilo. Nechcem‚ aby sa ľudia natrénovali prehrávať alebo aby si na prehry zvykli‚ ale aby ich vedeli správne prijať. To znamená zanalyzovať tak‚ aby vás posunuli ďalej. Porážka vás totiž donúti vystúpiť zo zóny pohodlia‚ je to úžasná príležitosť poučiť sa a zdvihnúť svoj potenciál.

Múdri ľudia hovoria‚ že cesta k úspechu je vydláždená neúspechmi. Súhlasíte?

Áno‚ ale je tu ešte jedna dôležitá vec‚ ktorú si treba ujasniť: čo pre vás znamená úspech? Veľký problém dnešnej doby je v tom‚ že používame nejaký termín‚ ale neuvedomujeme si‚ že už v jeho chápaní sa veľmi odlišujeme. Existuje úspech‚ ktorý je vydláždený neúspechmi – a je v rámci etiky‚ a potom je úspech‚ ktorý prekročil etické normy. Máte aj úspech‚ ktorý je vydláždený neúspechmi iných. Taký úspech ja nechcem. Každý si musí sám pre seba určiť‚ čo preňho znamená úspech.

Často sa zaň považuje bohatstvo‚ status.

Kvalita života sa často hodnotí podľa hrubého domáceho produktu krajiny‚ ale keď zostavíte poradie povedzme podľa počtu samovrážd alebo rozvodovosti‚ tak je to poradie iné. Tak čo je teda parametrom úspechu – to číslo alebo šťastie? Som presvedčený‚ že možno mať oboje. Že môžete byť úspešný z hľadiska bodov‚ gólov‚ miliónov a zároveň byť vnútorne šťastný. Poznám veľa ľudí‚ ktorí sú z toho prvého hľadiska úspešní‚ ale sú vnútorne rozorvaní, a dovolím si tvrdiť‚ že sekundárne tým trpí aj ich zdravie. Dá sa to teda považovať za úspech?

Podľa mňa nie.

Viete‚ ja to nazývam „cieľovým feťáctvom“. Pokiaľ sa človek sústredí len na cieľ‚ teda na tie kvantifikovateľné parametre‚ tak je štvancom‚ stále sa ženie za veľkou mrkvou‚ ktorá mu visí pred nosom, a správa sa ako osol. Ale keď máte k tomu samotnému procesu vzťah‚ tak je to iné. Je veľký rozdiel‚ či vás bavia peniaze, alebo vás baví zarábať peniaze. Ja vždy hovorím: chcite milióny‚ chcite byť najúspešnejší‚ chcite byť prezidentom‚ ale pod jednou podmienkou: že milujete činnosť‚ ktorá vás k tomu má priviesť.

Takže by sme mali čo najrýchlejšie zistiť‚ čo milujeme?

Áno‚ ale tiež si treba uvedomiť‚ že sa to mení. Ak ma niečo teraz nebaví‚ neznamená to‚ že ma to o pol roka nezačne baviť. Je to ako s láskou medzi ľuďmi.

Môžeme teda akurát naplno žiť a vnímať‚ čo cítime?

A starať sa o svoje vnútorné prostredie. Pracovať na sebe. Človek si musí uvedomiť‚ aký to má všetko zmysel, a na základe toho si určuje priority‚ koná‚ vystupuje alebo nevystupuje zo zóny komfortu.

Zdroj: Profimedia.cz

Čo je vaša životná filozofia?

Otec ma vždy učil, že „zakaždým‚ keď ideš spať‚ tak si prejdi uplynulý deň a zamysli sa na tým‚ čo nové si sa naučil. Ak nič nenájdeš‚ tak si ho preflákal“. Takže veľmi zjednodušene, mojou životnou filozofiou je poznanie. A ešte ma otec upozorňoval‚ že nič nie je čierno-biele a aby som sa na svoj úsudok ešte vždy pozrel s chladnou hlavou‚ s odstupom a v kontexte.