To, že vás cestovanie napĺňa, je zrejmé. Robí vás aj šťastnou?
Cestovanie je životný štýl a je o prio- ritách. Pre niekoho je prioritou mať nové auto a ja by som nikdy nevymenila svoje skúsenosti a neprekonateľné zážitky z ciest za niečo materiálne. Rada by som však pripomenula, že je rozdiel medzi dovolenkovaním a cestovaním na vlastnú päsť. Každý jeden krok v danej krajine je len a len na vás. Každý let, presun autobusom, tuk-tukom, vlakom, zabezpečenie si ubytovania, jedla, trasy, orientácie a mnoho ďalších vecí sú vo vašej réžii. Cestovanie vám jednoducho zmení život, stávate sa múdrejším, skúsenejším a šťastnejším človekom. Po istom čase nadobudnete pocit, ako málo ste toho predtým vedeli, váš život je omnoho bohatší. Cestovanie vás núti k zodpovednosti, introvertov mení v extrovertov, posúva vaše fyzické aj psychické limity. A to nehovorím o množstve zážitkov, z ktorých budete čerpať po zvyšok života.
Deti zo Srí LankyZdroj: archiv Miriam Rajčániovej
Prečo si myslíte, že pre niektorých je cestovať prirodzené a iní v tom vidia nástrahy či problém?
Strach je niečo, čo zastaví mnohých. Je veľmi jednoduché uveriť všetkému, čo nám predložia médiá. Vďaka mojej práci sa dennodenne stretávam s rôznymi ľuďmi a musím povedať, že mnoho z nich reaguje na moje cesty s nadšením a obdivom. Najčastejšia otázka je, či nemám strach. Keď to ale dokázali iní, prečo by som to nedokázala aj ja. Poznám desiatky ľudí, ktorí podobne cestujú. A ďalšie stovky mi píšu na mojich stránkach, kde sa delia o svoje zážitky z ciest alebo ma prosia o rady. :)
Niektoré správy však môžu vyvolávať obozretnosť.
Nemyslím si, že svet je len o negatívach, ktoré sa najlepšie predávajú na titulkoch novín. V každom meste, krajine, dedinke či osade, napríklad niekde v Kambodži, beží každodenný život ľudí, ako som ja či vy. Pozor si treba dávať všade. A to, že ste na druhom konci sveta, ešte automaticky neznamená, že ste v ohrození života. Zatiaľ som sa stretla len s prívetivosťou ľudí, kdekoľvek som bola. Alebo som mala šťastie?
Miriam Rajčániová
Zdroj: archiv Miriam Rajčániovej
Príležitostne cestuje, s čím spojila aj svoju prácu umeleckej fotografky. Fotografovaniu a stylingu sa venuje od osemnástich rokov. Pochádza z Nových Zámkov. V budúcnosti chce aj podnikať.
Čomu vás cesty naučili?
Napríklad tolerancii a trpezlivosti. Na „Západe“ je všetko prirýchle, menej rozvinuté krajiny majú svoj vlastný rytmus, pre nás priveľmi pomalý a bez poriadku. To mnohému naučí. Pohoda takéhoto života ma naučila aj tomu, že ľudia sú vo väčšine prípadov a krajín dobrí – to sú tí každodenní obyčajní ľudia, ktorí sú v rôznych situáciách nápomocní, milí a s úsmevom na tvári. Je správne vystúpiť zo zóny svojho komfortu, zbaviť sa strachu. Azda aj preto som dnes oveľa vnímavejšou a skúsenejšou. Cestovanie mi prináša okrem mnohého aj obrovské množstvo energie a kreativity, ktorú vo svojej práci potrebujem.
Apropo, práca. Dnes vás živí najmä fotografovanie. Čo bolo skôr?
Je to jednoduchá rovnica. :) K fotografii som sa dostala náhodou skôr. Bavilo ma vytvárať obrázky, zachytávať momenty, fotila som čokoľvek, nemala som konkrétnu tematiku. To prišlo až neskôr. Momentálne tvoria väčšinu mojej tvorby umelecké portréty a portréty ľudí z ďalekých krajín, ktoré navštevujem. Nikdy som fotografiu neštudovala. Je pravda, že na vysokej škole som mala zopár hodín fotografie, ale vtedy som už fotografovala. Som samouk a fotím jednoducho tak, ako to cítim. Najkrajšou odmenou je, keď sú ľudia usmiati a po prezretí snímok spokojní a šťastní. Keď sa mi podarí zachytiť nielen obraz, ale aj cit, pretože fotografia by nemala mať len vonkajšiu formu, ale aj vnútorný obsah.
Zdroj: archiv Miriam Rajčániovej
Trvá dlho, kým si na to všetko dokážete zarobiť? Mnohým sa môže zdať náročné uživiť sa dnes fotografiou.
Ide aj o to, ako sa ľudia na cestovanie pozerajú. V súčasnosti nie je totiž nič výnimočné cestovať. Možností je obrovské množstvo a nič nie je nedosiahnuteľné.
