Varovaním pred umelou inteligenciou (artificial intelligence – AI) vystúpilo nedávno niekoľko významných vedcov a technologických lídrov. Profesor Stephen Hawking zopakoval svoj názor, že „AI môže znamenať koniec ľudskej rasy“. Do tábora skeptikov sa pridal aj Bill Gates: „O niekoľko desiatok rokov môže byť umelá inteligencia dostatočne silná na to, aby nám robila problém.“ Elon Musk, zakladateľ firiem SpaceX a Tesla, vidí dokonca vážne riziká „v horizonte piatich, maximálne desiatich rokov“.
BEZCITNÍ ZLODUCHOVIA. Výstrahy pred umelou inteligenciou nie sú novinkou. Tón udal v roku 1965 britský matematik Irving John Good konštatovaním, že „prvý ultravýkonný počítač bude posledným vynálezom človeka“. Vo svojej knihe úvah o prvom ultrainteligentnom stroji dospel k záveru, že ak vyrobíme počítače‚ ktoré budú intelektuálne výkonnejšie ako ľudia, otvorí to éru, keď počítače samy začnú navrhovať ešte výkonnejšie počítače. Výsledkom bude explózia inteligencie a človek sa postupne stane zaos- talou bytosťou.
Táto vízia ovládla popkultúru. Už v roku 1969 palubný počítač HAL 9000 vo filme 2001: Vesmírna odysea ukázal, aká zákerná môže byť umelá inteligencia. Vyvraždil posádku kozmickej lode a americký filmový inštitút mu pridelil 13. miesto v rebríčku najväčších filmových zloduchov všetkých čias. Ďalšie filmové superpočítače a roboty za ním nezaostali, lebo súboj hrdinu so zlou entitou sľubuje väčšiu návštevnosť kín. A tak verejnosť získava predstavu o budúcich technológiách najmä z umeleckých fikcií, čo nie je práve najvhodnejší zdroj poznania.
Prvky umelej inteligencie dnes cez mnohé aplikácie prenikajú do bežného života. Naozaj otvárame Pandorinu skrinku? Kam dospel vývoj inteligentných strojov a čo možno očakávať v blízkej budúcnosti?
CESTA K INTELIGENCII. Trvá už polstoročie a od začiatku bolo jasné, že bude dlhá a zložitá. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vedci skúmali jej základné prvky – rozpoznávanie textu, obrazu či hlasu. Dnes sa vďaka tomu môžeme namiesto hesiel identifikovať biometrickými údajmi – odtlačkami prstov, hlasom či skenom očnej dúhovky. Súčasný výskum sa presúva do vyšších úrovní – k počítačovému učeniu, spracovaniu a využívaniu znalostí‚ rozhodovaniu. Beží tiež vývoj komunikačných programov, ktoré sú schopné učiť sa na základe uskutočnenej komunikácie.
Výsledkom je napríklad aplikácia Siri, ktorá dokáže hovoriť s používateľom iPhonu a využívať pritom poznatky z jeho predchádzajúcich aktivít. Apple ju získal kúpou firmy amerického vynálezcu a vizionára Raymonda Kurzweila, experta na rozpoznávanie a syntézu reči. Dnes vedie v Googli projekty spracovania jazyka a strojového učenia. IBM zasa s prekladateľskou firmou Lionbridge ponúka aplikáciu GeoFluent, ktorá dokáže prekladať online diskusiu servisných pracovníkov, ktorí hovoria rôznymi jazykmi.
Existuje viacero podmienok, od ktorých závisí ďalší rozvoj umelej inteligencie. V prvom rade sa nesmie zastaviť rast výkonnosti počítačov. Zákon Gordona Moora platí od roku 1965 a výpočtová i pamäťová kapacita čipov sa zhruba každé dva roky zdvojnásobuje. Ak tento exponenciálny rast bude pokračovať, R. Kurzweil predpovedá, že bežné počítače dosiahnu o päť rokov výpočtový výkon ľudského mozgu‚ ktorý určil na 20 biliónov gigaflopov (jeden gigaflop sa rovná miliarde operácií za sekundu). Na lepšiu predstavu – tablet iPad 2 firmy Apple disponuje výkonom 1,5 gigaflopu.
KÓPIA MOZGU. Lenže výpočtová kapacita nie je inteligencia. Uznávaný profesor robotiky a futurista Hans Moravec (pôvodom z Rakúska) už koncom osemdesiatych rokov upozornil, že „je pomerne jednoduché vyrobiť počítače podávajúce výkony dospelého človeka pri testoch inteligencie alebo hraní dámy. Ale je ťažké až nemožné dať im schopnosť jednoročného dieťaťa, čo sa týka vnímavosti a pohyblivosti“.
Presná definícia inteligencie neexistuje. Ide najmä o schopnosť tvorivo riešiť komplexné úlohy, zapamätať si spôsob riešenia, odovzdávať ho ďalej a získané poznatky využívať pri tvorbe nových, lepších riešení. S inteligenciou súvisí aj abstraktné myslenie, logické uvažovanie, vedomie a uvedomenie si seba samého. V testoch IQ sa už začína prihliadať napríklad aj na sociálnu inteligenciu. Umelá inteligencia „odpisuje“ od ľudského mozgu. Niektoré činnosti majú základ v pravidlách, a preto z nich možno vytvoriť algoritmy – napríklad pre aritmetické operácie. Počítače ich dnes hravo zvládajú a sú v tom lepšie ako človek. Existuje však rad úloh, ktoré nemožno zaškatuľkovať a vyjadriť pravidlami – ide najmä o rozpoznávanie komplexných vzorov, tvorivosť, emócie, myslenie alebo učenie sa...
