Vernisáž obrazov (aj) za kuchynskou linkou
Flatgallery‚ Bratislava
Dostanete pozvánku na vernisáž do galérie, adresa vás však zavedie do súkromného bytu na prvom poschodí. Po prvotnom zaváhaní vojdete do priestrannej obývačky s pohovkou a mäkkými vankúšmi uprostred, pokračujete do kuchyne, v ktorej na maškrty číha nenásytný francúzsky buldoček Caesar, a ďalej do haly zútulnenej rozčítanými knihami. Ste tu ako na návšteve u priateľa, ale pútavé obrazy na stenách nevtieravo pripomínajú, že sa prechádzate po skutočnej galérii. Vyštudovaný kunsthistorik Andrej Jaroš sa rozhodol obísť koncept sterilných „bielych kociek“, ako nazýva klasické výstavné priestory s prázdnymi stenami, obrazy radšej vystavuje priamo vo svojom prenajatom veľkometrážnom byte v bratislavskom Starom Meste.
OBRAZ AKO NÁJOMNÍK. O vlastnej galérii sníval dlho. Keď sa v roku 2012 dopočul o voľnom prenájme v meštianskej stavbe zo 17. storočia, pustil sa do projektu bytovej galérie Flatgallery. „Je zameraná najmä na prezentáciu maľby od mladých študentov a absolventov umeleckých škôl, zatiaľ prevažne z domáceho prostredia. Dalo by sa povedať, že je akousi štartovacou plochou pre nádejné talenty,“ približuje 36-ročný majiteľ. Exponáty obmieňa zväčša raz do mesiaca podľa výstavného plánu, ktorý po konzultáciách s odborníkmi koncipuje sám, často aj s ročným predstihom. Obrazy sú predajné, ale obchodovaniu s nimi sa Bratislavčan cielene nevenuje. Jeho ambíciou je presadiť tvorbu našich autorov na svetových veľtrhoch s umením.
VYSKÚŠANÉ NA SEBE. Hoci vstup na vernisáže je len na pozvánky, počas návštevných hodín medzi jedenástou a devätnástou hodinou sa galéria stáva prístupnou aj širokej verejnosti. Okrem ohlásených záujemcov, zväčša z kruhu zberateľov umenia, kurátorov či umelcov, často prichádzajú aj náhodní okoloidúci alebo turisti zo zahraničia, ktorí zvonia pri bráne na základe tipov z bedekrov. Keďže Andrej vo Flatgallery žije a s výnimkou vernisáží využíva celý byt na súkromné účely, nečakané návštevy preňho predstavujú aj isté obmedzenie.
„Žiť v galérii si vyžaduje istý druh extravagancie a extrovertnosti, inak sa tam nebudete cítiť pohodlne. S vystavenými dielami som v kontakte nonstop, takže ide aj o experiment, ako pôsobia na moje zmysly. Neprekážajú mi návštevy, práve naopak, som rád, že môžem niekoho potešiť týmto netradičným spôsobom a sprístupniť diela širšej verejnosti,“ vysvetľuje galerista.
Keďže nikdy nevie, kedy môže prísť náhodná návšteva, napríklad aj z neďalekej Viedne, tak sa mu občas stane, že je ešte v župane, prípadne sa chystá obedovať. „O to viac si potom návštevníci cenia možnosť nazrieť do súkromia niekoho cudzieho. Samozrejmosťou je mať zabezpečený výstavný priestor a neustále ho aj udržiavať v príkladnej čistote a poriadku,“ opisuje A. Jaroš.
DVERE DO SPÁLNE. Byt je taký rozsiahly, že bolo možné oddeliť súkromnú časť od spoločenskej. Galeristovi sa však už párkrát stalo, že si návštevník pomýlil dvere a namiesto východu takmer vošiel do spálne. „Našťastie, dvere do súkromného traktu sú počas vernisáže vždy zamknuté. A zatiaľ z priestorov Flatgallery nezmizlo nič cenné.“ Andrej, ktorý si momentálne robí doktorát z dejín umenia na Karlovej univerzite v Prahe, tvrdí, že mantinely si treba nastaviť hneď od začiatku a podľa toho konať.
Galéria v byte však ponúka možnosti prezentácie, ktoré mladému kunsthistorikovi imponujú a ochotne preto akceptuje „zmluvu s diablom“, ktorej sa upísal. „Všetky bytové galérie niečo spája – je to intimita a pohodlie. Zrazu je vám výstavný priestor akýsi blízky, akoby ste boli iba na návšteve u vášho známeho, ktorý má rád umenie a ochotne vám poukazuje nové prírastky. Vystavené umenie potom môžeme vnímať prirodzenejším spôsobom, bez odstupu, ktorý je typický pre klasické galérie,“ uzatvára galerista.
Terapia jedlom pri stole po prababke
Bytová reštaurácia sv. Krištofa‚ Trnava
Lucia KrajčovičováZdroj: archív L. Krajčovičovej
Neviete, s kým sa tu stretnete. Istotou je len pôžitkárske, zväčša sedemchodové menu, ktoré sa v príjemne ležérnom tempe podáva za starožitným stolom v úzkom kruhu hostí. Tento nevšedný zážitok ponúka bytová reštaurácia, ktorú si pred dvoma rokmi v súkromnom podkrovnom byte v Trnave založili manželia Lucia a Juraj Krajčovičovci.
DVANÁSŤ NA VEČERU. Pre pár labužníkov a vášnivých cestovateľov bolo kvalitné varenie a stolovanie odvekým koníčkom. Netradičná reštaurácia bola pre nich však aj východiskom z núdze. „Manžel kvôli práci veľa cestuje. A keďže po dvoch-troch dňoch zväčša vyčerpal všetky dobré reštaurácie v meste, obchodných partnerov pozýval na večere k nám. Trnava a okolie totiž pripomínajú malé gastropeklo,“ hovorí Lucia. Otvoriť si klasickú reštauráciu ich nelákalo. Lucia (34) je učiteľka a Juraj (36) pôsobí ako finančný manažér v sladovníckej spoločnosti. Doma im robí radosť trojročný syn Krištof, ktorým sa inšpirovali pri názve reštaurácie, a šesťmesačná Marínka, takže voľného času majú ako šafranu. Aj preto hostiny, o ktoré je veľký záujem, usporadúvajú len raz za šesť týždňov. Tento interval im zároveň dáva čas na dôkladnú prípravu zo všetkých stránok – od vytvorenia kreatívneho menu cez zháňanie domácich surovín až po gurmánske varenie. Záujemcom, ktorí sa prihlásia do mailing listu, odošlú správu o termíne hodovania aj s ponúkanými lahôdkami. Dvanásti, ktorí zareagujú najrýchlejšie, sa potom stretnú za stolom. Väčšinou sa nepoznajú, takže počas večere dochádza k spájaniu nových chutí aj ľudí...
