V roku 1997 vycestoval sotva dvadsaťročný Miki Knižka po prvý raz do Ameriky. S kamarátom Jurajom Petranským precestovali Aljašku, ale napokon sa vrátili domov. O dva roky neskôr sa spolu vybrali do Kanady. „Kanada nás oboch oslovila. Chceli sme sa tam vrátiť s vízami a zostať tam žiť,“ spomína Miki.
Lákali ich najmä nekonečné hory. Vedeli, že na lyžovanie a skialpinizmus sú práve v Kanade najlepšie podmienky na svete. Žiaľ, kamarátovi sa tento sen nesplnil. „Tesne predtým, ako sme dostali vysťahovalecké víza, Ďura Petranského zasypala v Tatrách lavína,“ hovorí M. Knižka, ktorý vtedy uvažoval, či vôbec vycestuje. Jeho víza mali ročnú platnosť a práve takmer toľko mu trvalo, aby napokon odišiel do vysnívanej krajiny.
„Spočiatku som nechcel ísť bez kamaráta. Ale rozmýšľal som nad tým, že to bol aj Ďurov sen a preto tam musím ísť,“ prezrádza. V Kanade žil jedenásť rokov. Hoci prvé myšlienky prichádzali už dávno predtým, až za oceánom zistil, že predsa len pôjde za svojím ďalším snom – stane sa horským vodcom.
NÁROČNÝ KURZ. Vyštudovaný horský vodca má medzinárodnú licenciu, ktorá ho oprávňuje sprevádzať turistov po horách na celom svete. V čase svojho rozhodnutia absolvovať kurz však sám nevedel, kam ho vietor zaveje a kde bude pôsobiť. Kurz horského vodcu si Miki napokon urobil v Česku. Už samotné prijímačky naň sú podľa neho náročné. Záujemca by mal mať zlezené nejaké skaly, ľadovce, zlyžované kilometre svahov. „Nie je nikde napísané, že ak urobíte prijímacie skúšky, tak kurz aj ukončíte,“ hovorí.
Celé to trvá dva až tri roky. Zhruba po dvoch rokoch sa zo študenta stáva čakateľ, ktorý musí sprevádzať skupiny. Rok má každý na to, aby mal za sebou čo najviac sprevádzaní do hôr. Záverečné skúšky sa robia z lezenia po skalách, ľadovci i snehu. Ak ich adept úspešne absolvuje, získava medzinárodný certifikát horského vodcu UIAGM.
Na Slovensku je približne štyridsať aktívnych horských vodcov, pätnásti spolupracujú s M. Knižkom, ktorý sprevádza turistov nielen v domovských Vysokých Tatrách, ale aj v jeho obľúbenej Kanade, rakúskych Alpách, Číne, Peru, Argentíne či Bolívii. V Kanade sa špecializuje na heli-skiing, čo je lyžovanie na prašnom snehu v divokej panenskej prírode.
Zdroj: archív Mikiho Knižku
PODNIKANIE V HORÁCH. Takmer každý horský vodca je živnostník. Väčšina z nich má svoje civilné zamestnanie a sprevádzanie po horách robia len popri ňom. Miki si však založil firmu Mountain ProGuiding, ktorá má v predmete podnikania služby horského vodcu. „Dlho som rozmýšľal o tom, čo budem v živote robiť. V Kanade som kedysi rozbehol firmu na výškové práce, ktorej sa dobre darilo a zarábal som viac ako teraz. Peniaze však nie sú všetko, človek by mal robiť to, čo ho baví,“ zdôrazňuje M. Knižka. Biznis za Atlantikom teda zabalil, urobil si kurz horského vodcu a dnes podniká vo Vysokých Tatrách.
Biznis v Kanade a na Slovensku sa podľa neho robí dosť odlišne. V krajine javorového listu boli dané jasné pravidlá a platili dlhé roky, podnikalo sa tam ľahko. „Vyhovovalo mi, že tam takmer všetko prebieha elektronicky. Nemusíte chodiť po úradoch, mnohé si vybavíte doma cez internet. V Kanade veci fungovali. Keď som rozbiehal podnikanie na Slovensku, všetko bolo inak, najmä kopec byrokratických prekážok,“ konštatuje M. Knižka. Napriek tomu, že sa mu na Slovensku podniká ťažšie, vie, že sa rozhodol správne. V Tatrách je doma...
