Piati najmladší primátori, ktorých oslovil Profit, nemajú ani 35 rokov. Okrem nápadov však svojim mestám priniesli už aj prvé výsledky. Nového investora, lepšie podmienky pre úvery či efektívnejšiu organizačnú štruktúru. Väčšina začala auditom a prepúšťaním. Riešia podobné problémy – menia územné plány, zápasia s nedostatkom financií, dedičstvom zle uzavretých zmlúv, ne- efektívnych projektov. Každý z nich pristupuje k riešeniam inak.
Tomáš Abel (30), Brezno
Nič neleží, ani nevýhodné zmluvy
Brezno sa v rebríčku INEKO o hospodárení miest ocitlo medzi najzadlženejšími (na 113. mieste zo 138 podľa miery dlhu). Dlh ešte viac poskočil na jar tohto roka. „Okrem očakávaných vecí sme zdedili aj neočakávané, o ktorých nevedelo ani zastupiteľstvo, ani občania. Patria k nim dlhy príspevkových organizácií i neuhradené záväzky mesta,“ vraví brezniansky primátor Tomáš Abel. Výška tohto dlhu možno vôbec nie je negatívna známka. Naopak, ukazuje, ako energicky a otvorene pristupuje nový primátor k záležitostiam mesta. Podlžnosti, ktoré sa predtým darilo zametať pod koberec, priznal. Zakomponovali ich do rozpočtu – a na druhej stane urobil sériu opatrení, ktorými mestu ušetril takmer pol milióna eur.
Tomáš AbelZdroj: TASR / Branislav Račko
Rovnako ako výkonný šéf, ktorý preberá stratovú firmu, začal upratovaním. „K 1. februáru sme z mestského úradu prepustili dvadsať ľudí. K 1. júlu nasledovali ďalšie personálne zmeny, z troch rozpočtových organizácií sme dve zlúčili,“ hovorí. V Brezne navyše neplatí, že „čo leží, nebeží“. T. Abel sa nikdy neponosoval na dedičstvo zle uzatvorených zmlúv, ale vychádzal z toho, že všade sa dá rokovať o lepších podmienkach. S bankami o prefinancovaní úverov, so zmluvnými partnermi mesta o poskytnutí väčšieho objemu prostriedkov. „Okolo 200-tisíc eur sme ušetrili personálnymi zmenami a celkovo sme získali 400- až 500-tisíc eur,“ opisuje primátor.
Rád by zastavil nešťastný trend, ktorý za uplynulých sedem rokov pripravil Brezno o tritisíc ľudí v produktívnom veku. „Mladým ľuďom musíme v prvom rade ponúknuť prácu. Rokujeme s podnikmi, aby rozširovali prevádzky. Ak im mesto môže v niečom pomôcť, tak to urobí,“ vysvetľuje T. Abel. Príkladom takejto symbiózy je najväčší výrobca v okrese – závod na výrobu poštových obálok a tašiek patriaci pod SHP Harmanec. Mesto prispelo k dobudovaniu nadjazdu, čím sa podniku otvorili nové možnosti rozširovania.
Primátor má v pláne aj budovanie malých priemyselných parkov. „Vybrali sme také mestské pozemky, kde už sú inžinierske siete, a tak to mesto nebude stáť takmer nič. Jeden taký park by mohol vzniknúť už v budúcom roku,“ plánuje.
Ďalšie opatrenia majú pomôcť malým podnikateľom. Aj s nimi, nielen s veľkými hráčmi, má totiž v pláne komunikovať o mestských záležitostiach. Mestské karty zliav, ktoré majú podnietiť Brezňanov nakupovať doma, sa už tlačia.
Obyvatelia Brezna si tento rok prvý raz užili na námestí predstavenia kultúrneho leta a na rovnakom mieste tiež premiérovo privítajú 1. januára nový rok 2016. Ten im po „prípravnom“ roku, ako si ho pracovne nazval T. Abel, zrejme prinesie aj výsledky.
Ľuboš Tomko (33), Stará Ľubovňa
Najväčšia devíza je hrad
Zdedil pomerne stabilizované mestské financie, ale zle hospodáriace rozpočtové organizácie. „Príjmy z majetku mesta klesajú. Mestské spoločnosti sa zadlžujú a tento trend musíme zastaviť,“ hovorí Ľuboš Tomko. Osem historických budov na centrálnom námestí vo vlastníctve mesta a obchodný dom chátrajú, a tak sa vlastne radnica sama podieľa na tom, že Stará Ľubovňa dnes nie je turisticky práve najlákavejšia. Hoci historické centrum na to potenciál určite má. „Toto musíme vyriešiť,“ zdôrazňuje primátor. Turistický ruch by mohol byť pritom najlepším riešením, ako zvýšiť zamestnanosť v meste so zlým dopravným pripojením a malým priemyselným parkom, do ktorého sa investori nehrnú. „Chodí k nám veľa turistov, ale iba na Ľubovniansky hrad. Ak by sa nám aspoň časť turistov podarilo z hradu dostať aj do centra, mesto by z toho malo obrovské zisky,“ vysvetľuje.
Ľuboš TomkoZdroj: SITA / Radoslav Mataš
Najväčší potenciál na rozvoj má teda identifikovaný, musí si však poradiť s finančnými suchotami. Výhodu má v tom, že rozpočet na tento rok nezdedil, ale schvaľoval sa až v čase, keď už bol v úrade. Rozhodli sa šetriť na výdavkoch mesta a zvyšovať jeho príjmy. „Výnosy z daní neovplyvníme, chceme sa viac sústrediť na vlastnú ekonomickú činnosť,“ tvrdí Ľ. Tomko. Na približne desaťtisíc eur na jedného zamestnanca ročne odhaduje výsledok zmeny organizačnej štruktúry, pri ktorej sa počet zamestnancov znížil o šesť.
Mladší obyvatelia mesta obdivujú jeho energiu a zapálenie pre nové veci. Dôchodca, ktorého oslovil Profit, ho hodnotí inou optikou. „Nevšimol som si nič významné, čo by sa v meste zmenilo k lepšiemu. Možno nový primátor potrebuje ešte trochu času.“
Peter Bročka (32), Trnava
Cesty pre autá i cyklotrasy pre ľudí
