Eva Juristová patrí k úspešným slovenským podnikateľkám. Vyštudovala ekonomiku priemyslu, potom k tomu pridala daňové právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Keď pred dvadsaťjeden rokmi zakladala so spoločníkmi Dušanom Guľášom a Milanom Pobjeckým maklérsku firmu Respect, netušila, že sa stanú jednotkou na trhu v oblasti neživotného poistenia a budú dávať prácu trom stovkám ľudí.
INÉ MESTO. Spoločnosť Respect má sídlo v Piešťanoch. „K tomuto mestu mám silný vzťah. Nielen preto, že v ňom žijú už tri generácie našej rodiny, ale aj kvôli celkovej atmosfére,“ hovorí E. Juristová. „Málokde sa stretnete s takým silným lokálpatriotizmom ako tu. Možno to súvisí s tým, že už roky sú súčasťou nášho mesta krásne hotely, pred ktorými parkujú drahé autá. Do kúpeľov vždy chodili zahraniční hostia, v reštauráciách sa na úrovni stolovalo a ostatní sa tým bohatším chceli vyrovnať."
"V časoch, keď kúpele viedli bratia Winterovci, jeden z nich sa venoval spoločenskému životu. A to sa tu zachovalo aj za bývalého režimu. Nemohlo to nemať vplyv na moju generáciu. Stretávali sme sa na známom kúpalisku Eva, vďaka ktorému vie vari každý Piešťanec plávať. Pre rozľahlosť mesta aj jazdiť na bicykli,“ smeje sa.
Priniesol kúpeľom slávu
Tomáš RepášZdroj: Milan David
Dožil sa úctyhodného veku – 98 rokov. Svoj bohatý život však skončil v chudobe. Pamätníci spomínajú, ako chodieval na stravu do diétnej jedálne. Na Kúpeľný ostrov mu vtedajší mocipáni zakázali vstup. Mladí Piešťanci ani netušili, kto ten starček je. Išlo o Ľudovíta Wintera, ktorý sa preslávil ako budovateľ piešťanských kúpeľov. Prenajal si ich jeho otec od grófa Františka Erdödyho, ale o ich svetové meno sa postarali najmä jeho synovia Ľudovít a mladší Imrich. Obec Piešťany sa vďaka nim premenila na mesto, kde sa stretávala smotánka. Neskôr aj tá komunistická vrátane Gustáva Husáka. Kúpele slúžili však aj pracujúcim. Za Ľ. Wintera vybudovali Kolonádový most, Robotnícku nemocnicu, Kursalón, Františkove kúpele, Pro Patriu i klenot mesta, ktorým je Thermia Palace s kúpeľmi Irma. Ľ. Winter skončil počas druhej svetovej vojny v zbernom tábore, no po vojne, hoci bol už v pokročilom veku – pred osemdesiatkou, začínal opäť energicky podnikať. Obnovil a viedol hotel Zelený dvor, hodlal dobudovať hrádzu. Všimol si, že na trhu chýba detská výživa, a tak so spolupracovníkmi dodal na trh niekoľko druhov. Vymysleli aj dodnes známy BB puding. Socialistický režim ho obral o všetok majetok. Dnes je po ňom pomenovaná hlavná ulica mesta.
A ešte čosi patrilo a dodnes patrí k mestskému životu Piešťan: víkendové prechádzky po pešej zóne, Kúpeľnom ostrove či rozľahlých parkoch. „Keď som v istom období nadobudla pocit, že by som mala niečo môjmu mestu vrátiť, spomenula som si na opustený schátraný dom na pešej zóne, dnes Winterovej ulici, učupený hneď vedľa známych hotelov Jalta a Eden."
Zdroj: archív Zuckmann Villa /Dušan Křístek
"Architektúrou nebol ničím výnimočný, ba akosi tam ani nepasoval. Pekný balkón na prvom poschodí bol jediným, čo priťahovalo oči. Hoci zub času sa už poriadne zahryzol do starých múrov, ktoré mali kedysi svoje čaro, akosi magicky ma tento dom lákal. Nič sa o ňom nevedelo, akoby nemal históriu,“ spomína E. Juristová.
OSUDY. On ale históriu má. Ibaže akúsi tajomnú. Zachovala sa len jedna dobová pohľadnica z roku 1912, na ktorej je po nemecky a maďarsky napísané: Pozdrav z Piešťan. Veľa však nasvedčuje tomu, že pavlačový dom z 18. storočia má históriu bohatšiu. Kedysi totiž patril židovskej obchodníckej rodine Zuckmannovcov.
Za tri storočia prešiel rôznymi prestavbami, zrejme slúžil aj na prenájom izieb kúpeľným hosťom. Pred druhou svetovou vojnou však Zuckmannovci majetok predali, odsťahovali sa nevedno kam a do Piešťan sa už nikdy nevrátili.
Po vojne dostal dom nových nájomníkov. Vznikli tam byty nižšej kategórie bez teplej vody so spoločnými sociálnymi zariadeniami. Nie veľmi majetné rodiny si ich upravili podľa vlastných potrieb. Vo dvore pribudli pivnice na uhlie, drevo a zemiaky, staré drevené podlahy pokrylo linoleum, pod ktorým spráchniveli. Aj v prízemnom priestore sa vystriedalo kdečo – od brúsiarne nožov cez zmrzlináreň až po cestovnú kanceláriu.
ZÁCHRANA. Keď sa E. Juristová rozhodla kúpiť dom, bolo to aj preto, že nerada sleduje smutný osud kedysi krásnych secesných objektov, ako sú chátrajúci hotel Slovan či už takmer zbúraný liečebný dom Lipa. Rozhodovanie však nebolo jednoduché. Osemnásť reštituentov, zväčša z východu Slovenska, sa dlho nevedelo medzi sebou dohodnúť, čo urobiť s domom. Roky utekali, až sa v neobývanom objekte zrútil strop a múry takmer popadali. Pešiu zónu „zdobila“ ruina ako z hrôzostrašného filmu.
Keď sa E. Juristová konečne stala majiteľkou, problémy sa ešte len začali. Hoci Winterova ulica je pamHoci Winterova ulica je pamiatkovou zónou, dom Zuckmannovcov medzi pamiatky nepatrí, nezachovali sa ani plány. Pre majiteľku však bolo všetko hodné zachovania a tomu musel architekt Branislav Moravík z bratislavského ateliéru MFM prispôsobiť riešenie.
Zdroj: Milan David
Tak sa začal ďalší príbeh so šťastnejším koncom. Realizáciou prestavby poverila majiteľka svojho partnera Milana Bališa, mimochodom tiež Piešťanca, ktorý je doma v stavebníctve i technológiách. „Zvonku sme sa snažili zachovať historickú podobu domu i jeho štýl a ladenie, ale o interiéroch sme mali iné predstavy,“ spomína E. Juristová.
„Preto napríklad v interiéroch kaviarne dominujú neomietnuté tehlové steny. Podarilo sa nám zachrániť stĺpy, na ktorých stojí pavlač i zábradlie na nej. Zachované trámy z krovu sme využili na obklady v klube. “ V plnej kráse sa dnes na fasáde skvie aj spomínaný balkón...
