Ktovie, čo bolo na začiatku. Rolling Stones? Alebo spolužiak, ktorý dal Richardovi Maderovi (63) prezývku Faust? „V škole som často diskutoval s profesorom fyziky či matematiky‚ snažil som sa mu dokázať, že nemá pravdu. Väčšinou ju mal,“ smeje sa. Spolužiak mu raz povedal: „Richard, ty si ako taký Faust.“
Ako 17-ročný v druhej polovici šesťdesiatych rokov odišiel na skusy do Anglicka. „Som veľmi rád, že som to zažil. Bol som aj na koncerte Rolling Stones a King Crimson v Hyde Parku v roku 1969,“ spomína Richard. Do idyly zasiahla politika.
„Bol som tam asi osem mesiacov, keď prišlo rozhodnutie, že kto sa do konca septembra nevráti, bude oficiálne emigrantom so všetkými dôsledkami. Mal som len sedemnásť rokov a musel som sa rozhodnúť. Rodina ma tlačila, aby som zostal. Ale ja som si hovoril: dobre, a čo bude s mamou, otcom, bratom? A tak som sa tesne pred ultimátom vrátil.“
MEDICINMAN. Po návrate dokončil strojnícku priemyslovku, začal sa venovať hudbe a chcel ísť na vysokú školu. „Mal som katastrofálny kádrový profil a nikde som nemohol robiť prijímačky. Nebolo to ani tak kvôli Anglicku, vrátil som sa včas, ale naša rodina... Jeden dedo mal fabriku, kde nakoniec musel robiť strážnika, druhý sa poznal s Tomášom Garriguom Masarykom. Jediná škola, kam ma s dobrým prospechom a maturitou vzali, bola Strojárska fakulta ČVUT.“
Táto zdanlivá nevýhoda do veľkej miery zmenila jeho život. Po roku prešiel na novootvorený odbor systémového inžinierstva a dostal sa k počítačom. „Svojím spôsobom som mal ohromné šťastie. Z klasického strojárstva tam nebolo takmer nič, venovali sme sa aplikovanej kybernetike‚“ spomína.
Programovanie sledovania stavu zásob či vývoj aplikácie na optimalizáciu rezania skla ho veľmi nebavili. A tak sa upísal medicíne, keď v roku 1980 nastúpil do nového výpočtového laboratória v areáli nemocnice na Karlovom námestí v Prahe.
Disponovalo na ten čas najmodernejšou počítačovou technikou – na hybridný počítač EAI 690, ktorý ústav dostal z USA, chodila každý týždeň dozerať kontrola z americkej ambasády – či na- ozaj slúži len na medicínske účely. V USA ho totiž využívali aj na výpočty dráh balistických rakiet.
Odtiaľ sa R. Mader dostal na pracovisko športovej medicíny, ktorá sa tešila politickej podpore a tej zodpovedalo aj vybavenie. „Bol tam nainštalovaný prvý paralelný počítač vo východnom bloku. Mal som šťastie. Bolo to zaujímavé, a tak bolo o čom písať a publikovať.“
Zdroj: archív Richarda ,,Fausta" Madera
TRUBADÚR. Svoju prvú skupinu dal dokopy hneď po návrate z Anglicka a nazval ju Perpetuum. Zoznámil sa s Danom Fikejzom a spolu založili Combo FH. Spočiatku išlo o recesiu‚ kde nechýbali kostýmy či jarmočné trúbky. Ich zameranie vymedzovala normalizačná doba.
„Boli sme inštrumentálna kapela, maximálne sme použili nejaké dadaistické výrazy, vyhli sme sa tak problémom s cenzúrou. Na druhej strane názvy skladieb naznačovali, kam to asi smeruje: Řezník zítra nepřijede, Horizontální loučení a podobne. To ani žiaden text nemuselo mať. Keďže naša hudba sa odchyľovala od normy, ľudia to automaticky brali ako niečo protirežimové.“
Vytúženej LP platne sa dočkali po tom, čo im časopis Melodie udelil cenu za najlepšiu mladú skupinu po vystúpení na Pražských džezových dňoch v Lucerne. Vo vydavateľstve Panton im vyšla v roku 1981 platňa Věci respektíve Things, pretože mala český aj anglický názov. „Nebolo tam ani slovo textu. Stretla sa s pozitívnym ohlasom a v licencii ju vydali napríklad pod Recommended Records v Anglicku alebo CBS vo Francúzsku. Mali sme z toho aspoň dobrý pocit.“
UNDERGROUND. November 1989 zastihol Richarda vo výskumnom ústave. V tom čase už mal za sebou niekoľko odborných stáží za železnou oponou, ale keď jeho mame v rámci reštitúcií vrátili dom v Prahe, dlho neváhal a položil základy štúdia a vydavateľstva Faust Records.
Kto sa upísal Faustovi
Štúdio využívajú hudobníci najrôznejších žánrov, nahrávali v ňom tibetskí mnísi aj indická speváčka. Nie každé štúdio v našich končinách sa ale môže pochváliť tým, že má klientov, ako sú Hiram Bullock, One Republic, Lady Gaga či britskí punkeri Killing Joke. Z českých umelcov u Fausta nahrávali Aneta Langerová, Lenka Dusilová a Visací zámek. Štúdio vyhľadávajú aj známi producenti ako Martin Youth Glover, Greg Haver či Jaz Coleman. „Podporujeme tiež mladé kapely, napríklad víťaz rockovej súťaže Skutečná liga mal u nás ako hlavnú cenu nahrávanie singla. Vlani to bola dokonca slovenská kapela‚“ prezrádza Richard Mader.
„Dostať sa pred revolúciou do nahrávacieho štúdia bolo pre nezávislého muzikanta prakticky nemožné. Ľudia z hudobného undergroundu vydávali virtuálne platne. Túžba mať štúdio bola skrátka taká veľká, že každý‚ kto mohol, sa snažil postaviť si domáce štúdio‚“ spomína R. Mader.
