Už môj dedko pred polstoročím vedel‚ že dieťa treba zabaviť. Zvykol budiť svoju desaťročnú dcéru, moju mamu, každú sobotu ráno o piatej. On vysekával texty do náhrobných kameňov, ona detskými prstíkmi šikovne natierala vyryté hlásky a tieňovala okolie.
Po škole mu zas pomáhala s preparovaním vtákov a veveríc. Vyčistenú veveričku umiestnili do päťlitrovej zaváracej fľaše a dievča miešalo roztoky. Na päť litrov vody lyžica arzénu. Zamiešať, nalepiť štítok, atramentovou ceruzkou nakresliť lebku s prekríženými hnátmi a dopísať varovanie: Pozor jed! Fľašu následne sprisahanecky uskladnili v komore.
Kedysi sa čas‚ ktorý strávili deti s rodičmi‚ rovnal práci, ktorú pre nich bez reptania odviedli. Lepšie to vraj nebolo ani vo svete. Pred šesťdesiatimi rokmi bol pracujúci otec s potomkami v priemere osem minút denne, veľmi sa však touto skutočnosťou netrápil. Generácia dnešných tridsať- či štyridsaťročných oteckov ukrajuje deťom zo svojho času viac. V priemere tridsaťšesť minút z pracovného dňa a doháňa to počas víkendov.
„Zvyklosti párov sa zmenili. Na výlety, návštevy múzeí‚ reštaurácií či kaviarní chodievajú už celé rodiny,“ tvrdí spoluautorka oxfordskej štúdie, sociologička Oriel Sullivanová, ktorá analyzovala desaťtisíce rodičovských denníkov písaných v rokoch 1975 až 2000. Rodičia si dnes podľa nej oveľa viac uvedomujú hodnotu spoločne prežitého času a jeho vplyv na formovanie dieťaťa.
PROJEKT Z RECESIE. „Vybrať nové zaujímavé miesto na hru či výlet mi po čase začalo spôsobovať problémy. Zúfalo som hľadal na internete aplikáciu, ktorá by ma inšpirovala v momentoch, keď som bol už s fantáziou na konci‚“ zveruje sa Patrik Tomeš, otec päťročnej Karolíny a ročného Paťka. S kolegom zistili, že rovnaké problémy rieši množstvo novopečených otcov. Chodievajú na tie isté miesta, čo deťom nerozširuje dostatočne obzory.
Tí, ktorým sa minuli nápady, končia v parkoch alebo nákupných centrách v detských kútikoch. „Navyše, veľa z nich vníma prvé obdobie svojho otcovstva akosi citlivo. Zrazu nemajú čas na kamarátov, bicykel, cvičenie ani na seba. Možno by sa im zišli tipy na to, ako neprestávať so svojimi koníčkami a zároveň nezabúdať na deti‚“ vysvetľuje Patrik.
S kamarátom Ivanom Mistríkom sa rozhodli spustiť webový portál, ktorým si okrem iného vyriešia aj svoje vlastné problémy. Hoci to nebolo iba verejnoprospešné. „Los Papas [oteckovia po španielsky] vznikol z recesie‚“ usmieva sa. „Keď ako otec hľadáte praktické informácie, natrafíte všade len na mamičkovské portály. A tam sú už priority o inom. Mamičky sa utiekajú po radu k iným mamičkám, napríklad aby sa ubezpečili, či je budenie dieťaťa v hodinových intervaloch normálne.“
U mužov vraj takéto diskusné fóra nemôžu fungovať. „Keď som sa pýtal Paťa, ako s päťročnou dcérou Kajou zvládali rôzne momenty, na všetko mi odpovedal: Už si nepamätám‚“ hovorí spoluzakladateľ portálu I. Mistrík‚ otec dvojročného Egona. „A ja teraz na podobné otázky mojich kamarátov reagujem rovnako. Chlapi by diskusnému fóru na chuť neprišli.“
A keďže muži sú tvory pragmatické a na všetko hľadajú konkrétne riešenia‚ chceli vytvoriť online priestor, kde by otcovia našli zdroj praktických informácií. „A zároveň ním vyslať odkaz, že život sa po narodení dieťaťa nekončí,“ dodáva I. Mistrík. Zatiaľ mapujú iba hlavné mesto Slovenska‚ kde obaja bývajú, nebránia sa však rozšíreniu do ďalších oblastí‚ ak budú mať muži o takéto informácie záujem.
„Detský kútik v podnikoch sa už stáva štandardom. My však chceme vyzdvihnúť zariadenia, ktoré myslia na rodičov s deťmi v hlbšom kontexte – otcovia si môžu dať super kávu, vybaviť si hoci aj biznis míting a ich deti tam zatiaľ budú v pohode‚“ vravia svorne Patrik s Ivanom.
Zdroj: Maňo Štrauch
NEBUĎTE STÍHAČKA. Ak so svojím dieťaťom netrávite dosť času, ste nanič rodič, ktorý by sa mal nad sebou zamyslieť. To vám naznačí najmä ten‚ kto ho s deťmi trávi možno až priveľa. „Pravidelne bojujeme s jeho nedostatkom počas pracovného dňa. Redukuje sa na voľno počas víkendov, čím sa chtiac-nechtiac dostávame do pozície zážitkových oteckov,“ tvrdia zakladatelia Los Papas.
Ktovie, kde sa zrodil predsudok, že kvalitný vzťah sa meria na hodiny. Výskum amerického magazínu o manželstve a rodičovstve potvrdil, že počet hodín, ktoré trávia rodičia s deťmi vo veku od troch do jedenástich rokov, nemá na ich školské výsledky, emocionálne zdravie a správanie výnimočný vplyv. Ide skôr o to‚ ako ho trávia a čo pritom obe strany zažívajú.
Časť rodičov sa stresuje kvôli nedostatku hodín v jednom dni, počas ktorého musia zarábať, ale chcú byť aj s rodinou. Odborníci však vystríhajú pred druhým extrémom – rodičmi, ktorí si z kancelárie nosia domov manažérske maniere a z detí si vytvárajú „projekty“. Americká klinická psychologička Madeleine Levinová ich nazýva rodičia „stíhačky“. Dieťaťu je taký rodič neustále v pätách, kontroluje ho a burcuje k nadpozemským výkonom...
