Rasťo má tridsaťpäť rokov. Pracuje ako projektový manažér. Mal tak trochu despotického otca. „V detstve mi často hovoril – nerev ako baba! Nechápal som, prečo sestra môže plakať, keď sa udrie, a ja nie. Snažil som sa pred ním zadržiavať slzy a ostalo mi to aj v dospelosti. Myslím, že vo mne potlačil akékoľvek prejavy emócií. Teraz sa to znovu učím pri svojom synovi, aby nedopadol ako ja‚“ zveruje sa Rasťo.
MUŽ MUSÍ BYŤ SILNÝ
Náš mozog s množstvom pamäťových chlievikov je úžasný nástroj, ale bez plného vedomia môže byť zlým služobníkom. Cez naučené formy myslenia‚ aj nesprávne alebo nevhodné‚ ho podvedome necháme riadiť náš život. Sme ako bábky v rukách bábkoherca. Už v ranom detstve nám vštepovali, že muž musí byť silný‚ čo v preklade niekedy znamená až tvrdý. Vedia to muži aj ženy. Práve to je jeden z deštruktívnych vnútorných programov, ktoré rodičia „nahrávajú“ svojim deťom do hlavy. Často ani nevedia presne‚ prečo to robia. Možno len preto‚ že ho niekto odovzdal im.
Stereotyp‚ že chlapi neplačú, je azda rovnako starý ako ľudstvo samo. Podľa psychologičky Paulíny Bartkovej emócie neradno potláčať. „Aj muži majú právo na slzy. Môžu byť napríklad prejavom nahromadeného stresu a také obyčajné vyplakanie môže pomôcť pri jeho odbúraní. Každý z nás je iný, ale neprirodzené potláčanie emócií, aj kvôli stereotypom získaným v detstve‚ môže mať negatívny dosah na psychické zdravie.“
Psychológovia dokonca zachádzajú ešte ďalej. Muži, ktorí vedia prejaviť emócie a slzy šťastia po vyhratom zápase, majú zvyčajne viac sebavedomia a sú vyrovnanejší. Mnohé prieskumy ukázali, že muž v očiach žien neklesne prejavenými emóciami a slzami, ale skôr nedodržaním slova. Mnohé ženy uviedli, že emócie a slzy sú na mužoch sympatické.
NESPIEVAJ‚ PREBOHA!
Michaela si v detstve rada pospevovala, ale sestre to prekážalo‚ a tak ju vždy zahriakla, nech prestane. „Postupne som spievať prestala. Až ako dospelá som bola na školení, kde sme večer ostali v bare a spievali. Bolo to také osviežujúce, že som si povedala – začnem spievať opäť, hoci len tak sama pre seba v sprche, v aute a časom azda aj deťom‚“ vraví.
Hlasoví majstri trvajú na tom‚ že človek by mal spievať, hoci spočiatku aj falošne. Na liečivý účinok spevu falošné tóny nemajú vplyv. A časom sa to môže zlepšiť. Pri speve sa prehlbuje dýchanie, zvyšuje sa kapacita pľúc‚ lepšie sa okysličuje krv, čo prospieva srdcu, a zefektívňuje sa práca s dychom. Hlasný spev rozochvieva všetky dutiny v tele‚ masíruje vnútorné orgány.
Pomocou hlasiviek sa uvoľňujú emočné bloky, ktoré sa racionálne nedajú zvládnuť. Spev bol oddávna dôležitou súčasťou mnohých kultúr práve pre jeho blahodarné účinky. Budhisti veria‚ že vibrácie niektorých slabík – mantier – vyvolávajú pozitívnu energiu. Gregoriánsky chorál dodáva energiu, stimuluje srdce, mozog, uvoľňuje hlasivky a upokojuje.
Zaujímavé je‚ že spievať dokážeme, keď sme šťastní, ba aj keď sme smutní. Spev priznáva emócie. Práve spevom si ľudia oddávna tíšili psychickú i fyzickú bolesť. Nedokážeme však spievať v strese a v hneve. A nielen to. Vedci vo Veľkej Británii zistili, že motoristi, ktorí si počas šoférovania spievajú, sa lepšie sústredia na jazdu a je menšia pravdepodobnosť, že za volantom zaspia. Dôvodom je‚ že spievanie stimuluje myseľ i celé telo, čo sa prejaví v menšej únave. Spev dokonca výskumníci považujú za efektívnejší ako konverzáciu so spolujazdcom.
DOBRÉ JE SAMOZREJMOSŤ
Programátor Daniel hovorí, že v detstve počúval o sebe len samé negatívne veci. Rodičia mu hovorili‚ že dobré netreba chváliť‚ to je samozrejmosť. Ale na chyby treba upozorniť. Ako každé dieťa‚ aj on však túžil po pochvale. „Mal som dlho pocit, že na mne nič dobré nie je. Až v dospelosti som sa dočkal uznania. Škoda, že to bolo od cudzích ľudí a nie od mojich rodičov.“
Keď z celku vytiahneme iba neúspechy, dávame im väčšiu váhu. Dieťa môže byť úspešné v 90 percentách testov, ale rodič upriami pozornosť na tých zvyšných desať percent‚ lebo chce‚ aby bol jeho potomok ešte lepší a nezaspal na vavrínoch. U väčšiny detí to vyvolá zúfalú snahu byť lepší‚ ale keď sa im z objektívnych príčin nedarí‚ myslia si‚ že nestoja za nič. Toto filtrované vnímanie udalostí sa prenáša do všetkých sfér života. P. Bartková zdôrazňuje potrebu ocenenia: „Väčšina dospelých ľudí si pamätá z detstva skôr pokarhania než pochvaly. Dobre mierená pochvala posilňuje jeho sebadôveru, čo sa odrazí v dospelosti.“
Aj chvála však musí mať mieru. Mnohí‚ ktorí to nezažili sami‚ uplatňujú opačný extrém – vyzdvihujú a chvália svoje deti stále, aj keď nie je zrejmé za čo. „Možno v snahe vykompenzovať nedostatok ocenenia zo svojho detstva podsúvajú svojim deťom nekritický pocit výnimočnosti a vedomie, že nič pre to netreba urobiť. Pri pochvale by preto vždy mal byť spomenutý konkrétny dôvod‚“ dodáva psychologička.
NEPÁLI TI TO
Hoci niektorí majú lepšiu pamäť‚ mozog sa v podstate bifľuje nerád. Čomu nerozumie, to si nezapamätá. Preto je dôležité, aby sa deti neučili veci, ktorým nerozumejú – treba im ich podať tak‚ aby pochopili koncept alebo dôvod a vedeli ho vysvetliť vlastnými slovami. Vtedy sa učebnú látku naozaj naučia. A tiež je dôležité‚ aby pre ne učenie nebolo utrpením v žiadnom smere.
Dvadsaťtriročná vysokoškoláčka Petra spomína na nekonečné sedenie nad knihami. „Pamätám sa, že som vždy nad učením po pol hodine zaspávala. Často som menila polohy‚ občas vyzerala z okna. Mama vždy lamentovala, ako sa môžem učiť poležiačky alebo prečo sa rozptyľujem. Ja som mala pocit, že mi to pomáha‚“ spomína. Neschopnosť niečo sa naučiť nemusí znamenať‚ že vám to nepáli.
Neurologička Soňa Ostrihoňová má niekoľko tipov‚ ktoré sú vhodné nielen pre deti. Koniec koncov‚ učíme sa stále. „Prospešné je učiť sa na viackrát a kratšie, v rôznych prostrediach. Keď sa človek rovnakú vec učí v napríklad v triede a potom ide do prírody alebo do múzea a tam sa ju učí znova, tak sa poznatky upevňujú. Ľudia, ktorí sa učia interaktívne, vedia medzi sebou komunikovať a lepšie riešiť problémy‚“ vyzdvihuje.
Je vedecky dokázané‚ že sústredenosť klesá už po tridsiatich minútach, preto častejšie prestávky, pri ktorých si pustíme hudbu, zacvičíme‚ dáme prechádzku či urobíme čaj‚ nerozptyľujú, ale naopak pomôžu. Mozog jednoducho potrebuje kyslík a uvoľniť sa‚ rovnako ako telo‚ ktoré nedokáže byť napäté pri športovaní bez prestávky.
