Komentáre‚ ktoré sú na smiech
Možno to nie je úplne správna informácia, ale Jozef Gertli, známy ako Danglár, je pravdepodobne prvý, kto robil na Slovensku komiks.
„Asi to tak je. Ešte ako študenti sme zakladali noviny Zmena, ale po ich premene na nacionalistický plátok som odtiaľ rýchlo vycúval. Pravda je, že práve tam som začal robiť prvé komiksy. Boli to obrázky, ktoré reflektovali čas, v ktorom vznikali, keď vlastne nik nevedel‚ aká politická situácia tu nastane,“ spomína na začiatky J. Gertli. Upozorňuje, že je Gertli‚ a nie Giertli, ako ho často uvádzajú: „Giertli bol pseudopartizán z Balogu, ale táto deformácia priezviska ma sprevádza takmer celý život.“
Zdroj: Eduard Žitňanský
PÁN PROFESOR. Vyštudoval grafiku na strednej škole a až na piaty raz ho prijali na Vysokú školu výtvarných umení. Medzitým kdekade pracoval, odslúžil si vojenčinu. V škole dochádzal do ateliéru k Albínovi Brunovskému, ktorého charakterizuje ako jedného z mála ľudí odolných voči vtedajšiemu rektorovi Jánovi Kulichovi. „Na škole sme si žili popri ňom ako v oáze,“ hovorí. A. Brunovský bol aj veľmi osobitý autor a na svojich žiakov mal veľký vplyv.
Danglár o sebe hovorí, že je viac kresliar či ilustrátor a vôbec sa necíti ako maliar. Ale v skutočnosti ho dosť baví aj maľovanie veľkých pláten. Do školy vraj nechodieval veľmi často, vlastne iba v tie dni, keď mal profesor A. Brunovský konzultačné hodiny. Komiks vtedy ani neriešil, robil si, čo chcel, a načúval názorom obľúbeného profesora.
Medzitým prišiel prevrat a jeho otca vyhodili z práce. „Mama mi vtedy povedala‚ že sme to my študenti krásne urobili. Ale kto ťa bude na škole živiť?“ V tom čase začal kresliť pre rôzne redakcie, napríklad Echo. V piatom a šiestom ročníku sa už začal kresbou živiť. Ilustroval aj knihy. „Napríklad som robil svojím spôsobom komiksové obrázky ku knihám nedávno zosnulého Petra Pišťánka,“ hovorí Danglár.
DENNÝ CHLEBÍK. „Keď som začal robiť pravidelné karikatúry, o ktorých si myslím‚ že sú to vlastne veselé komentáre, vtedajší šéfredaktor Pravdy Petr Šabata chcel, aby som ich tvoril každý deň. Šesť dní v týždni a to sa mi zdalo nemysliteľné. Mal som vtedy aj iné zamestnanie, pracoval som pre reklamnú agentúru. Napokon sa to nejako utriaslo, robím pravidelne tri dni v týždni a občas niečo pre iných ako stálych klientov,“ opisuje svoj režim J. Gertli‚ ktorý charakterizuje slovom „makačka“.
Občas sa mu stáva, že obrázok musí prekresliť. Keď sa zdá málo korektný. Niekedy si nemôže povedať na plné ústa, lepšie povedané na plnú ceruzku, čo si naozaj myslí. „Vydavatelia sú občas opatrní, darmo vysvetľujem, že si karikatúra musí z niekoho a z niečoho robiť žarty. Na druhej strane mám dosť slobody na to, že si môžem rypnúť aj do vecí, ktoré sú posvätné a nedotknuteľné,“ hovorí J. Gertli.
Sleduje politiku a zdá sa mu, že väčšinu z toho, čo sa v nej deje‚ má na svedomí neprofesionalita a nezodpovednosť: „Je to možno tým, akí ľudia sú v politike. Lebo akí sú tam ľudia, také sú aj ich výsledky.“ V denníku, pre ktorý prevažne pracuje, mu uľahčujú situáciu tak, že mu povedia, čomu sa mienia venovať, a on si vyberie‚ čo chce kresliť. „Niekedy je to ale ťažšie‚ ako keby som si vyberal témy sám. Nie je to vždy jednoduché, najmä ak ide o citlivé veci, napríklad utečencov alebo obchod s deťmi. Sú veci, z ktorých si ťažko robiť žarty. Vtedy musím viac rozmýšľať – nie je problém nakresliť, problém je vymyslieť,“ vysvetľuje Danglár.
Napriek tomu‚ že už veľa videl i pokreslil‚ stále ho zaráža krátkozrakosť a primitívnosť v konaní niektorých politikov. „Chrapúni sú všade, ale v politike je najmarkantnejšie vidieť, že niektorí nemyslia na to, čo ľudí naozaj trápi. Všetko vidia v horizonte maximálne štyroch rokov. Je to smiešne! Prečo nerobia niečo, čo ich naozaj baví, prečo nezarábajú na súkromnom biznise?“ uvažuje J. Gertli. Svet sa podľa neho zmenil, teraz je „zaprasený celebritkami“, baví sa na tom, čo všetko sú ľudia ochotní urobiť pre to, aby boli na titulnej strane bulvárnych novín. Nie je to však len zrkadlo novín, ale celej spoločnosti.
SKRATKY Z ROZUMU. Aj karikaturista môže mať pochybnosti, či kresba unesie posolstvo, ktoré ľudí donúti zamyslieť sa nad niečím. „Ja v to dúfam. Kresba je vždy skratka, istý druh zjednodušenia. Ide o to, aby si ľudia všimli tému, ktorú by inak prehliadali. Možno je text pre nich dlhý, komplikovaný, málo zrozumiteľný. Skratku pochopia, a keď nič iné, tak ich aspoň na problém upozorní‚ pomáha pochopiť situáciu,“ rozvádza tému J. Gertli.
Tvári sa, že je stará škola, ale priznáva, že internet mu výrazne zjednodušil prácu. „Predtým som musel niečo nakresliť, vymaľovať, vysušiť, vložiť do obálky a odniesť ju na autobusovú stanicu, trocha podplatiť šoféra‚ potom bežať k telefónu a oznámiť, kedy a kto obálku odovzdá. Teraz nakreslím, naskenujem a pošlem e-mailom a je to tam za niekoľko sekúnd,“ pochvaľuje si.
Stále však najčastejšie kreslí na papier a v počítači kresbu až vyfarbuje a dorába písmo. „Obrázky sú potom autentickejšie. Dokážem takto pracovať, aj keď som na dovolenke. Internet mi pomáha tiež pri zbieraní informácií. Kedysi sme mali plný byt výstrižkov z novín a fotografií‚ dnes si všetko nájdem na internete. Trochu mi však tie papierové noviny chýbajú, mal som svoj ranný obrad s kávou, cigaretou a novinami – to už je preč. Ostala len káva a cigareta‚ noviny už iba na monitore tabletu‚“ hovorí s trochou nostalgie...
