Najmladší primátori na Slovensku vedia šetriť

Piati najmladší primátori, ktorých oslovil Profit, nemajú ani 35 rokov. Okrem nápadov však svojim mestám priniesli už aj prvé výsledky. Nového investora, lepšie podmienky pre úvery či efektívnejšiu organizačnú štruktúru. Väčšina začala auditom a prepúšťaním. Riešia podobné problémy – menia územné plány, zápasia s nedostatkom financií, dedičstvom zle uzavretých zmlúv, neefektívnych projektov. Každý z nich pristupuje k riešeniam inak.

TOMÁŠ ABEL, Brezno
Nič neleží, ani nevýhodné zmluvy

Brezno sa v rebríčku INEKO o hospodárení miest ocitlo medzi najzadlženejšími (na 113. mieste zo 138 podľa miery dlhu). Dlh ešte viac poskočil na jar tohto roka. „Okrem očakávaných vecí sme zdedili aj neočakávané, o ktorých nevedelo ani zastupiteľstvo, ani občania. Patria k nim dlhy príspevkových organizácií i neuhradené záväzky mesta,“ vraví brezniansky primátor Tomáš Abel.

Tomáš AbelZdroj: TASR / Branislav Račko

Výška tohto dlhu možno vôbec nie je negatívna známka. Naopak, ukazuje, ako energicky a otvorene pristupuje nový primátor k záležitostiam mesta. Podlžnosti, ktoré sa predtým darilo zametať pod koberec, priznal. Zakomponovali ich do rozpočtu – a na druhej stane urobil sériu opatrení, ktorými mestu ušetril takmer pol milióna eur.

Rovnako ako výkonný šéf, ktorý preberá stratovú firmu, začal upratovaním. „K 1. februáru sme z mestského úradu prepustili dvadsať ľudí. K 1. júlu nasledovali ďalšie personálne zmeny, z troch rozpočtových organizácií sme dve zlúčili,“ hovorí. V Brezne navyše neplatí, že „čo leží, nebeží“. T. Abel sa nikdy neponosoval na dedičstvo zle uzatvorených zmlúv, ale vychádzal z toho, že všade sa dá rokovať o lepších podmienkach. S bankami o prefinancovaní úverov, so zmluvnými partnermi mesta o poskytnutí väčšieho objemu prostriedkov. „Okolo 200-tisíc eur sme ušetrili personálnymi zmenami a celkovo sme získali 400- až 500-tisíc eur,“ opisuje primátor.

Rád by zastavil nešťastný trend, ktorý za uplynulých sedem rokov pripravil Brezno o tritisíc ľudí v produktívnom veku. „Mladým ľuďom musíme v prvom rade ponúknuť prácu. Rokujeme s podnikmi, aby rozširovali prevádzky. Ak im mesto môže v niečom pomôcť, tak to urobí,“ vysvetľuje T. Abel. Príkladom takejto symbiózy je najväčší výrobca v okrese – závod na výrobu poštových obálok a tašiek patriaci pod SHP Harmanec. Mesto prispelo k dobudovaniu nadjazdu, čím sa podniku otvorili nové možnosti rozširovania.

Primátor má v pláne aj budovanie malých priemyselných parkov. „Vybrali sme také mestské pozemky, kde už sú inžinierske siete, a tak to mesto nebude stáť takmer nič. Jeden taký park by mohol vzniknúť už v budúcom roku,“ plánuje.

Ďalšie opatrenia majú pomôcť malým podnikateľom. Aj s nimi, nielen s veľkými hráčmi, má totiž v pláne komunikovať o mestských záležitostiach. Mestské karty zliav, ktoré majú podnietiť Brezňanov nakupovať doma, sa už tlačia.

Obyvatelia Brezna si tento rok prvý raz užili na námestí predstavenia kultúrneho leta a na rovnakom mieste tiež premiérovo privítajú 1. januára nový rok 2016. Ten im po „prípravnom“ roku, ako si ho pracovne nazval T. Abel, zrejme prinesie aj výsledky.

ĽUBOŠ TOMKO, Stará Ľubovňa
Najväčšia devíza je hrad

Zdedil pomerne stabilizované mestské financie, ale zle hospodáriace rozpočtové organizácie. „Príjmy z majetku mesta klesajú. Mestské spoločnosti sa zadlžujú a tento trend musíme zastaviť,“ hovorí Ľuboš Tomko. Osem historických budov na centrálnom námestí vo vlastníctve mesta a obchodný dom chátrajú, a tak sa vlastne radnica sama podieľa na tom, že Stará Ľubovňa dnes nie je turisticky práve najlákavejšia.

Ľuboš TomkoZdroj: SITA / Radoslav Mataš

Hoci historické centrum na to potenciál určite má. „Toto musíme vyriešiť,“ zdôrazňuje primátor. Turistický ruch by mohol byť pritom najlepším riešením, ako zvýšiť zamestnanosť v meste so zlým dopravným pripojením a malým priemyselným parkom, do ktorého sa investori nehrnú. „Chodí k nám veľa turistov, ale iba na Ľubovniansky hrad. Ak by sa nám aspoň časť turistov podarilo z hradu dostať aj do centra, mesto by z toho malo obrovské zisky,“ vysvetľuje.

Najväčší potenciál na rozvoj má teda identifikovaný, musí si však poradiť s finančnými suchotami. Výhodu má v tom, že rozpočet na tento rok nezdedil, ale schvaľoval sa až v čase, keď už bol v úrade. Rozhodli sa šetriť na výdavkoch mesta a zvyšovať jeho príjmy. „Výnosy z daní neovplyvníme, chceme sa viac sústrediť na vlastnú ekonomickú činnosť,“ tvrdí Ľ. Tomko. Na približne desaťtisíc eur na jedného zamestnanca ročne odhaduje výsledok zmeny organizačnej štruktúry, pri ktorej sa počet zamestnancov znížil o šesť.

Mladší obyvatelia mesta obdivujú jeho energiu a zapálenie pre nové veci. Dôchodca, ktorého oslovil Profit, ho hodnotí inou optikou. „Nevšimol som si nič významné, čo by sa v meste zmenilo k lepšiemu. Možno nový primátor potrebuje ešte trochu času.“

PETER BROČKA, Trnava
Cesty pre autá i cyklotrasy pre ľudí

Primátora Trnavy poznajú mnohí vďaka jeho originálnej kampani ako bradatého hipstera s klobúkom, ktorý sa „prebicykloval“ do radnice. Ako sa človeku zvyknutému na kreatívnu atmosféru žije v administratíve? Dnes nosí obleky, hoci sa od svojich konzervatívnych kolegov líši pestrosťou farieb košieľ a doplnkov. I tým, že aj do práce na radnici stále chodí na bicykli.

Peter BročkaZdroj: SITA / Ivan Kopčáni

„Snažím sa o rovnaké veci ako predtým v neziskovke. Veľmi mi napríklad záleží na tom, aby mala Trnava kvalitné verejné prostredie. Ale všetko ide pomalšie ako predtým, treba dodržať rôzne administratívne postupy,“ hovorí Peter Bročka.

Od svojho predchodcu zdedil pekne zrekonštruovanú pešiu zónu, on by chcel s kultivovaním prostredia pokračovať na sídliskách. „Ľudia sa najviac zdržiavajú doma, na sídliskách. Alebo aj v aute, čo je niekedy až prehnané. Prioritou mesta je preto aj budovanie ciest, ale chceme im ponúknuť alternatívu – cyklotrasy,“ vysvetľuje. Aktivista sa nezaprie, do ich stavby totiž zapojil širokú verejnosť. „Búracie práce na cyklotrasách budeme robiť brigádnicky,“ usmieva sa. Má to možno ľahšie ako iní mladí primátori, pretože zdedil hospodársky relatívne dobre fungujúce mesto bez väčších klientelistických škandálov. „V novodobých zmluvách mesta sme nenašli žiadne vážnejšie nezrovnalosti. Problémom sú niektoré extrémne dlhodobé zmluvy, ktoré sa uzatvárali ešte v časoch, keď boli zákonné normy menej striktné. Tie chceme znovu prerokovať a vypísať verejné obstarávania,“ uvádza primátor. Transparentnosť chce zvýšiť aj stránkou Odkaz pre starostu. Šťastné to mesto Trnava, lebo odkazy sú síce početné, ale nepresahujú vážnosť upchaného kanála, nepriechodného chodníka či preplneného smetného koša.

V meste sa nedávno skončil veľký investičný projekt výstavby štadióna a okrem výrobných priestorov v závode PSA Peugeot-Citroën sa nepripravuje žiadna väčšia výstavba. S ambicióznejšími plánmi na rozvoj si P. Bročka počká na výsledky auditov, ktoré si objednal zvonka. Závery protikorupčného auditu od Transparency International sú už známe, v súčasnosti pripravuje hospodársky a sociálny audit nezisková organizácia Ainova.

P. Bročku si Trnavčania pochvaľujú, hoci staršej konzervatívnej generácii veľmi nesedí. „Snaží sa, aby Trnava prosperovala a pokračuje aj v aktivitách pre dobrovoľníkov. Tí napríklad rekonštruujú chodník v parku,“ hovorí architekt Miroslav. Pohľad na chodník v parku, z ktorého zmizla asfaltová pokrývka a vynorila sa malebná kamenná dlažba, je naozaj jedinečný.

JURAJ ŘÍHA, Malacky
Na priesečníku ciest k susedom

Mladý primátor Malaciek nechce kritizovať svojich predchodcov. Veci, s ktorými nie je spokojný, „koriguje v tichosti“, ako sám hovorí. Ale k problému zdedeného územného plánu sa stavia čelom s ambíciou úplne ho prerobiť, aby vyťažil maximum z geografickej polohy, ktorú mnohí Malackám závidia.

Juraj ŘíhaZdroj: archív Juraja Říhu

„Územné plány v minulosti prispôsobovali zámerom podnikateľov, a tak vznikol kompilát, ktorý nereflektuje na požiadavky mesta, územia ani samotných obyvateľov. Nový územný plán určí nové rozvojové zóny. Máme blízko do hlavných miest okolitých štátov, dobré dopravné spojenie. Pre tieto danosti sú Malacky už dnes žiadané investormi a môžu utvárať zaujímavý potenciál v rámci celého Bratislavského kraja,“ verí Juraj Říha.

Má rád prácu primátora, hoci pripúšťa, že ho hneď na začiatku zahltilo množstvo požiadaviek a očakávaní. „Každý občan vidí svoj problém ako prioritný, chce všetko hneď,“ opisuje a dodáva, že sa mu občas ťažko vysvetľuje, že mestská pokladnica nie je bezodná. O to viac, že zdedil vysoké dlhy. Ale už teraz sa mu podarilo vyriešiť veľký dopravný problém týkajúci sa prejazdu nákladnej dopravy cez centrum. „Za desať mesiacov vo funkcii sa nám podarilo prísť s iniciatívou výstavby novej diaľničnej križovatky,“ teší sa primátor.

Pre začínajúcich podnikateľov funguje v meste inkubátor, ktorý chce rozšíriť o nové služby. Ďalšia zmena im má umožniť viac sa zapájať do verejných zákaziek. „Pri stavebných prácach pod 30-tisíc eur mohol referent vybrať troch uchádzačov, ktorých osloví s ponukou. Mnohí sa tak o zákazke nedozvedeli. Teraz máme elektronický zoznam podnikateľov a ktokoľvek sa do neho môže prihlásiť. Informácie posielame všetkým,“ tvrdí J. Říha.

„Dobre sa chopil svojej úlohy a komunikuje s občanmi, čo je nesmierne dôležité,“ uvádza pre Profit obyvateľ v strednom veku. Iní sotva stihli zaregistrovať zmenu, no a niektorí iba krútia nosom, že na primátora je primladý.

DUŠAN TOMAŠKO, Gelnica
Záchrana pred nútenou správou

Už odo dňa nástupu do úradu v decembri 2014 musel gelnický primátor Dušan Tomaško riešiť naliehavé záležitosti. Inak sa mohlo mesto dostať do nútenej správy. Zistil, že v pokladnici nie je dostatok peňazí, aby mohol vyrovnať splátku úveru. „Urýchlene som rokoval s bankou, podarilo sa nám dohodnúť na polročnom odklade splátok. Neskôr sme vyrokovali prefinancovanie úverov. Namiesto šiestich budeme splácať jeden,” vysvetľuje.

Dušan TomaškoZdroj: archív Dušana Tomaška

„Zaviedol som prísne šetrenie a osobne kontrolujem každý výdavok z kasy,“ dodáva. Ušetriť sa mu podarilo aj na platoch.