Štvrtok, 20. február, 2020 | Meniny má Lívia

Ako zbaliť firmu do cloudu

Začali to na sklonku tisícročia štyria‚ mierne naivní mušketieri počas civilnej služby. Po pätnástich rokoch stále bojujú‚ aj keď úplne inými zbraňami. Ako hovorí riaditeľ IT spoločnosti Millennium Miroslav Krempaský‚ milujú testovať nové veci‚ Niektorí by povedali‚ že tým priveľmi riskujú. On to tak nevníma. Vraj len robia‚ čo je pre nich prirodzené. Zatiaľ sa to vypláca.

Moment‚ keď ste sa stali riaditeľom a spolumajiteľom veľkej spoločnosti IT iste neprišiel sám od seba.

Boli sme štyria kamaráti po škole‚ na civilnej službe‚ a riešili sme‚ ako to obdobie prežiť. Zarábali sme vtedy možno dvetisíc korún‚ čo nám niekedy vystačilo na jeden lepší večer. A tak sme rozmýšľali, ako si nejako zvýšiť príjem. V tom čase sa práve začínalo obdobie internetu‚ o ktorom vtedy u nás ešte nikto nič nevedel. A keď bol niekto jednooký medzi slepými‚ tak mal veľkú výhodu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vtedy ste založili firmu?

Áno‚ rozbehli sme ju s tým‚ že si aspoň trochu prilepšíme. Akurát to bola vtedy ešte živnosť napísaná na jediného z našej štvorice‚ ktorý mal modrú knižku, a teda nemusel ísť na vojenčinu. Po skončení civilky, okolo v roku 2000, sme živosť transformovali na eseročku. Vôbec sme netušili‚ čo je to podnikanie‚ nič sme nevedeli. Keby mi niekto povedal, aby som začal ešte raz‚ asi by som aj váhal. Taká bola cesta.

Ale neľutujete.

Nie. Boli to úžasné časy‚ až teraz to viem oceniť. Boli sme pri zrode niečoho‚ do čoho sme išli úplne od nuly. Teraz je to podobné. Dnes je to však cloud a vtedy to boli webové stránky. Nechápal som‚ prečo veľké firmy‚ ktoré boli vtedy na trhu a ešte i dnes existujú‚ vlastne nešli do webového biznisu. „Zrušili“ by nás raz-dva‚ keby chceli.

Bolo to len o šťastí‚ že tie firmy do toho nešli?

Dalo nám to príležitosť vypracovať sa vlastným úsilím a tvrdou prácou. Strašne sme vtedy makali‚ bežne aj dvanásť hodín denne. Ale mali sme vo firme skvelú atmosféru a bolo to veľmi pekné obdobie‚ na ktoré rád spomínam. Pamätám si‚ ako som raz bol v práci do polnoci a ktosi mi vtedy začal gratulovať. Pýtam sa, čo sa deje, a on na to‚ že mám narodeniny. Také tempo sme nabrali. Úplne regulárnym spôsobom sme vtedy vyhrávali tendre veľkých klientov‚ ktoré boli – keď sa na to spätne pozriem – za relatívne málo peňazí‚ ale otvorili nám dvere.

Čo konkurencia?

Keď sa internetový biznis v rokoch 2005 a 2006 u nás naplno rozbiehal‚ začalo sa v ňom točiť aj dosť veľa peňazí. Až vtedy sa tým začali aktívnejšie zaoberať aj tie väčšie firmy‚ ale trh už bol obsadený. Inak‚ z obdobia‚ keď sme začínali‚ dodnes zostali z približne dvadsiatich firiem aktívne už len tri firmy a je veľmi milé‚ že s niekdajšími konkurentmi už aj spolupracujeme.

Vraveli ste‚ že ste boli ako jednookí medzi slepými. Ako ste sa to všetko učili?

Nuž boli sme štyria a rozdelili sme si pozície. Keďže som bol absolvent elektrotechnickej fakulty, tak som mal základy pomerne silné. Ešte popri škole som robil správcu koncového uzla Govnet na ministerstve zdravotníctva a potom som na civilnej službe pokračoval na Úrade vlády. Takže som celých tých sedem rokov veľmi aktívne využíval technológie, mal som dosť informácií zo školy, ale necítil som sa byť až taký profesionál, ako teraz očakávam od ľudí‚ ktorí k nám majú nastúpiť.

A kolegovia?

Jeden kamarát‚ Jano Simon‚ mal na starosti ekonomiku firmy. Rado Balajka bol veľmi šikovný obchodník a tretí kolega‚ Martin Ševček, bol zas schopný dizajnér. Boli sme taká štvorka‚ v ktorej si každý robil svoju časť a veľmi dobre sme sa dopĺňali. Prvého zákazníka – ÚĽUV – sme získali tak‚ že Rado raz stretol na Obchodnej ulici kamarátku, ktorá tam robila.

A spýtal sa jej‚ či nepotrebujú webovú stránku.

Áno‚ presne tak to bolo. Bola z toho zákazka za tridsaťtisíc korún‚ čo bolo pre nás neskutočne veľa peňazí. Potom prišiel druhý zákazník‚ tretí a už to išlo samo. Neriešili sme vtedy nijako špeciálne ziskovosť firmy‚ bývali sme u rodičov a nemali sme veľké náklady. Ale zhodli sme sa‚ že práve týmto sa chceme živiť. Boli sme ako štyria mušketieri‚ potiahli sme sa navzájom‚ keď mal niekto pochybnosti.

Bolo tých pochybností veľa?

Každý má nejaké zaváhania. Boli sme v stave‚ keď sme váhali‚ či to nezabaliť. Prvých päť rokov sme si vyplácali minimálny plat‚ aj to raz áno‚ raz nie. Keď som sa porovnával s bývalými spolužiakmi‚ ktorí robili v Orangei‚ zarábali aj desaťnásobok. Bola to vysoká neistota‚ naša cesta nemala žiaden jasný výsledok – mohlo sa to skončiť úspechom aj nezdarom. Ale pomáhal nám pocit zodpovednosti k zákazníkom. Keď si človek uvedomí tú silu dôvery – to‚ že niekto verí‚ že my mu dodáme niečo‚ čo je preňho užitočné‚ je ochotný nám za to zaplatiť a navyše sa k nám opakovane vráti, tak to je niečo veľmi silné.

A dnes sa už vaši bývalí spolužiaci asi porovnávajú s vami.

Áno‚ potom sa to preklopilo. Bez preháňania sme na Slovensku v oblasti webov dosiahli absolútny strop. Už sa nebolo kde posunúť ani referenčne, ani finančne. Mali sme najväčších zákazníkov‚ robili sme najlukratívnejšie projekty v komerčnej sfére. Trh sa začal saturovať a my sme sa museli zamyslieť‚ čo ďalej. Mohli sme si vybrať‚ či pôjdeme akademickejšou cestou‚ ktorú v tom čase predstavovali free technológie‚ alebo tvrdšou‚ komerčnejšou. Povedali sme si‚ že chceme byť úspešná firma, a rozhodli sme sa pre Microsoft‚ ktorý nám vtedy ponúkal omnoho lepšie možnosti.

Napríklad?

Toto partnerstvo nám naozaj veľmi pomohlo. Napríklad každý rok sme chodievali do Spojených štátov na partnerské konferencie Microsoftu‚ kde sa ukazujú novinky‚ technologické trendy‚ vízie‚ ako by mohol svet vyzerať. Chodí tam 15-tisíc ľudí z celého sveta‚ veľa mienkotvorných z top firiem. A v takejto atmosfére si človek vždy uvedomí‚ čo robí‚ čo by mal robiť a čo by mohol robiť. Pamätám si‚ že v roku 2003 začala byť populárna téma CRM, teda systému na manažment vzťahov so zákazníkmi, a o rok tomu už bol venovaný celý blok na konferencii. Mal som pocit‚ že to môže byť dobrá vec a mohli by sme si to pribrať do portfólia. Boli sme s tým na Slovensku úplne prví. My sme zväčša tí‚ ktorí zvyknú prerážať cestu.

Neprekáža vám‚ že si pri tom musíte prejsť všetkými chybami pionierov?

Tak sme nastavení. Do firmy prijímame vždy ľudí‚ ktorí technológiami žijú. A im musíte dať príležitosť si nové veci vyskúšať. Je to pre nás jednoducho prirodzené. Sami skúšame a zároveň to ponúkame osvieteným zákazníkom. Takže sme si vytvorili tím na CRM‚ získali prvého veľkého zákazníka Eset‚ vzdelávali sa‚ testovali a verili‚ že keď sa o tri štyri roky aj na konzervatívnom Slovensku zdvihne vlna záujmu‚ budeme na ňu pripravení. Ale prišla hospodárska kríza a firmy riešili prežitie‚ nie investície do nových systémov. To‚ čo sme čakali v roku 2008‚ prišlo až v roku 2012. Museli sme čakať sedem rokov.

Dobrá výdrž. A ako ste prežili krízu?

Bolo to zaujímavé. Dovtedy bol na trhu taký záujem a toľko peňazí‚ že náš zisk bol determinovaný akurát dostatkom ľudských zdrojov. Vtedy u nás bolo skvelé obdobie pre zamestnancov‚ prichádzali k nám rovno zo školy mladí chalani bez skúseností‚ vypýtali si 50-tisíc korún a dostali ich. Druhá vec bola‚ že sme na krízu neboli vôbec pripravení. Boli sme pripravení iba na úspech. Tesne predtým sme dokonca rozšírili obchodný tím. Dovtedy práca tiekla sama a zrazu sa prúd vypol. Mali sme tri obrovské projekty a spoliehali sme sa‚ že nemôžu všetky tri naraz padnúť. Ale stalo sa a my sme sa odrazu z úplnej pohody dostali do obrovskej nepohody. Naši ľudia‚ ktorí boli zvyknutí na veľký komfort‚ zrazu v práci len sedeli a nemali čo robiť. A my sme stále dúfali‚ že sa niečo stane.

Dlho ste dúfali?

Asi jeden rok. Prišli sme o dosť veľa peňazí – sme inak veľmi efektívne fungujúca firma‚ ale vtedy sme rezervu neefektívne minuli na platy zamestnancov‚ ktorých sme nepotrebovali. Keď sme si to uvedomili‚ prepustili sme tretinu ľudí. Prišli aj rozpory medzi majiteľmi o to‚ akým smerom sa máme ďalej uberať. Jeden z pôvodnej štvorky napokon odišiel a my sme vo firme Mille- nnium spustili veľkú reštrukturalizáciu‚ obmedzili sme oblasti‚ ktorým sa budeme venovať‚ zmenili sme motivačné princípy. Práve práca s ľuďmi bola vôbec tou najzložitejšou časťou‚ lebo boli v obrovskom napätí.

Čím ste to prelomili?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4PCE na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4PCE na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. ... viac ako vzdelanie
  2. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  3. Ktorá farba je tá tvoja?
  4. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  5. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  6. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  7. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  8. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  9. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  10. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  1. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  2. Ktorá farba je tá tvoja?
  3. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  4. ... viac ako vzdelanie
  5. Študuj matematiku, fyziku a informatiku v Prahe
  6. Prečo je Nitra rajom študentov?
  7. Moderné, inovatívne a praktické štúdium práva? U nás sa to dá!
  8. Fakulta posiela študentov do verejných inštitúcií a vzdeláva ich
  9. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  10. Do BILLA športovej rodiny pribudla biatlonistka Paulína Fialková
  1. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 11 852
  2. Viete aký dôchodok budete mať? Radšej si ho vypočítajte 11 137
  3. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 9 112
  4. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 6 655
  5. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 6 258
  6. Darujte od srdca pre rozum 5 947
  7. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 5 663
  8. SME proti extrémizmu na školách 5 399
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 5 151
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 5 096

Téma: Internet

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Petra Schutza

Cynická hra Smer - SNS

Tu predsa nejde o chcenie – všetci chceme –, ale o základnú pokoru k realite.

Peter Schutz

O skrátenom konaní sa stále rokuje, mimoriadna schôdza pokračuje v piatok (minúta po minúte)

Ak neprejde skrátené konanie, podľa Fica nemá zmysel ďalej rokovať.

Šéf Smeru Robert Fico a minister práce Ján Richter.
Autorská strana Michala Havrana

Šmejdi a svine majú šancu vládnuť iba medzi Slováčikmi (píše Michal Havran)

Sme ovládaní poverami a peniazmi.

Záber z filmu Sviňa podľa románu Arpáda Soltésza.
CYNICKÁ OBLUDA

PS-Spolu nastavujú pravidlá

Tak a teraz už všetci parlamentní exhibicionisti vedia, že keď sa im čokoľvek nepáči, stačí blokovať kecpult.

Neprehliadnite tiež

Komentár Eduarda Žitňanského

Kollár nevie ešte ako, ale chce nájomné byty

Oproti mestským bytom je nájomné v investičných bytoch takmer štvornásobné.

Ľudia vo firmách

Aké je byť aktivistkou vo veľkej firme? Motivuje ľudí správať sa ekologicky

Anežka Kováliková je nákupcom v reťazci Metro.