Ako sa líši obehová ekonomika od iných ekologických prístupov?
Veľa stratégií rieši návrat materiá- lov do výroby, ale nevnímajú obeh ako prvotnú ambíciu. Keď materiál znovu využijete tak, že z neho vyrobíte niečo iné a to zahodíte, tak iba oddialite vznik odpadu. Preto treba projektovať výrobky tak, aby boli rozoberateľné, a mať prehľad‚ čo všetko sa v nich nachádza.
Je možné pre túto myšlienku získať odvetvia, kde stavajú na zrýchľovaní spotreby?
Bežne to funguje tak, že kúpite materiály, niečo z nich urobíte, predáte to a je to preč. V obehovej ekonomike kúpite materiál a urobíte z neho niečo. Iní potom použijú materiál vo výrobku, ale na konci sa k vám materiál vráti späť. Jednoducho poviete ľuďom, že na tom zarobia. Sú to ľahko zarobené peniaze, predovšetkým pre firmy v oblasti zberu odpadu. Teraz sú platení za to, že zbierajú odpad, a potom budú platení za to, čo v ňom zozbierali. Hnevá ma, že musím ľuďom platiť, aby mi odviezli odpad. Verím, že im raz budem môcť povedať: Vy mne by ste mali platiť, ja som váš dodávateľ! Nie je nevyhnutné, aby sa výrobky používali donekonečna, ale treba, aby mali lehotu spotreby presne definovanú. Poviete zákazníkovi, že topánky, ktoré si kúpil, o päť rokov už nebudú o.k., tak nech vám ich donesie späť a vy mu vrátite zálohu alebo poskytnete zľavové kupóny. Mobilné telefóny vydržia aj desať rokov, ale používame ich dva. Tak prečo ich nenavrhneme tak, aby sa používali dva roky a potom sa z nich vyrobili nové?
Čo s prírodnými materiálmi?
Veľa syntetických materiálov sa môže používať donekonečna‚ ak majú správne navrhnuté komponenty. Pri biologických materiáloch ide kvalita nevyhnutne dolu. To, čo vzniklo v pôde, sa do nej skôr či neskôr aj vráti. Ale musíme zaručiť, aby nám to pôda bola schopná vydať znova. Strom najskôr využijeme na piliere alebo nábytok, potom z nábytku urobíme ďalší nábytok, z toho možno bude kartón, toaletný papier alebo to spálime. Čas opätovného využívania by mal byť približne rovnaký ako čas, za ktorý narastie strom, čo je osemdesiat rokov. Ak drevo spálite, stratí sa za desať sekúnd a nekompenzuje to tie roky rastu.
Nie sú výrobky C2C pridrahé?
Keď ste prvý v rade, vyjde vás to draho. Bio textílie sme začali vyrábať v spolupráci s neznámou firmou‚ kde išli peniaze na vývoj. Tričká vyrábajú v malých sériách, takže za ne zaplatíte o niečo viac. Ale dokázali sme, že to ide! Potom to firma Puma urobila vo väčšom a ceny už boli nižšie. Takouto stratégiou sa dajú veci zmeniť.
Je vaša domácnosť obehová?
Som vedkyňa, a tak rada experimentujem so všetkým. Bývam v dome postavenom v roku 1937 a v Amsterdame je zakázané umiestňovať solárne panely na strechách. Kde sa dá‚ používam produkty certifikované ako C2C‚ ale medzi nábytkom mám aj staré necertifikované kusy, ktorých sa nechcem vzdať. Neobmedzujem sa v spotrebe energie.
