Interiérová dizajnérka Franziska Diana Phipps Sternbergová, samozrejme, musela hľadieť aj na peniaze. Veď prebudovať a zariadiť na zámku v Častoloviciach pod Orlickými horami v Královohradeckom kraji poldruha stovky starých izieb, nie je lacná vec. Nepripúšťala však výtvarný kompromis. Skúsená umelkyňa dobre pozná, že dekoratívne textílie, ktoré videla v predaji, boli pomerne drahé a nie vždy zodpovedali jej predstavám. Preto hľadala alternatívy. Keď pre lacný dovoz z Ázie po roku 1989 krachovala známa textilka Tepna v Náchode a vypredávala sklady, okamžite si dohodla návštevu a našla tam vkus tvorcov vzorov, pestrosť a kvalitu látok na pyžamy a košele.
V Londýne sa vypracovala na medzinárodne uznávanú dizajnérku. Tam i v New Yorku zariaďovala veľké byty a vo Francúzsku celý dom známemu americkému filmovému producentovi Samovi Spiegelovi. V Hollywoode zasa vilu spisovateľa Gora Vidala a inde príbytky ďalších osobností zo sveta umenia. Pre Václava Havla upravovala prezidentský zámok v Lánoch.
V Častoloviciach však Profitu vysvetľuje, že tých stopäťdesiat izieb na jednom mieste, v jednom objekte nebola len dlhá drina, ale predovšetkým výnimočná výzva i pre človeka, ktorý žije desaťročia interiérovou architektúrou. Kým inokedy musela spoznávať vkus, zvyky, denný režim i životný štýl objednávateľov, pyžamové steny v Častoloviciach robila podľa seba a pre seba. Pretože sa rozhodla rekonštruovať starý zdevastovaný rodinný zámok. Spolu s iným rodinným zámkom Zásmuky v stredných Čechách ho v roku 1992 dostala späť v reštitúcii a pomaly už štvrť storočia sa trápi, aby im dala starú krásu.
Častolovice
Z PEVNOSTI ZÁMOK
V polovici 13. storočia feudálny pán Častolov postavil na drevených pylónoch v močiari na sútoku riek Bělá a Kněžná obrannú pevnosť. Tá potom po stáročia prechádzala od majiteľa k majiteľovi. Najznámejším bol v 15. storočí budúci český kráľ Juraj Poděbradský a jeho prvá manželka Kunhuta zhodou okolností pochádzala z rodu Sternbergovcov. Keďže pevnosť strácala vojenský význam, Jan Bedřich z Oppersdorfu na prelome 16. a 17. storočia vybudoval neďaleko monumentálny renesančný zámok. Aj ten prešiel viacerými rukami, kým ho roku 1694 kúpil Adolf Vratislav Sternberg z jedného z najstarších a rozvetvených veľkých českých šľachtických rodov. Prvý raz sa rod spomína na začiatku dvanásteho storočia. Ale podľa rodovej legendy majú Sternbergovci pôvod už v Gašparovi, jednom z troch biblických kráľov. Tých, ktorí sa mali prísť pokloniť do Betlehema práve narodenému Ježiškovi. Sternberská hviezda v erbe rodu má byť teda betlehemskou hviezdou.
Franziska Diana Phipps Sternbergová
ŽIVOTOPIS PARADOXOV
Sedemdesiatdeväťročná zámocká pani sa po chvíli rozhovoru so slovenskými novinármi ticho pýta, či jej rozumejú. Po ubezpečení, že áno, veď čeština a slovenčina sú veľmi blízke jazyky, pokrúti hlavou. Myslela, ako rozumieme jej češtine, lebo k tomuto jazyku sa vrátila až po nežnej revolúcii. V dávnejšom rozhovore pre českú tlač spomínala, že ju ešte pred revolúciou v Rakúsku Karel Schwarzenberg podpichoval, ako to hovorí po česky a že o Československu vlastne nič nevie.
Logicky. Životopis F. D. Phipps Sternbergovej je odrazom paradoxných príbehov českej šľachty dvadsiateho storočia. Narodila sa v roku 1936 vo Viedni a matka pochádzala z Anglicka. Ale otec patril k tým príslušníkom českých šľachtických rodov, ktoré na jeseň roku 1938 počas nacistického ohrozenia Československa vo vyhlásení prezidentovi Edvardovi Benešovi deklarovali český názor na udalosti a proklamovali svoju českosť.
Bol jedným zo sedemnástich, ktorí rázne odmietli prijať nemecké občianstvo a okupáciu pokladať za legálnu. Za to ho protektorátna moc z Častolovíc vyhnala a medzi staré múry sa nakvartírovali nemeckí vojaci, ktorí sa správali, ako to vojaci vedia. Po vojne sa mohli Sternbergovci do tej spúšte vrátiť, ale iba nakrátko. V roku 1948 ich komunistická moc vyhlásila za nepriateľov pracujúceho ľudu a dvanásťročná Diana odišla s rodičmi do sveta. Cez Francúzsko do Spojených štátov, potom na Jamajku a opäť do USA.
NA VLASTNÉ NOHY
Pri cestách za európskymi príbuznými sa Diana v Paríži zoznámila s americkým boháčom Henrym Phippsom. Mala dvadsaťjeden, keď sa zaňho v roku 1957 vydala. Po šiestich rokoch však manžel zomrel a mladá vdova odišla za matkou do Londýna. Rodičia o Československu veľmi nehovorili. To, čo sa stalo, považovali za históriu, ktorá sa neodstane. Dcére sa stal domovom svet. Aj keď občas v horších podmienkach, než mali neurodzení rovesníci. Z Častolovíc rodičia odchádzali iba s pár kuframi a vonku museli začať od nuly.
V jednom komunistický režim mame pomohol. Ak by išli veci po starom, v zámockom pohodlí by vedela azda iba priateľkám servírovať čaj s keksíkmi. V exile však musela pracovať. Rodinný rozpočet vystužovala výrobou a predajom keramiky, náhrdelníkov a brošní. A zakrátko si dokázala na Jamajke otvoriť továrničku. Pretože dcéra po matke zdedila výtvarné vlohy, začala sa po manželovej smrti v Londýne živiť zariaďovaním interiérov. Ak jej pripomenú grófsky pôvod, pokrúti hlavou. Nemá rada oslovenie grófka. Vraví, že všetko, čo v živote dokázala, urobila ako dizajnérka Diana Phipps. Titul by jej bol nanič. A šľachtický svet, ktorý vlastne ani nepoznala, jej už je cudzí.
tvorba dianinej matky
NÁVRAT
V zámockej kaviarničke si F. D. Phipps Sternbergová spomína na rok 1988, keď ju Karel Schwarzenberg vzal do Československa. Navštívili Havlovcov na Hrádečku, kde žili akoby v domácom väzení. Darovala im svoju knihu s radami, ako si vlastnými rukami za málo peňazí zariadiť byt. Keď sa stal V. Havel prezidentom, jeho manželka Oľga pozvala britskú dizajnérku radiť pri zušľachťovaní prezidentských priestorov na Hradčanoch. Častolovice boli len matnou spomienkou na detstvo v povojnovej núdzi.
