Mýty o vplyve viery dostali na frak
Šíriaca sa snaha presadzovať vieru aj terorom núti vedcov, aby sa snažili pochopiť nábožensky motivované násilie. Experimenty tímu Brada Bushmana z Michiganskej univerzity už dávnejšie potvrdili, že v ľudskej náture je vyžadovať „oko za oko, zub za zub“. Ak je táto odveta posvätená bohmi, sme výrazne agresívnejší. Zaujímavé výsledky priniesli aj výsledky výskumu vzťahu náboženstva a altruizmu, ktorý nedávno uverejnil časopis Current Biology. Vyvracia presvedčenie, že veriaci sú v porovnaní s neveriacimi ochotnejší konať dobro. Medzinárodný tím vedený Jeanom Decetym sa zameral na správanie detí. Testom podrobili 1 200 náhodne vybratých detí vo veku medzi piatimi až dvanástimi rokmi z rôznych kútov sveta: z USA, Kanady, Jordánska, Turecka, Juhoafrickej republiky a Číny. Pochádzali prevažne z kresťanských domácností (24 percent), moslimských (43 percent) alebo ateistických (28 percent). Ukázalo sa, že deti z rodín neveriacich sú ochotnejšie deliť sa s ostatnými. J. Decety, ktorý vedie Centrum pre výskum mozgu na Chicagskej lekárskej univerzite i laboratórium Social Cognitive Neuroscience to komentoval: „Všeobecne panuje názor, že religiozita má pozitívny vplyv na sebaovládanie a morálku jedinca. Tí, čo nie sú pobožní, sú považovaní za morálne nedostatočných alebo dokonca nemorálnych. Náš pokus ukázal, že náboženstvo a prosociálne správanie, rovnako ako religiozita a morálka nie sú v priamej úmere a ich vzťah nie je všeobecne pozitívny.“ (ľj)
