Ulica je ako dobrý dom

Pražský architekt Adam Gebrian, ktorý sa v posledných rokoch zaoberá najmä popularizáciou architektúry a diskusiou o nej, ponúka trocha nevšednú definíciu verejného priestoru. Hovorí zľahka, že verejný priestor sú miesta, kde možno sedieť na zemi a nikomu to neprekáža. Neradí testovať to napríklad v banke, lebo poznanie, že tu nie ste vo verejnom priestore, môže byť nepríjemné

„Vo verejnom parku vás však nik nemôže vyhodiť preto, že sedíte na trávniku a jemu sa to nepáči,“ tvrdí architekt, ktorý napriek tomu, že už domy nekreslí, získal nedávno cenu Architekt roka. Dostal ju práve za prínos do verejnej diskusie o architektúre. Jeho slovenský kolega Matúš Vallo z kancelárie Vallo Sadovsky Architects je spoluautorom projektu Mestské zásahy, ktorý navrhuje zmeny pre verejné priestory v Bratislave.

Hovorí, že ľudia chodia do mesta, lebo chcú vidieť iných ľudí a chcú s nimi spoločne zažívať veci: „Verejný priestor je nielen kulisou vzťahov, je to miesto‚ kde sa okrem iného odohráva demokracia.“ Ľudia sa stretávajú‚ aby tak vyjadrili svoje postoje. Veľká časť činností, ktoré sa odohrávali na ulici, sa však teraz presúva na internet. Čo nie je veľmi dobré. „Verejný priestor nás totiž formuje a my ho formujeme tým‚ akých ľudí si volíme do samospráv a ako sa oň staráme,“ prízvukuje M. Vallo.

„Hlavná úloha verejného priestoru je, že sa v ňom možno stretnúť s neočakávanými situáciami a vecami. Stretnete niečo, čo vás šokuje alebo čo ste nečakali, a musíte na to reagovať,“ vysvetľuje A. Gebrian. Počas pôsobenia v Dubaji zistil, že tam v pravom zmysle slova verejný priestor neexistuje, nahrádza ho verejne prístupný súkromný priestor, ktorý má vymedzené pravidlá hry.

„U nás takto fungujú veľké nákupné centrá. Nestretnete tam bezdomovcov, a tak máte pocit, že neexistujú. To je nebezpečné, lebo sa vytvára zdanie, že problém nie je a nie je potrebné sa ním zaoberať. Zásadnou hodnotou verejného priestoru je, že sa v ňom odohrávajú aj situácie, ktoré sú nepohodlné. Kvalitný verejný priestor vytvára podmienky, aby sa tam tieto veci mohli diať,“ zdôrazňuje.

O MINULOSTI. Na verejný priestor má zásadný vplyv aj spoločenský systém. „Nie všetko však so zriadením súvisí. V Indii som prechádzal krásnym, ale prázdnym parkom,“ spomína A. Gebrian. Keď sa pýtal, prečo neležia na trávniku ľudia, tak mu povedali, že na to nemajú čas. Polihovaním v parku nikto peniaze nezarobí.

„Do hry tak vstupuje aj mentálne nastavenie spoločnosti. Zo socializmu si pamätám vynucované spoločné aktivity, napríklad upratovanie okolo bytových domov. S pádom režimu prišlo aj odmietanie spoločných činností. Z vynúteného kolektivizmu sa stal opačný extrém, vrcholový individualizmus,“ konštatuje architekt‚ ktorý verejné jarné upratovanie zažil len ako malý chlapec.

Podľa M. Valla‚ ktorý mal v čase nežnej revolúcie len dvanásť rokov‚ nefunguje rovnica, podľa ktorej demokracia sa rovná kvalitnému verejnému priestoru. „Dovolím si povedať, že o parky v Bratislave sa mesto za socializmu staralo viac ako teraz. Nevyzdvihujem socializmus, len upozorňujem, že politický systém iba nepriamo ovplyvňuje verejný priestor. V Moskve napríklad majú parky a námestia dobre urobené a plné ľudí‚“ uvádza na zamyslenie.

UVÄZNENÍ V SIETI. Ako vysvetliť macošský vzťah ľudí a samospráv k verejnému priestoru? „Málo sa zaujímame o prostredie, v ktorom žijeme. Prispievajú k tomu aj moderné technológie. Dokážeme byť v kontakte s niekým, kto žije v Kolumbii, ale nepoznáme svojich susedov‚“ ťažká si A. Gebrian. „Pomaly sa to však začína meniť a ja sa tiež snažím k tomu prispieť.“ Technológie vedia byť tiež užitočné. M. Vallo považuje rozšírenie verejného priestoru do virtuality za prirodzené...

„Verejný priestor sa snažíme vnímať nielen ako fyzický priestor medzi budovami, dnes ním môže byť aj virtuálny priestor, v ktorom sa odohrávajú názory a aktivity,“ tvrdí. Architekt A. Gebrian opisuje svoje pocity z nedávnej návštevy Bratislavy ako rozporuplné. Videl pekné miesta, na ktorých vidno, že sa o ne niekto stará – napríklad promenádu na Hviezdoslavovom námestí alebo nábrežie pri centre Eurovea. Ale videl aj zanedbané priestory na nečakaných miestach...