Poradenstvo je veľmi dobre platená práca s náročnými klientmi, ktorí nie vždy chcú pre svoju firmu dobroZdroj: Tomáš Novák
Muži sa v móde priveľmi neangažujú. Ako sa stalo, že vás začala zaujímať?
Cesta k súčasnému stavu bola trochu tŕnistá. A dlhšia. Keď som mal dvadsaťdva rokov, odišiel som do Austrálie‚ dva roky som tam žil, študoval angličtinu i pracoval. Vstúpil som do iného sveta, ako som poznal doma. Všimol som si, že ľudia, ktorí pracovali v kanceláriách‚ boli v porovnaní s tým, čo som videl doma, nadštandardne oblečení. To ma zaujalo.
Vtedy padlo rozhodnutie?
Po návrate som niekoľko rokov pracoval v Maďarsku, odtiaľ som sa presunul do Londýna, kde som pôsobil v banke Morgan Stanley. Vtedy som po prvý raz videl módnu značku TM Levin, chodil som okolo jej obchodu do práce. Uvedomil som si, že je to niečo, čo doma nemáme a malo by to fungovať.
Začal som zisťovať, či by boli ochotní otvoriť obchod v Prahe. Napokon som sa vrátil do Prahy, kde som pracoval v poradenských firmách. Zhodou okolností ma do Londýna zavial nový projekt a v roku 2009 som už ľudí v TM Levin vážne oslovil s biznis plánom. Zo začiatku to vyzeralo, že ich česká metropola a vôbec stredná Európa nezaujíma‚ nezvažovali tu robiť biznis. Orientovali sa skôr na Áziu, Stredný východ a na veľké mestá. Myslím si, že na začiatku ani nevedeli, aká je Praha kozmopolitná.
Neodradilo vás to?
Pripravil som veľmi detailný biznis plán. Naznačil som očakávané tržby, umiestnenie obchodov, rozpitval som podnikanie v Česku na drobné. Až vtedy ich zámer zaujal. Moje návrhy už vedeli porovnať s ďalšími medzinárodnými partnermi a videli, že môj plán nie je vôbec malý. Rýchlo prišli na to, že mať obchody v Prahe je podobné, ako mať ich v Dubline. Je to z Londýna hodina a pol lietadlom, kedykoľvek si môžu veci skontrolovať. V tom čase padlo rozhodnutie a my sme získali licenciu.
Pracovali ste ako finančník v prestížnych poradenských firmách. Tam ste mohli aj zostarnúť. Prečo ste vlastne ten svet opustili?
Bol som v tej sfére približne osem rokov a myslím si, že to bohato stačí. Poradenstvo je veľmi špecifická práca, každé tri mesiace človek pracuje na inom projekte, spája sa s tým veľa cestovania. Je to veľmi dobre platená práca s náročnými klientmi, ktorí nie vždy chcú pre svoju firmu dobro. Na pozadí najímania poradenských spoločností nie je vždy len zvýšenie profitability a výsledkov.
Veľa ľudí si chce ochrániť svoje pozície a legitimizovať rozhodnutia z minulosti. Na to potrebujú pečiatky medzinárodných konzultačných spoločností. Ten svet ma nebavil. Ísť do vlastného biznisu je výrazne riskantnejšie, je tu možnosť, že sa nebude kam vrátiť. Začínajúci biznis dlho nezarába veľa peňazí. Hodnota sa tvorí vašou vierou‚ že bude rásť, v očakávaní, že raz bude biznis stabilne zaistený a dostatočne veľký, aby generoval pravidelný príjem.
Prepracovaný biznis plán a veľa energie, tak by sa dal popísať začiatok každej firmy s ambíciouZdroj: Tomáš Novák
Začali ste z ničoho?
Začiatky sú vždy riskantné, musíte dať do podnikania všetky svoje peniaze, veľa si požičať. Myslím si ale, že všetko je to o úsudku. Prepracovaný biznis plán a veľa energie, tak by sa dal popísať začiatok každej firmy s ambíciou. Veľa som sa pýtal kamarátov, vysvetlil som im, čo chcem robiť, nič som neskrýval.
Je to dôležité, lebo ak niečo tajíte, môže sa stať‚ že budete jediný‚ kto zámeru verí, a ostatní nie. A keď vám nikto neverí, tak nebudete mať zákazníkov. Spätná väzba je pre začiatok podnikania nevyhnutná. Na začiatku sme boli traja, išli sme do toho síce v neistote, ale povedali sme si, že to skúsime a aspoň zažijeme niečo zábavné.
Vašimi prvými zákazníkmi v módnom obchode boli teda kamaráti a známi?
Prvý mesiac po otvorení bol jednoduchý. Asi preto‚ že príprava – od času vytvorenia biznis plánu po otvorenie obchodu – trvala dva roky. Keď- že som o zámere hovoril naozaj s mnohými ľuďmi, tak prvé týždne sme mali v obchode veľa nadšených známych, ktorí prišli a zo solidarity si kúpili oblek a nejaké košele‚ pričom sme im vedeli ponúknuť lepšiu cenu. Keď už ale máte otvorené dva obchody, kamaráti nestačia‚ a potom je to už normálny, tvrdý biznis.
Kto boli vaši zákazníci? Ľudia z vyšších manažérskych pozícií?
Špičkoví manažéri si dávajú šiť na mieru. Náš typický zákazník je človek, ktorý pracuje v obleku. Taký človek potrebuje dva až tri obleky za rok a spotrebuje aj desať košieľ. Dieru na trhu sme primárne nevideli v cene, tie máme stredné, žiaden extrém ani nahor, ani nadol. Ale v obchode máme zhruba tritisíc košieľ v stovke veľkostí. To znamená, že sme zobrali veľkú časť trhu tým, ktorí sa špecializujú na šitie na mieru.
Ako by mal vyzerať človek pohybujúci sa v biznise?
Súvisí to s pochopením slova imidž. Narazil som na definíciu, že musí mať oblek a košeľu. To je však veľmi slabá definícia. Hovoríme, že oblek musí dobre padnúť, košeľa musí byť zo stopercentnej bavlny a dôležitá je správna kombinácia. Kto nemá prehľad o trendoch, nič nepokazí bielou košeľou a tmavším oblekom. To je kombinácia, ktorá vždy funguje.
Pánska móda sa mení približne každé dva roky. Kto si chce zvyšovať imidž, musí si kupovať nové veci. Máme dva typy zákazníkov. Jedna skupina je konzervatívna a nemá rada zmeny. Druhú skupinu tvoria muži, ktorí sa v módnych trendoch vyžívajú.
Naše deti musíme učiť úplne inak 3/4Zdroj: Tomáš Novák
A čo dámy?
Dámska časť našich zákazníkov je trochu komplikovanejšia. Navyše v dámskom oblečení je výrazne väčšia konkurencia. Sú desiatky značiek, ktoré dokážu ženu dobre obliecť. Každá zákazníčka má svoj obľúbený štýl. Keď príde desať mužov, tak sa z nich deväť u nás oblečie. Z desiatich žien si vyberú tovar možno dve či tri. Ale my sa špecializujeme na dámske biznisové košele a šaty.
Ako vidíte súčasnú atmosféru v podnikaní v Českej republike?
Verím, že sa vzďaľujeme od modelu „všetko si musím ukradnúť“ k tomu‚ že si „dokážem zarobiť poctivo“. Bude to ešte dlhá cesta. Ale ako sa stretávam s ľuďmi, tak mám pocit, že čoraz menej ich volí sivú cestu nekalých praktík. Biznis je na druhej strane čoraz ťažší. S globalizáciou sa rozšírila konkurencia, dnes sme vystavení súťaži nielen v rámci Európskej únie, ale celého sveta.
Prvých desať, pätnásť rokov po zmene režimu bola kľúčová cena, dnes je to kvalita a servis. Ľudia sú teraz ochotní za kvalitu a servis zaplatiť. Tomu sa teším. Trochu ma však mrzí, že zákony sa píšu tak, aby síce zabránili nepoctivým ľudom kradnúť‚ ale nikto si neuvedomuje, ako neuveriteľne pritom tieto zákony bránia poctivým ľuďom podnikať. Vnímam to ako veľkú hrozbu a myslím si, že na Slovensku je to rovnaký problém.
