Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Rodina, ktorá vtláča firme pečať

Sú rodiny, v ktorých sa členovia stretávajú len raz za čas a stačí im to. V rodinných firmách sú rodičia a deti „odsúdení“ na každodenný kontakt a majú to radi. Taký je aj príbeh Macháčkovcov, otca a jeho troch detí.

Zľava Martin, Želmíra, otec Peter, TiborZdroj: Milan David

Západoslovenské tlačiarne Skalica možno pokojne nazvať macháčkovským impériom. Riaditeľka Želmíra Macháčková sa v rozprávaní vracia do histórie, pred druhú svetovú vojnu. Spomína rodinu Teslíkovcov, lebo na nich Macháčkovci nadväzovali.

„Môj dedo Ján sa u Teslíka učil. Po vojne, najmä v roku 1948, vládnuci komunisti živnostenský stav likvidovali. My Skaličania sme patrioti, dedo sa zaslúžil o to, že tlačiareň v Skalici nezlikvidovali. Len ju degradovali tým, že zrušili výrobu kníh a nechali len tlač obálok,“ hovorí Želmíra.

SkryťVypnúť reklamu

Otec Peter Macháček pracoval najprv v Západoslovenských tlačiarňach v Bratislave. Do Skalice sa sťahoval tesne pred tým, ako sa oženil. Smutno mu asi bolo za Bratislavou, aj za mládeneckým životom. Nebol zo sťahovania nadšený, skôr naopak. Zadosťučinením bolo, že dostal prácu strojového sadzača v bývalej Škarniclovej tlačiarni, vtedy už závode Západoslovenských tlačiarní. Po čase sa stal vedúcim. Macháčkovská éra v skalickej tlačiarni trvá s krátkym prerušením už šesťdesiattri rokov.

História kníhtlače v Skalici má už viac ako 350 rokov a po celý čas fungovala nepretržite. Vytvárali ju jezuiti, rodiny Škarniclovcov a Teslíkovcov. V posledných rokoch funguje firma ako Západoslovenské tlačiarne Skalica a pečať jej vtisli Macháčkovci. Želmíra je riaditeľkou, bratia Tibor a Martin pracujú vo výrobe, sú na svojich postoch lídrami.

SkryťVypnúť reklamu
Vždy sme cítili aj iný rozmer, tlačiareň pre nás nebola iba majetkom. Nejde len o náš rodinný podpis, skalická tlač spoluvytvárala dejiny národa

Úskalie privatizácie. Starú tlačiareň v Skalici dostala v reštitúcii späť rodina Teslíkovcov, ktorá ju predala. Nový majiteľ firmu čiastočne zrekonštruoval a predal mestu pre základnú umeleckú školu. Peter Macháček spomína, že mesto ponúklo časť priestorov na vytvorenie múzea tlače v Skalici. „Nebude to veľká, ale zato pekná expozícia,“ hovorí P. Macháček a dcéra Želmíra ho dopĺňa konštatovaním, že myšlienka na vytvorenie múzea je dlhoročná.

„Stále v sebe máme spätosť s predchodcami, rodinami Škarniclovcov a Teslíkovcov. Otec má predstavu, že to bude živé múzeum. Stroje, ktoré tam dávame, sú funkčné, návštevníci si budú môcť skúsiť staré tlačiarenské techniky, privoňať si k remeslu,“ vysvetľuje dcéra.

SkryťVypnúť reklamu

Želmíra MacháčkováZdroj: Milan David

Budova, v ktorej dnes Západoslovenské tlačiarne vyrábajú, nepodliehala reštitúcii. Postavili ju v roku 1984, v čase, keď bola tlačiareň závodom národného podniku. Prevádzka vykazovala slušné zisky, po roku 1989 mali o kúpu firmy záujem aj zahraniční investori. Dcéra Želmíra spomína na to, ako sa jej otec takej privatizácie bál, lebo v nej videl spôsob likvidácie konkurencie.

„Otec hľadal možnosti, ako firmu dostať do privátnych rúk a pritom zachovať tradíciu i kvalitu výroby. Trocha nadnesene išlo o to, aby sme si zachovali klenot pre ďalšie generácie. Vždy sme cítili aj iný rozmer, tlačiareň pre nás nebola len majetkom. Nejde len o náš rodinný podpis, skalická tlač spoluvytvárala dejiny národa,“ zanietene vysvetľuje Želmíra.

SkryťVypnúť reklamu
K tlačiarine sme sa nedostali cielene, možno len podvedome sme cítili, že sem patríme

Na začiatku deväťdesiatych rokov si závod prezrelo viacero záujemcov, sústredili sa najmä na budovu. Priestory, technológie ich nezaujímali. „Otcovi sa podarilo pre myšlienku kúpy podniku získať dvoch Skaličanov, podnikateľov Pavla Horvátha a Ivana Kmotríka. V rodine sme peniaze na privatizáciu nemali, navyše my traja – bratia a ja – sme ešte študovali,“ hovorí súčasná riaditeľka firmy. Otec P. Macháček vysvetľuje, že sám by privatizáciu nezvládol, potreboval silného investora. Teraz po niekoľkých rokoch je spolumajiteľ s P. Horváthom.

Cesty k remeslu. „Spoločnosť stále vedieme rodinným štýlom. Tradícia je dlhá, hoci náš otec nemal v pláne stať sa po dedovi tlačiarom. My traja súrodenci sme sa k tlači dostali tiež tak trocha náhodou,“ pripomína Želmíra. Najmladší brat privoňal k remeslu tak trochu z núdze, lebo je alergik a technika fotosadzby je čistá. Nehrozil mu pri nej žiaden prach ani výpary.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj: Milan David

Druhý brat hral hokej, s tlačiarinou nemal nič spoločné. Pre zdravotné problémy musel s vrcholovým športom prestať, dorobil si školu a stal sa ofsetárom. Začínal v inej firme, vrátil sa po tom, ako otcovi chýbali v tlačiarni ľudia. Želmíra dvadsaťpäť rokov chodila a pracovala všelikade po svete.

„K tlačiarine sme sa nedostali cielene, možno len podvedome sme cítili, že sem patríme. Myslím, že to je osud každého, kto si privonia k písmenkám, papieru a tlačiarenskej černi. Pamätám si, že ako dieťa som za otcom často chodila po práce. Možno práve vtedy som si vytvorila vzťah k tlačiarenskému remeslu.

Sme silná trojica, bez bratov sa nezaobídem. Jeden z nich sa dobre orientuje v grafike a digitálnych technológiách, druhý je dobrý v ofsete. Život to zariadil tak, že sa dopĺňame. Bratia sú tlačiari, ja sa starám o ekonomiku a riadenie. Otec teraz na nás dozerá len z diaľky, ale keď treba, poradí,“ vysvetľuje Želmíra.

SkryťVypnúť reklamu
Otec je zo starej školy, nedokázal sa zmieriť s tým, že niektorí ľudia nectia dohody na podanie ruky

Zdroj: Milan David

Začiatky v deväťdesiatych rokoch neboli ľahké. Firma strácala zákazky, tlač kníh sa utlmila. Východiskom bol prechod na ofsetovú tlač. „Kúpili sme v Nemecku prvý stroj. Išli sme do rizika, lebo stroje sú pomerne drahé. To sa udialo ešte v období, keď sme patrili pod Západoslovenské tlačiarne v Bratislave. Im sme splácali úver, lenže tlačiarne nesplácali dodávateľovi. Dozvedeli sme sa, že dlh sa dostal až na hranicu milión korún. Do toho prišla privatizácia. S nemeckým dodávateľom strojov sme sa dohodli, že stroje nám nechajú a dlh im splatíme. Postupne sme výrobu modernizovali,“ spomína P. Macháček.

Do Skalice priviezli prvý produkčný digitálny stroj. Znamenal revolučnú zmenu v technológii tlače. Postupne sa celá tlačiareň menila, dnes pracuje so špičkovou technikou. „Stále sa snažíme ísť dopredu a technológia je pri tom jedna z vecí, o ktorú sa opierame,“ konštatuje Ž. Macháčková.

SkryťVypnúť reklamu
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4PDF na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4PDF na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  3. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  6. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  7. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 556
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 199
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 524
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 451
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 725
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 619
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 256
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 186
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 095
  10. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 084
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér obhajuje testovanie aj dátami, ktoré neexistujú

Hrozbou pre testovaných môže byť britská mutácia koronavírusu.

Plošné testovanie na Covid: Premiér Matovič oznámil plán Zachráňme spolu životy.
Dobré ráno

Dobré ráno: Štát ani neverí, že otestuje každého

Slovensko si vyskúša skríningové pretestovanie krajiny.

Na Slovensku prebieha plošné skríningové testovanie.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Výtery bez pointy

Vláda vyhodí milióny na testy, keď svet už beží preteky v očkovaní.

Peter Schutz