Lenka OlejárováZdroj: Štefánia Kačalková
Domovom dielničky Za oblôčkom je dedina Svätoplukovo neďaleko Nitry. Do nej sa pretavila záľuba z detstva Lenky Olejárovej v šití. Dnes má dielnička zaujímavý podnikateľský plán. Stojí za starším rodinným domom, ktorý si zrenovovali manželia Olejárovci.
Priestor nie je príliš veľký, ale zmestí sa doň, čo treba: látky, nite, gombíky, koráliky, vlnky a v neposlednom rade dva kvalitné šijacie stroje. Vonku je tma a mladá mamička už vie, že sa blíži jej čas. V dielni urobí najviac práce po večeroch, keď deti spia.
Môže za to genetika
L. Olejárová rada šila, vyšívala a vyrábala rôzne veci už od raného detstva. „Asi som vzťah k ručným prácam zdedila po starých rodičoch. Oni sa venovali insitnej textilnej výrobe. Starý otec dokonca šil aj topánky,“ približuje L. Olejárová na úvod rozprávania. S manželom sa spoznala v študentskom divadle, kde pôsobila ako výtvarníčka, scénografka a kostymérka. Takže aj počas vysokej školy sa intenzívne venovala šitiu. Okolie L. Olejárovej vedelo, že je zručná a svojej rodine a priateľom na požiadanie povyšívala napríklad košieľky na krst.
„Robila som to zadarmo, ale rada,“ hovorí. Časom sa jej však v hlave zrodila myšlienka, že by sa tým, čo ju naozaj baví, mohla aj živiť. Už popri materskej dovolenke vyrábala hrejivé papučky, háčkované hračky či farebné kabelky a chodila ich spolu s inými kreatívnymi ľuďmi predávať na rôzne miestne trhy.
Igor HanečákZdroj: Štefánia Kačalková
Pomoc psychologičky
V máji tohto roka vznikol projekt dielničky Za oblôčkom. „Hlavnou ideou tohto projektu je vytvoriť priestor na predaj ručných výrobkov,“ vysvetľuje L. Olejárová. Tým priestorom bude facebooková stránka, ktorá už funguje, ale aj internetová stránka, ktorá by mala fungovať v krátkom čase.
„Chceme, aby sa tam mohli prezentovať všetci tí, ktorí niečo vyrábajú a chceli by si zarobiť. Predovšetkým nezamestnaní, mamičky na materskej dovolenke, znevýhodnené osoby, ale aj ostatní ľudia, ktorí sa živia ručnou výrobou, napríklad remeselníci, umelci, profesionálni aj insitní, ktokoľvek, kto vyrába ručné, kvalitné výrobky. Ľudia, ktorí sú tak trochu ukrytí za oblôčkom,“ hovorí L. Olejárová.
Podobné projekty stránkok, kde predávajú zruční umelci svoje výrobky, už na Slovensku existujú. Stránka L. Olejárovej by však mala byť iná. „Zapojili sme do toho aj psychologičku, ktorá bude sprievodcom nákupu cez stránku. Bude kupujúcim pomáhať, ak si nebudú vedieť poradiť sami. Vyplnia krátky dotazník, pričom im náš systém vyhodí balíček produktov, ktoré sa môžu kupujúcemu hodiť,“ vysvetľuje.
Zapojili do projektu aj psychologičku, ktorá bude sprievodcom nákupu cez stránku. Pomôže kupujúcim, ak si nebudú vedieť poradiť samiReklama cez osobnosti
Webová stránka Zaoblockom.sk vzniká celá pro bono, teda z dobrej vôle a zadarmo, od tvorby webu, fotografovania produktov až po marketing. Stránka by mala ponúknuť kreatívnym ľuďom priestor, kde by mohli svoje výrobky predávať. Tiež by im mala pomôcť vyhľadávať zákazky a robiť marketing.
„Nedávno sme dokonca oslovili aj známe osobnosti z kultúrneho a umeleckého prostredia s prosbou o podporu pri zviditeľnení stránky. Požiadali sme ich, aby sa dali odfotografovať v rôznych ručne vyrobených doplnkoch alebo výrobkoch, čím by nám pomohli zvýšiť návštevnosť stránky,“ konštatuje L. Olejárová.
Dodáva, že cieľom je prilákať na stránku viac nových návštevníkov. „Ak je vysoká návštevnosť stránky, zvýši sa šanca na umiestnenie reklamných bannerov, ktoré by nám pomohli financovať jej fungovanie,“ hovorí a vidieť, že marketingový plán má tiež premyslený.
Lenka Olejárová (vpravo)Zdroj: Archív L. Olejárovej
Linoryt s Filipom
Jedným z kreatívnych ľudí, ktorí sa pripojili k projektu Za oblôčkom, je aj Igor Hanečák, študent tretieho ročníka učiteľstva výtvarného umenia a psychológie. Na vysokoškolskom internáte vyrába tričká technikou linorytu, ktorá sa volá aj tlač z výšky.
„Na linoleum prenesieme pripravenú kresbu tak, že ju zrkadlovo obrátime. Pri linoreze režeme línie dobre nabrúseným nožom s krátkou čepeľou alebo dlátkami. Vyryté miesta zostanú biele, ale na tričko sa otlačí iba farbou namaľovaná časť obrazca,“ vysvetľuje techniku I. Hanečák.
Obrazce si vymýšľa sám, na jeho tričkách sa už ocitli aj niektoré osobnosti, napríklad Jaro Filip. S L. Olejárovou sa stretol na nitrianskom susedskom trafo.TRHU a jej projekt sa mu hneď zapáčil. „Bola som na prvom trafo.TRHU, kde sme sa zišli možno siedmi. V poslednom čase ho má v obľube toľko ľudí, že sa tam nedá prejsť. Akcia začína mať dobré meno,“ dodáva L. Olejárová, ktorá si myslí, že ľudia dnes vyhľadávajú ručne vyrábané veci, domáce ovocie, sirupy a všetko ostatné, čo sa dá kúpiť najmä na trhoch.
Zdroj: Archív L. Olejárovej
Smiešne ceny
Medzi šikovnými ľuďmi okolo projektu Za oblôčkom je aj výrobca dreveného nábytku, umelecký kováč, šperkárka, kožušník, keramikár, ale aj mamy, ktoré sa venujú odevnej a textilnej tvorbe či výrobe hračiek. „Mnohí ľudia vyrábajú krásne veci, ale nevedia, ako ich ponúkať a ako si zarobiť ich predajom. Naším hlavným cieľom je teda pomôcť im postaviť sa na nohy, aby si mohli zarábať prácou, ktorú vedia robiť a ktorá ich baví,“ zdôrazňuje Lenka.
Zatiaľ ide iba o víziu, ale verí jej nielen ona, ale aj okruh ľudí v komunite nielen insitných umelcov. „Mnohí umelci venujú jednému produktu veľa času, niekedy aj týždeň či dva. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Okrem samotnej výroby musia urobiť návrh a nakúpiť potrebný materiál. Každú vec vyrobia ako originál, ktorý má svoju dušu,“ zdôrazňuje L. Olejárová a dodáva, že problémom je, že na jarmokoch to potom predávajú za smiešnu sumu. Zarobia si iba na materiál, aby mohli na ďalší jarmok zase niečo pekné vyrobiť.
Problémom je, že výrobcovia na jarmokoch predávajú za smiešnu sumu. Zarobia si iba na materiál
Zdroj: Archív L. Olejárovej
Cieľom je komunita
Podľa L. Olejárovej cena ručne vyrábaných vecí je často priveľmi nízka. „Keď sa na to pozrieme tak, že človek je ochotný v bare zaplatiť za alkohol päťdesiat až sto eur, ale za ručne šitý a vyšívaný vankúš dá napríklad len päť eur, je to smiešne. Keď sa náš projekt dobre rozbehne, chceme, aby sa naše veci predávali za cenu, za ktorú by tí ľudia mohli normálne fungovať,“ prízvukuje.
