Ako sa vám darí žiť so svojím talentom v českom kultúrnom prostredí?
Chcela som študovať v Prahe, a hoci mi bolo smutno za mamou a kamarátmi, vedela som, že tu nakoniec zostanem. Mám to šťastie, že práca je pre mňa adrenalínom aj radosťou, robím to‚ čo ma baví. Môžem si to dovoliť a mám nadhľad nad svojou prácou.
Milujem divadlo aj film, ale viem aj to, čo znamená prestreliť a potom nepracovať. V čase, keď som zbierala ceny na filmových a divadelných festivaloch, som si uvedomila, že čo sa tým vlastne mení. Snažím sa žiť v rovnováhe. Som vďačná Bohu alebo bohyni Tálii, že robím len to, čo chcem a venujem sa iba veciam, ktoré mi niečo hovoria. Každá rola, ktorú som prijala, mala svoj dôvod, rovnako každý koncert i film. Bola som už od školy rebelka, ktorá sa nechcela zamestnať, prijať angažmán, lebo by jej pristrihli krídla.
Angažmán znamená v podstate byť zamestnancom, vy ste si vybrali inú cestu. Bola ťažšia?
Počas štúdií som hosťovala na pražských scénach, koncertovala s kapelou, nakrúcala. Nemohla som sa upísať jednému divadlu. Moja profesorka Jaroslava Adamová mi raz povedala: „Ty si bola dievčatko, ktoré malo v očiach silu tigra.“ Ale mne to vtedy tak nepripadalo. Cítila som sa veľakrát pod psa, dievča z malého mesta, ktoré sa rozhodlo dobyť svet z okien Prahy.
Zdroj: Hynek Glos
Bože, koľkokrát som si neverila, bola úplne na dne, to ani nespočítam. Až v piatom ročníku, keď sa mi začali sypať ponuky, som sa trochu upokojila. Nechcela som do angažmánu, hoci po skončení konzervatória mi ho ponúkali v divadlách, v ktorých sa to neodmieta. Chcela som obstáť so svojím talentom, presvedčiť divadlá, aby mi dávali honoráre, a ľudí, aby si kupovali lístky, aby som ich zaujímala. Mala som to šťastie, že som nemusela dvíhať telefóny a prosiť o prácu, ale hlavné úlohy ku mne prichádzali samy.
V tom čase to museli chápať ako rebelanstvo.
Asi áno, bola som tak trochu neriadená strela, milovala som slobodu v rozhodovaní. Nechcelo sa mi robiť nič, čo by bolo poplatné vtedajšiemu režimu. Mala som kvôli tomu aj problémy, odmietla som koncertné turné do Sovietskeho zväzu a nechcela som hrať ani v inscenáciách, ktoré oslavovali vtedajší režim. Ale mala som šťastie na profesorov, režisérov a kolegov. Držali nad tou mojou rebelujúcou hlavou ochrannú ruku. Potom prišla ponuka vycestovať do zahraničia s divadlom Imaginace a neodmietla som ju.
Herec by mal predovšetkým hrať, tvoriť a nepredávať nič než svoj talentZmenila vás zahraničná skúsenosť?
Bola to oveľa väčšia zodpovednosť, každé predstavenie muselo byť stopercentné. Keď si divák kúpi lístok v Taliansku, Nemecku, Rakúsku či vo Francúzsku, tak to nestojí nula celá nula eur. Druhé predstavenie Causa Franz Kafka vzniklo už po roku 1989 a premiéru malo vo Frankfurte nad Mohanom. V každom prípade to bola od nás veľká odvaha. Dvadsať bláznov v železnej konštrukcii, ktorú sme vždy spoločne stavali, muzikanti, tanečníci, herci, všetci neuveriteľne zohraní. Potom v roku 1994 prišla ponuka zahrať si vo filme Princezna ze mlejna a hneď potom som hosťovala v Hudobnom divadle Karlín v My Fair Lady. Tých rolí bolo doma čoraz viac, Mamzelle Nitouche, Zasnežená romanca a ďalšie. A s cestovaním som musela skončiť.
V predstavení Mata HariZdroj: Archív Y. Blanarovičovej
Talentovaný človek druhému nezávidí, ale obdivuje ho, nechá sa motivovaťKtoré boli pre vás kľúčové?
Väčšina ľudí povie, že moja kľúčová rola bola čert z Princeznej ze mlejna, kde nikto nevedel‚ ako tá herečka vlastne vyzerá. Iní zas povedia, že to bola Eliza z My Fair Lady. Ale každé predstavenie, ktoré som hrala, bolo v niečom nezabudnuteľné. Na My Fair Lady mám naozaj krásne spomienky, vďaka tejto úlohe sa o mne začalo vedieť, nebola som alternovaná a predstavenie bolo vypredané na pol roka dopredu. Ale mám ich aj na Carmen, Cats, Rusalku, Man of la Manche či Matu Hari. Je to úžasný pocit na záver predstavenia vidieť, že sa diváci spontánne zdvíhajú zo sedadiel. Že sme celú energiu tímu dostali von, prekročili rieku medzi hercom a divákom, že sa to rozostúpilo. V tej chvíli cítite, ako vám zvonia víly a že vaša umelecká cesta je v poriadku.
Spomínali ste, že raz ste sa dostali na dno svojich síl.
Hrala som tridsať predstavení do mesiaca, niekoľko hlavných rolí, do toho som začala skúšať a nahrávať CD v štúdiu. Uvedomila som si, že nevládzem. Vedela som, že by som už nemala čo dávať, a tak som sa zastavila. Moje predstavenia išli postupne do derniéry a ďalšie som nevyhľadávala. Rozhodla som sa, že budem mať iba jednu premiéru za rok a budem sa venovať muzike, textom a svojej nadácii La Sophia.
V biznis reči by sme povedali, že nechcete neustále „expandovať“, hoci aktivít vám zrejme veľa neubudlo. Prečo ste sa rozhodli podporovať „ohrozené talenty“?
Talentovaný človek druhému nezávidí, ale obdivuje ho, nechá sa motivovať. Mať veľa snahy a žiaden talent to je veľmi zlá kombinácia, lebo takíto ľudia potom vymýšľajú rôzne úskoky. Charite sa venujem od roku 1998, produkovala som spolu dvanásť veľkých benefičných koncertov pre deti z domovov. Pri prvom, v roku 1998, som zavolala kamarátov, aby prišli a zaspievali dve-tri piesne, obvolala som detské domovy. Do pražského Milénia prišlo vtedy 950 detí, nás účinkujúcich bolo dvadsať. Nemala som vtedy nadáciu, robila som to len tak, z vnuknutia. Postupne sa to zväčšovalo, až v roku 2005 prišla ponuka z novej O2 Arény. Keď som sa vtedy pred predstavením pozrela do sály a boli tam tisíce detí, hlavička na hlavičke, zamrzla som. Rozplakala som sa, že ja to teraz nedám. Načo sme tu? Aby sme tým deťom dali nejaké omrvinky? Ale čo tie deti? Potom som raz videla chlapca z detského domova, ako hrá na klavíri Rachmaninova. Nepoznal noty, nemal techniku, ale hral geniálne. Uvedomila som si, že keby som dokázala čo i len jednému dieťaťu zmeniť život, stálo by to za to. Preto som sa rozhodla založiť nadáciu La Sophia a pomoc som začala smerovať k jednotlivcom.
V čase, keď ešte neexistovali súťaže talentov typu reality šou, som vytvorila podobný formát. V Česku i na Slovensku som urobila kastingy, kde sa poprihlasovali deti z detských domovov a sociálne znevýhodnených rodín
Zdroj: Hynek Glos
Ako hľadáte a vyberáte talenty, ktoré potom podporíte?
