Charlotte SchepkeováZdroj: Archív CH. Schepkeovej
Podľa vás je normálne, že nazväčšované fotografie predávate po pätnásťtisíc dolárov? Pýtali sa novinári Helmuta Newtona na tlačovej konferencii v New Yorku. Ikona módnej fotografie zakontrovala so stoickým pokojom: „Aj ja predsa musím z niečoho žiť.“ Písali sa sedemdesiate roky a na tento výrok si mnohí stále spomínajú.
V roku 2011 sa záber nemeckého fotografa Andreasa Gurského z cyklu Rýn stal dovtedy najdrahšie predanou fotografiou na svete. Newyorská aukčná sieň Christie’s ju vydražila za 4,3 milióna amerických dolárov. V roku 2014 ho snímkou Phantom predbehol austrálsky fotograf Peter Lika. Neznámy kupec ju vydražil za 6,6 milióna amerických dolárov.
Dlhé roky sme fotografiu vnímali len ako prostriedok na zachytenie reality všedných dní. Postupne si zvykáme na to, že krehké papierové posolstvo môže byť zároveň aj zaujímavým investičným kanálom.Pravidlá dobrej fotografie sa ničím nelíšia od pravidiel ostatných umeleckých diel. Iste, investície do fotografického umenia môžu vyvolávať obavy. Za jediný deň zhotovujeme viac snímok ako naši predkovia za celý rok. Služby Instagram, Pinterest a Flickr sa stali bežnou súčasťou života.
Dobrá fotografia musí v sebe skrývať tajomstvo, dodávať pozitívnu emóciu, ale zároveň vzbudzovať zvedavosťDostupné umenie
„Hoci fotografia už existuje viac než stosedemdesiat rokov, nie je fér porovnávať ju s klasickým výtvarným umením. Z každej fotky sa dá urobiť množstvo kópií a z tohto faktu stále profitujú autori obrazov. Umelecká hodnota maľby aj fotografie môže byť, samozrejme, podobná. Na trhu s výtvarnými dielami ale sledujeme stále väčší obrat ako na trhu s fotografickým umením.
V dejinách súčasnej fotografie však existuje viacero autorov, ktorí dokážu predať jednu kópiu za niekoľko miliónov dolárov. „Pozrime sa na to z pragmatického pohľadu – za kus vytlačeného papiera to vôbec nie je zlé,“ hovorí pre Profit Ch. Schepkeová, londýnska galeristka, výtvarná teoretička a spoluzakladateľka Agentúry pre súčasné umenie (The Agency of Contemporary Art).
Podľa M. Juříkovej, historičky umenia, kurátorky, fotografky a súčasnej riaditeľky Galérie hlavného mesta Prahy, sa postavenie fotografie od začiatku deväťdesiatych rokov vo svete radikálne zmenilo. „Veľké galérie už nerozlišujú medzi fotografiou, maľbou či sochou. Všetko hodnotia jedným metrom ako výtvarné umenie. Čoraz významnejším lídrom v investičných obratoch sa stáva Čína, ale nezaostáva ani Nemecko, Anglicko, Taliansko a štandardne Francúzsko,“ hovorí M. Juříková pre Profit.
Magdaléna JuříkováZdroj: Archív M. Juříkovej
Investujeme viac
Vzrastajúci trend investovania do fotografického umenia potvrdila aj spoločnosť Artprice, ktorá sa venuje oceňovaniu umenia v medzinárodnom meradle. V štúdii o stave trhu s umením The art market in 2014 si všíma vzrastajúce ceny investičných fotografií. „Trvalo dlho, kým ceny umeleckej fotografie začali skutočne rásť. Zdá sa, že za ostatných pätnásť rokov dosiahla konečne plnohodnotné uznanie,“ píše sa v správe za minulý rok.
Podľa Ch. Schepkeovej sa dnes predáva neporovnateľne viac umenia vrátane fotografií ako kedykoľvek v histórii. „Umenie už nie je len výsadou bohatých aristokratov a vážených rodín. Začínajú ho nakupovať laici, ktorí nepatria k vyšším príjmovým skupinám. Aj obyčajní ľudia sú ochotní minúť za dobrú fotografiu celý mesačný plat. Poznám mnoho učiteľov, profesorov, štátnych zamestnancov, ktorí si vypestovali takú obrovskú vášeň k umeniu, že kvôli nemu dokážu šetriť v iných oblastiach života,“ tvrdí galeristka.
Umenie už nie je len výsadou bohatých aristokratov a vážených rodín. Začínajú ho nakupovať aj laici, ktorí nepatria k vyšším príjmovým skupinámVášne Eltona Johna
Špičkovým investorom do fotografického umenia je aj britský hudobník Elton John. Vlastní jednu z najhodnotnejších súkromných zbierok fotografií na svete, ktorú by mu mohlo závidieť nejedno múzeum. Obsahuje viac než štyritisíc najvýznamnejších diel od vintage fotografie zo začiatku 20. storočia až po súčasných autorov.
Je taká obrovská, že zamestnal aj vlastnú kurátorku, ktorá mu v nej udržuje poriadok a z času na čas preňho niečo predá i niečo nakúpi. Po minuloročnom „upratovaní“ sa maestro rozhodol, že sa zbaví zhruba stovky diel. Časť zbierky so signovanými a očíslovanými fotografiami od svetoznámych fotografov vyčlenil na projekt Elton John AIDS Foundation Photography Portfolio. Diela sa predávali v aukcii, z ktorej výťažok putuje na podporu projektov zameraných na boj s chorobou AIDS.
Elton John začal investovať do umeleckej fotografie už na začiatku deväťdesiatych rokov. V jeho zbierkach dnes nájdete mená ako Brancusi, Ansel Adams, Irving Penn, Nan Goldin, David LaChapelle a veľa iných rešpektovaných fotografov.
Zdroj: Archív P. Župníka
Nová vlna
Aj na Slovensku máme podľa M. Juříkovej viacero fotografov, ktorí nemusia myslieť na biznis a napriek tomu sú komerčne úspešní. Ako príklad žiadanej umeleckej fotografie uvádza Slovenskú novú vlnu, neopakovateľný fenomén z osemdesiatych rokov minulého storočia. Osem slovenských študentov pražskej FAMU (Jano Pavlík, Rudo Prekop, Vasil Stanko, Tono Stano, Martin Štrba, Miro Švolík, Kamil Varga a Peter Župník) vnieslo v tom čase do fotografie novú živosť a uvoľnenie.
Zbavili ju skostnatených škrupúľ a povýšili ju na hru. „V tom čase neexistoval internet. Na FAMU sme mali len maličkú knižnicu a pár zahraničných kníh. Nepoznali sme tvorbu zo sveta. Kamarát nás zavolal do malého mestečka za Plzňou. Ocitli sme sa v starom barokovom paláci. Všade po chodbách stáli veľké čiernobiele zväčšeniny českých fotografov.
Anna Fárová, teoretička fotografie, priviedla z Francúzska Henryho Cartiera Bressona a niekoľko takých mien, že sme to chvíľu museli rozdýchavať,“ spomína P. Župník, zástupca Slovenskej novej vlny žijúci v Paríži. Fotografiu on a jeho kolegovia vnímali ako životný štýl. Nikoho zo skupiny v tom čase netrápilo, či budú na fotke niekedy v živote zarábať.
Investovať do mladého umelca je vždy dobrá voľba. Podporíte talentovaného človeka a ak je v ňom skutočne niečo viac, hodnota jeho diela porastieDokument i večierky
„Bolo mi jedno, či budem mať ráno sucháre alebo kontinentálne raňajky v päťhviezdičkových hoteloch. Bola to chyba a výhoda zároveň. Vďaka tomu, že som neprikladal dôraz ekonomickej návratnosti fotografického remesla, ho môžem robiť aj dnes. Hoci som zažil zopár momentov, keď mi tieklo do topánok,“ spomína si P. Župník.
Formovala ho dokumentárna fotografia, ale nikdy sa nebránil komerčným ponukám. „Honorár fotografa nebýva vždy adekvátny vynaloženej námahe. Čokoľvek som však fotil, prácu som odovzdával v maximálnej kvalite. Firemné večierky, divadelné predstavenia, svadby. Dokázal som si ich dokumentovanie obľúbiť a vnímať ako zaujímavý výrazový prostriedok,“ opisuje.
Aby sa etabloval v Paríži, bol ochotný prijímať rozličné ponuky. „Možno aj vďaka tomu sa dodnes živím výlučne fotografiou a popri aktívnom fotení nemám žiaden iný džob. Neučím na škole, nevlastním pizzeriu, len pracujem na viacerých projektoch súčasne,“ prezrádza fotograf.
V apríli 2015 zorganizovala aukciu snímok Slovenskej novej vlny bratislavská aukčná sieň White & Weiss. „Bolo zaujímavé sledovať, o akých autorov s akými fotografiami bude záujem. Nepredali všetci,“ pokračuje P. Župník. Predali traja. Tono Stano fotografie s erotickým motívom za 3 240 a 2 640 eur, Martin Štrba tri fotografie v priemere za tisícku. P. Župník vydražil ručne zväčšované brómstrieborné snímky s olejovým pastelom od 900 do 1 440 eur.
Velikánov fotografie, ktorí vytárajú hodnotné diela, spája podľa neho pokora a chuť pracovať. „Pri tvorbe vždy premýšľam nad tým, či bude výsledná podoba pre ľudí natoľko zaujímavá, aby mali chuť zavesiť si ju doma na stenu. Dobrá fotografia musí v sebe skrývať tajomstvo, upokojovať, dodávať pozitívnu emóciu, radosť, no zároveň vzbudzovať zvedavosť. Dobrá fotka nerieši autorove duševné problémy. Každý umelec prechádza niekedy v živote neľahkým obdobím, nemal by ho však odzrkadľovať v tvorbe, ktorú chce predávať,“ tvrdí P. Župník.
Mačka, ktorá chcela byť tigromZdroj: P. Župník
Newton či Avedon
Pri investovaní do umeleckej fotografie sa musí investor vyrovnať s tým, že zobrazenú realitu nebude pravdepodobne vlastniť ako jediný. Autori fotografií zväčša z jedného negatívu vydávajú limitované série. Každá fotografia musí mať svoje číslo a musí byť signovaná. Čím menší počet „súrodencov“, tým vyššia výsledná hodnota.
Podľa galeristky Ch. Schepkeovej neexistuje stopercentne bezpečná investícia. „Nikdy však nestratíte investovaním do umenia „blue chip“. Pri umeleckej fotografii ide o vysokú kvalitu diela a autorov, ktorí dosiahli celospoločenské uznanie. Najdrahšie sa zvyčajne predávajú diela mŕtvych umelcov,“ hovorí. Experti sa zhodujú, že nikdy nešliapneme vedľa pri menách ako Richard Avedon, Irvin Penn, Helmut Newton, Cindy Sherman či Andreas Gursky.
P. Župník a M. Juříková by zlaté kapry lovili v česko-slovenských rybníkoch. Siahli by po menách ako Drtikol, Štyrský, Funke, Koudelka, Sudek, Smetana, Honty či Fejta. „Mnohých však už v ponuke nenájdete, originály odchádzajú na americký trh. Akurát krajinárska fotografia má u nás veľmi slabú tradíciu. Napríklad Karel Plicka sa veľmi nezbiera, napriek tomu, že má neuveriteľné série,“ prezrádza M. Juříková.
Veľké galérie už nerozlišujú medzi fotografiou, maľbou či sochou. Všetko hodnotia jedným metrom ako výtvarné umenie
Fotografia Helmuta NewtonaZdroj: Profimedia.cz
Inšpirácia pri pohári
Výnimočným počinom slovenskej fotografie je podľa P. Župníka aj nedávna monografia slovenského dokumentaristu Antona Podstraského, ktorú pripravil Filip Vančo. Jeho ateliérom sa stala ulica, bratislavské krčmy, hostince, vinárne a pivárne.
Pohár vína s kamarátmi bol jeho liekom, prácou aj životnou rutinou. Debatoval s chlapmi za stolom, pozoroval život a s pohárom v ruke stláčal spúšť. V dokumente Slovenskej televízie hovoril, že práve medzi spodinou a chudobou objavil najväčšiu studnicu umenia. „Nikto o ňom nevedel. Teoretici fotografie oňho nejavili záujem. Jeho zbierka sa však kvalitou vyrovná fotografickým velikánom. Žil ťažký život, až teraz po jeho smrti sa z negatívov urobili reprinty a A. Podstraský konečne získava uznanie,“ hovorí P. Župník.
Nemecký fotograf Andreas GurskyZdroj: Profimedia.cz
Šanca mladým
Pri rozhodovaní o kúpe investičnej fotografie je podľa Ch. Schepkeovej múdre poradiť sa s expertom, ideálne s nezávislým teoretikom fotografie. P. Župník odporúča jednoduché domáce samoštúdium. „Prelistujte si svetové aukčné katalógy. Dostanete prvotnú informáciu o tom, čo sa predáva. Konfrontujte túto informáciu s tým, čo na výstave či aukcii bolo k dispozícii a čo sa aj skutočne predalo,“ hovorí.
