Nedeľa, 28. november, 2021 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Fotograf Robert Vano: Amerika ma naučila hovoriť áno

Slovensko opustil bez rozlúčky deň pred sviatkom svätého Mikuláša. Písal sa rok 1967 a vtedy devätnásťročný mladík sníval o novom živote v Austrálii. Osud ho však zaviedol do Ameriky, kde sa z umývača hláv vypracoval na jedného z najlepších kaderníkov v New Yorku. Dnes už svetoznámy módny fotograf Robert Vano vraví, že vo svojom veku môže byť konečne celkom otvorený.

Zdroj: Archív Robert Vano Gallery

Koncom novembra ste v Bratislave pokrstili svoju druhú knihu rozhovorov. Ešte dávno predtým ste napísali autobiografiu. Tá však nevyšla a neskôr ste povedali, že bola povrchná. V čom?

Keď som sa vrátil z Ameriky, všetci sa ma dookola pýtali na to isté. Odpovede som už mal ako nahrané na magneťák. Keď potom človek píše o sebe sám, tak píše to isté, lebo to už má naučené a povedal to už toľkokrát. Keď o vás píše niekto, kto vás vôbec nepozná, opýta sa aj na také veci, o ktorých by ste sami ani nehovorili, lebo by ste ich možno nepokladali za dôležité. Taká kniha ide potom viac do detailov.

SkryťVypnúť reklamu

Priznali ste tiež, že autobiografia nebola až taká otvorená, pretože úprimnosť by mohla niekoho zraniť. Napríklad vašu mamu priznaním, že ste sa za ňu hanbili.

Áno‚ ale myslím, že to tak nebolo len u mňa. To je tak, keď prídete z jedného prostredia do celkom iného. Nevedel som si predstaviť, že by som priviedol mamu z malej dediny na Slovensku do časopisu Vogue, medzi všetkých tých ľudí. Aj keď dostala vízum a prvý raz priletela do New Yorku, do práce som ju radšej nevzal. Taký som bol však aj predtým. Keď sme napríklad mali stužkovú a mali prísť aj rodičia, doma som vyvádzal a hovoril: „Mama, keď prídete aj vy, tak ja nejdem!“

Ako si spomínate na detstvo a dospievanie v Nových Zámkoch?

SkryťVypnúť reklamu

Detstvo bez televízora, rádia, hračiek. Tvorivé. Vždy sme boli vonku, vyvádzali‚ sami sme si museli vymýšľať hry. Bola to iná doba. Dnes už nikto nejde sám cez celé mesto do školy s taškou na chrbte, ale všade ho odvezú rodičia. Neviem, aké spomienky na detstvo bude mať dnešná generácia. Ale jeden psychológ mi povedal, že každý, pokiaľ nebol týraný, rád spomína na detstvo, pretože mal vtedy istotu, nemusel sa starať o prácu, elektrinu, nájomné. Detstvo je bezstarostné.

Rád spomínate na svoju babičku. V prvej knihe opisujete, ako vyrábala voňavky a mydlá. Aká bola?

Rodičia pracovali, a tak nás so sestrou vychovávala ona. Mamu sme vídali večer, otca len cez víkendy, ale babička a starý otec tam boli vždy. Starý otec väčšinou mlčal a ona všetko organizovala. Bola to tradičná babička, isto tradičnejšia, ako máte vy. Vaša je omnoho mladšia, je to už moderná babička, ktorá určite jazdila na bicykli.

SkryťVypnúť reklamu

Tá moja sa narodila v roku 1880 a zažila ešte Rakúsko-Uhorsko. Mala presné pravidlá. Vždy hovorila, že v sobotu sa pečie a v pondelok perie. Varila každý deň a chovala zvieratá. Nosila šaty až po zem, mala dlhé vlasy, ktoré si každé ráno zapletala a potom zopla dvoma ihlicami. Bola rozprávková. Tak si predstavujem babičku od Boženy Němcovej.

Zdroj: Archív Robert Vano Gallery

Keď ste dospeli, presťahovali ste sa do Bratislavy s cieľom stať sa hercom. Ale už po roku ste s priateľmi Jardom a Evou utekali zo Slovenska. Vystrašilo vás predvolanie na odvod?

Neprišlo to zo dňa na deň. Už od pätnástich rokov sme s kamarátom hovorili o tom, že keď nás nevezmú na vysokú školu, ujdeme, aby sme sa vyhli odvodu.

SkryťVypnúť reklamu

Vedeli ste si predstaviť, čo všetko vás čaká?

Keď máte sedemdesiat‚ ťažko si spomenúť, čo ste si mysleli, keď ste mali pätnásť. J Ale určite sme nevedeli, čo nás čaká. Nebol vtedy internet, žiadne informácie, nevedeli sme ani, že sú tam drôty. Ľudia hovorili o železnej opone. Ale ja som si myslel, že je tam opona ako v národnom divadle a že ju tam vždy večer niekto sťahuje.

Pôvodne ste sa chceli dostať do Austrálie, ale skončili ste v Amerike. Ako sa to stalo?

S Jardom sme sa dohodli, že Evu predáme v Taliansku. Bola dieťa ulice, súložila s Rakúšanmi za pančuchy a sama sa ponúkla, že by sa aj vyspala s kapitánom, aby nás zobral na loď, keď bude treba. Chceli sme sa dostať do Austrálie. Mysleli sme si, že zarobíme milióny, kúpime si ovce a budeme bohatí.

SkryťVypnúť reklamu

Ale keď sme prešli hranice Talianska, dali nás do utečeneckého tábora a tam sme sa dozvedeli, že Eva je tehotná s Jardom. Zmizli predstavy o peniazoch, veď nikto predsa nekúpi tehotné dievča. A tak sa rozplynula Austrália, ovce aj naše plány. Eva s Jardom sa vydali do Švédska‚ ja do Ameriky.

Ako si spomínate na prvú noc v New Yorku?

Prvú ani poslednú si nepamätám vôbec. Ale pamätám si na pristávanie lietadla, ako som sa pozeral na mesto, všade bolo veľa svetiel a zdalo sa mi to super. Potom si spomínam, že všade boli šváby a všetko bolo iné. V Amerike neboli periny, perie sa totiž vtedy nesmelo predávať. Mama mi z domu poslala duchnu, ktorá loďou cestovala tri mesiace. Dodnes ju mám. A stále som bol hladný, chýbal mi náš chlieb. Oni tam totiž všade mali len ten šialený toastový harmonikový chlieb.

SkryťVypnúť reklamu

Kým ste sa zamestnali v kaderníctve, ktoré stojí na začiatku vašej kariéry, vystriedali ste viacero povolaní. Vraj nerád spomínate na prácu v sklárni.

V sklárni sme pracovali pri páse. Každú polhodinu sa otvorila pec, z ktorej vyšli fľašky a ľudia ich dávali do škatúľ. Tak to išlo nonstop, pondelok, utorok... Vianoce, Silvester... osem hodín denne. Možno to ani nebola strašná práca, ale ja som nikdy predtým takto nepracoval, tak sa mi to zdalo hrozné. Nemohli sme odísť od pása a keď sme chceli ísť na záchod, niekto nás musel vystriedať, inak by všetky tie fľaše popadali a porozbíjali sa.

Zdroj: Archív Robert Vano Gallery

Časom vás zamestnali v kaderníctve, kde ste začínali ako umývač hláv. Pomerne rýchlo ste sa stali majiteľom vlastného salónu. Kde sa v mladom slovenskom emigrantovi nabrala odvaha rozbehnúť biznis v ďalekom svete?

SkryťVypnúť reklamu

Keď som pracoval v kaderníctve, za každú službu, ktorú som zákazníkovi poskytol, si polovicu peňazí vždy zobral majiteľ. A ja som si naivne myslel, že keď budem mať vlastný salón, sto percent z toho bude vždy mojich. Nepomyslel som na to, že budem musieť platiť za nájom, vodu, plyn, elektrinu, poistenie i za všetkých ľudí. A tak z toho nebolo sto percent, ale mínus iks percent.

Do toho prišli zdravotné problémy. Doktorovi som musel opísať, ako žijem. Povedal som mu o salóne, o tom, že pijem veľa kávy aj alkoholu. A tak som dostal na výber – salón alebo život. Myslím, že som bol vlastne rád, že som si našiel výhovorku‚ aby som mohol zavrieť salón a vrátiť sa k životu, ktorý som mal rád.

SkryťVypnúť reklamu

A to bolo česať modelky na fotografovanie?

Najprv som uvažoval, že sa opäť zamestnám v kaderníctve. Potom som si však spomenul na redaktorku časopisu Cosmopolitan, ktorá mi raz navrhla, aby som skúsil spoluprácu s fotografmi. A tak som sa z Filadelfie, kde som mal svoj vlastný salón, vrátil do New Yorku.

Tam ste sa postupne vypracovali medzi desať najznámejších kaderníkov v meste.

Mal som dobrý rok, šťastie na prestížnych klientov a zarobil som skutočne veľa peňazí. V tom čase som však už pomaly končil s kaderníckou kariérou a uvažoval o dráhe fotografa.

Pracovali ste aj s viacerými svetoznámymi topmodelkami. Spolupracovalo sa s nimi inak ako s menej známymi?

SkryťVypnúť reklamu

Nikdy som nepracoval s menej známymi. Je jedno, či je modelka menej alebo viac známa. Agentúra, ktorá vás na fotenie vysiela, si vás vychová, vysvetlí vám, ako sa máte správať. Nemá sa hovoriť o politike, sexe ani náboženstve. Musíte chodiť načas, teda pokiaľ ste sa nenarodili v Paríži, čo je v tejto brandži polovica úspechu.

Ďalej sa musíte usmievať a stále hovoriť áno. Áno‚ urobím. Áno‚ som šťastný. Áno‚ áno‚ áno. Všetci tak hovoria a vy neviete, akí sú v skutočnosti. Ako sa majú, komu umrel otec, koho bolí hlava. Ak chcete niečo povedať, zástupcovia časopisu vás uzemnia, na myslenie sú tam predsa oni. Fotograf má fotiť, modelka má vyzerať dobre, kaderník má robiť dobré vlasy. Na nič iné nie je priestor, keď každá minúta fotografovania stojí tridsať dolárov. O piatej popoludní padla a všetci si išli po svojom.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj: Archív Robert Vano Gallery

Ako je to s maniermi hviezdičiek‚ o ktorých sa toľko hovorí?

Modelka na ne nemá právo. Keď niečo len poznamenala, hneď jej povedali: Ty si len objekt, ty buď krásna a nerozmýšľaj. Možno‚ že keď sú staršie, už si môžu dovoliť viac. Ale keď mali povedzme štrnásť rokov, mohli byť rady, že mali nejakú prácu.

Spolupracovali ste aj s väčšími hviezdami. Aký bol napríklad Michael Douglas?

K nemu som sa dostal prostredníctvom jeho vtedajšej manželky, modelky Diandry, ktorej som vždy robil vlasy. Niekedy sa stane, že si vás niekto obľúbi a keď má potom nejakú prácu, tak si vás vyžiada. Douglasovci vtedy žili v New Yorku a keď niekam spolu išli, agentúra ma poslala k nim domov, aby som ich ostrihal alebo učesal. Michael nikdy veľa nehovoril, zväčša len ticho sedel alebo čítal nejaký scenár.

SkryťVypnúť reklamu
Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  2. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  3. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  5. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  6. Ani najlepšia mama nevie, čo sa deje v tele jej dieťatka
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  8. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model
  9. Dôchodkové sporenie s rešpektom k budúcnosti
  10. Firmám sa vyplatí poznať uhlíkovú stopu vlastných výrobkov
  1. Tipy na darčeky, ktoré potešia každú ženu
  2. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  3. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  4. Dopyt po bytoch stúpa, ponuka bytov sa neustále zmenšuje
  5. Tatranský buk je Stromom roka 2021
  6. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  7. BLACK FRIDAY: Nakupujte výhodne prírodné produkty
  8. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  9. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  10. Spoločnosť v Lipt. Mikuláši dodáva námorný informačný systém
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 269
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 478
  3. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 6 242
  4. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 6 118
  5. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 128
  6. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 630
  7. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 406
  8. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 337
  9. TIP: Úspech zakódovaný v DNA? Potvrdil to zlatý hattrick 1 872
  10. Ako predísť intímnym problémom? Vyvolať ich môže aj bežná vložka 1 805
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Víťazná americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová (uprostred) pózuje v cieli s druhou Slovenkou Petrou Vlhovou (vľavo) a treťou Švajčiarkou Wendy Holdenerovou (vpravo).

Slovenská lyžiarka skončila druhá.


53m
Spisovateľ Lukáš Cabala.

Vedie antikvariát a píše knihy.


24. nov
Aj na území dnešného Slovenska máme zdokumentované prípady, kedy sa medvedice ujali ľudských detí.

Pre dobro mláďat sú aj promiskuitné.


26. nov
Peter Tkačenko

Pochovávať vládu pre dlhovú brzdu a dôchodky je absurdné.


8 h

Neprehliadnite tiež

Podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič

Na úroveň vakcinácie má vplyv aj podpora od populárnych politikov.


26. nov
Rozostavaný komplex Silver Resort.

Projekt Silver Resort vlastní prešovská firma.


25. nov
Zľava: Samuel Oriňák, Daniel Ďurica

Dynamicky rastúca spoločnosť stavila na férovosť a ľudský prístup.


26. nov

SME diskusné fórum o horúcich témach agro sektora.


SME Konferencie 25. nov

Blogy SME

  1. Tomáš Tenczer: Prečo šéfovia neznášajú home office
  2. INEKO: Vďaka biosimilárnym liekom Slovensko ušetrí 32 miliónov eur ročne
  3. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  4. Jiří Ščobák: Na změnu zdravotní pojišťovny už zbývá jen pár dní
  5. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Medzipohlavné rozdiely v deľbe práce
  6. Inštitút strategických politík: Ničivá druhá vlna COVID-19 v Indii môže predznamenať úpadok Módího moci
  7. Miroslav Pollák: Utečenci a „ekonomickí migranti“
  8. Milan Kuruc: Čomu pomohol odporúčaný homeoffice?
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 9 328
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 308
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 496
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 465
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 6 070
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 139
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 615
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 020
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Zatvoriť reklamu