O Perníkovej chalúpke trochu inak

Luděk ŠormZdroj: Ján Blažej

Zozbieral dobrú stovku rozprávkových kníh o perníkovej chalúpke, vydaných vo všetkých svetových jazykoch. Aj v čínštine. Akurát vydania z moslimských krajín neobjavil. Vo všetkých je ježibaba zlým stvorením. Luděk Šorm si však tvrdí svoje a škaredú babku nazýva pani ježibaba.

„Viete, prečo bývala v perníkovej chalúpke?“ pýta sa dospelých. Keď nik neodpovedá, vysvetľuje, že preto, aby piekla perníky. A prečo bývala v lese? Väčšina si myslí, že aby tam mohla lákať deti. „Ale perníkmi by mohla predsa lepšie lákať pred školou,“ ničí L. Šorm dospelácke predstavy. A dodáva, že v lese bývala pre dostatok dreva. Ak by potrebovala múku, bývala by v mlyne. Všetko priklincuje otázkou, či ježibaba nebola náhodou noblesná milá dáma, keď piekla také úžasné perníky. Veď tie sa pečú z lásky, nie zo zloby.

Potom útočí na ďalší zaužívaný názor. Marienka a Janík podľa neho vôbec neboli neviniatka, ale dosť nevychované decká. Ak by boli poprosili, pani ježibaba by im perníky určite dala. A rada. Prišli však k chalúpke, nezaklopali na dvere, nepozdravili, nepoprosili o perník, ale potajomky si začali jednoducho odlamovať.

Rozprávka z ježibaby urobila zlú osobu len preto, že si chránila majetok. L. Šorm tvrdí, že s deťmi rozprávkový príbeh rozoberá aj takto. Nech pochopia, že sú činy, ktoré nemožno ospravedlňovať a zaslúžia si trest. Preto je v múzeu perníkovej chalúpky aj tmavá miestnôstka – väzenie pre zlodejov perníkov. Na zemi kľačia nepodarené decká.

S dospelými sa odrazu ocitnú pri politike. Upozorňuje, že ani v Česku, žiaľ, neplatí príslovie „kdo lže a krade, do pekla se hrabe“. Jedného tatka „vyhecuje“ natoľko, až z neho vyhŕkne, že on by hnal veru každého, kto by mu rozoberal chalupu.

Zámoček v podhradí

Nie kde bolo, tam bolo, ale doteraz je pri Pardubiciach neskorogotický štátny hrad Kunětická hora. Vznikol na prelome 15. a 16. storočia zo starého opevnenia, padol za obeť útokom švédskych vojsk a chátral. Až kým ho v 19. storočí nekúpil viedenský veľkopriemyselník, slobodný pán Richard Drasche von Wartinberg. Hovorí sa, že šľachtický titul si kúpil z peňazí otca, zakladateľa dosiaľ známeho veľkého tehliarskeho koncernu Wienerberger.

Syn rád maľoval, cestoval, dokonca na expedície po Ázií i na sever, na Špicbergy. A veľmi rád usporadúval pre panstvo populárne jesenné parforské poľovačky v sedle na jeleňa medzi prekážkami a húštinami pod Kunětickou horou. Zviera podľa anglického vzoru dosť uštvali, ale nezabili, lebo ho chceli mať aj na ďalšie podujatie.

Poľovnícky zámočekZdroj: Ján Blažej

Bývali to prestížne podujatia pre vybraných hostí, na ktorých sa nielen jazdilo, hodovalo a pilo, ale tak ako dnes na golfe aj kontaktovalo, preberali a uzatvárali obchody. Pán Richard však nemal strechu pre hostí, a preto dal v roku 1882 na čistinke pod hradom postaviť kameňmi a drevom obkladaný poľovnícky zámoček.

Začiatkom minulého storočia zámoček v katastri dedinky Ráby dvakrát predávali, socializmus ho znárodnil a namiesto hostí s modrou krvou v ňom ubytoval najprv murárskych učňov, potom dôchodcov a napokon tam zriadil Ústav sociálnej starostlivosti.

Po revolúcii zdevastovaný areál štát v reštitúcii vrátil poslednému súkromnému majiteľovi. Dnes nad dverami visí veľká tabuľa Perníková chalúpka a dnu je samostatné veľké múzeum perníka. Asi jediné v Európe. Perník totiž nie je vďačný exponát. Po čase podlieha skaze.

Hudobník a perníky

Päťdesiatročný šéf múzea L. Šorm kontroverzným výkladom slávnej rozprávky pravidelne dosť irituje rodičov i učiteľov. Ale on nič, on muzikant. Maturoval totiž z hry na flaute, bicích a klavíre na konzervatóriu.

Diaľkové štúdium hudobnej vedy na Karlovej univerzite v Prahe však nedokončil, lebo v sebe objavil podnikateľa. Vyhral verejnú súťaž na prevádzkovateľa informačného centra mesta Pardubice a trápil sa, ako pre cestovný ruch využiť pardubickú pernikársku tradíciu. Vymyslel si múzeum perníka, perníkový ples, slávnosti perníka a ďalšie „fóry“, ale doma nie je nikto prorokom.

Komisia pre strategický rozvoj mesta i miestni komunálni politici to pokladali za hlúposť. Keď mu napokon zrušili prenájom priestorov informačného centra, zavolala mu zástupkyňa starostky z dedinky Staré Hradiště na okraji Pardubíc, že by vedela o mieste, kde by mohol perníkovú chalúpku vytvoriť. Poslala ho do poľovníckeho zámočku. Keď ho videl, spľasol rukami. Nie od radosti, ale nad robotou, ktorú si vyžadovala oprava objektu.

Našiel si však spriaznenú dušu v dedičovi reštituentky. Petr Mlejnek súhlasil s prenájmom. Vedel, do čoho idú, veď on sám sa dal na podobnú múzejníčku cestu. V Bílé Třemešné v Královohradeckom kraji prevádzkuje Múzeum Jana Amosa Komenského. Tam sa totiž učiteľ národov na dva roky uchýlil pred útekom do Poľska a tvoril svoje pedagogické a filozofické práce. Dohodli sa, že Šormovci dajú zámoček do poriadku a získajú naň aj predkupné právo.

Chalúpka na výberZdroj: Ján Blažej

Sladké múzeum

V roku 2004 Perníkovú chalúpku otvorili. S múzeom perníka, pernikárskou dielňou ježibaby, turistickým informačným centrom Deda Vševeda, penziónom, útulňou U všetkých čertov, sladký bufetík Červenej čiapočky. Bez koruny dotácií, bez eurofondov, len z toho, čo mali Šormovci ušetrené, o čo sa dal skrátiť rodinný rozpočet a čo sa dalo požičať. Na otvorenie prišli takmer všetci pernikári z okolia a dvaja z nich okamžite darovali dve chalúpky z perníka.

Boli radi, že našli výborného predajcu miestnych perníkov. Lebo ročne príde aj vyše päťdesiattisíc zvedavcov, rodiny s deťmi, veľa cudzincov aj z iných kontinentov a Šormovci predajú státisíce sladkostí. Srdiečka s nápisom Z lásky, figúrky, zvieratká. Ak si niekto kúpi väčšiu chalúpku z perníka, recesista L. Šorm mu vystaví Výpis z katastra perníkových nehnuteľností v Perníkove aj s konkrétnym popisným číslom.

Manželka na Janáčkovej akadémii múzických umení vyštudovala klavír, učila hudbu, ale prestala, lebo v chalúpke má na starosti gastronomické služby a práce nad plný úväzok. Rekvalifikovala sa na muzeálnu ježibabu, sprievodkyňu, ktorá miesi, hnetie, vysvetľuje a perníky aj pečie. Keď nestíha, ako ježibaby vypomáhajú aj ďalšie učiteľky hudby.

Areál na rázcestí

Perníková chalúpka je splneným snom, podnikom dvoch rodín. L. Šormovi okrem manželky pomáha ako sprievodkyňa i pracovníčka turistického informačného centra jeho 79-ročná mama a otec až do smrti zrekonštruoval viacero miestností.

Syn Petr má na starosti najmä technickú časť a dcéra Kateřina pomáha v úlohe Červenej čiapočky. Popritom sú aj dôležitými zamestnávateľmi v obci, najímajú si aj 25 brigádnikov. V lese džavotajú deti a rodičia sú spokojní s výletom.