Otec a syn z Fornetti ťahajú za jeden povraz

Profit sa s podnikateľským pekárenským príbehom Františka Ambrovicsa stretol vo finále súťaže spoločnosti Ernst & Young Podnikateľ roka 2009 a pri nominácii redakcie Trend na ocenenie Manažér roka 2011.

„Odvtedy výroba vzrástla o tridsať percent, od vzniku firmy zavádzame už štvrtú generáciu výrobnej technológie, prijímame nových zamestnancov a do spoločnosti prišiel pracovať aj môj syn,“ hovorí F. Ambrovics. „Vlani v septembri sme zmenili názov firmy na Minit Slovakia a pekárne na fornetti dostanú nový moderný dizajn, aby viac oslovili najmä mladých ľudí,“ dodáva pekár.

Nová značka podľa neho umožní ďalšie napredovanie a vývoj na slovenskom i českom trhu. Lebo časy sa menia, čo dobre fungovalo pred desiatimi či pätnástimi rokmi, nemusí fungovať automaticky aj dnes. Nová generácia má iné spotrebiteľské nároky a prichádza aj zahraničná konkurencia. Podľa F. Ambrovicsa je inšpirujúca.

Franchisingoví partneri na zmenu názvu a dizajnu pekárničiek reagujú pozitívne, niektorí tvrdia, že to už bolo potrebné. Ich prvá otázka sa týkala cien a budúcej spolupráce. Nič sa však nemení. Fornetti na pultoch ne- končia.

V Dunajskej Strede okrem fornettov vyrábajú celú škálu pekárenských výrobkov, od rôznych typov bagiet, kociek, pekárenských špecialít až po rustikálne chleby či pečivo so zdravotnými benefitmi. V obchodných reťazcov ich celý deň priebežne dopekajú, aby boli vždy čerstvé. Mesačne dodávajú tisíc ton výrobkov, takmer sedemdesiat percent sú rôzne chleby a pečivo.

Okolo desať miliónov fornettov vyrobia mesačne franchisingovým odberateľom do pekárničiek a predajných stánkov. Zásobujú aj celý český trh, dodávajú i do Poľska a Rakúska. Technológiou výroby často prekonajú miestnych dodávateľov.

NÁSTUPNÍCTVO. Firmu F. Ambrovics zakladal pred svojou štyridsiatkou a vlani prekročil hranicu odchodu do dôchodku. Ako väčšina podnikateľov ani on do penzie neodišiel. O nástupníctve však rozmýšľať musí.

„Asi pred deviatimi rokmi, keď som ešte študoval, sa ma otec opýtal, či by som mal záujem o prácu v spoločnosti, ale to nebola ponuka, iba otázka,“ spomína si Ladislav Ambrovics na to, čo predchádzalo návratu domov. Otec si však uvedomoval, že syn musí získať skúsenosti aj prácou v iných spoločnostiach, dokonca v zahraničí. Preto Ladislav po skončení štúdia nenastúpil do rodinného podnikania. Domov prišiel iba pred štyrmi rokmi, aby pracoval po boku otca.

História, ktorú vyštudoval, bola jeho koníčkom a štúdium ekonomiky mu umožnilo vnímať biznis z nadhľadu, v kontexte. Práca v nadnárodnej firme mu ponúkla iný uhol pohľadu na činnosť menších a stredných firiem.

NA SKUSOCH. „Mal som vždy svoju predstavu o tom, čo chcem robiť a pretože som v našej spoločnosti videl obrovský potenciál a možnosti na ešte veľa ďalších rokov, prišiel som,“ vysvetľuje rozhodovanie. Otec mu neukázal rovno na šéfovskú stoličku, nezveril mu riadenie, ale poslal ho rotovať na mesiace po každom oddelení, aby zblízka videl, ktoré ako pracuje.

Následne v Česku riadil projekt prestavby piatich predajní. Až potom dostal post manažéra pre franchisingovú spoločnosť. Je to vyše 250 predajných bodov po celom Slovensku, zvyčajne na miestach, kde prechádza najviac ľudí, na železničných či autobusových staniciach, v nemocniciach, na veľkých námes- tiach. Je to zaujímavá práca s rozličnými ľuďmi, ktorí majú rôzne skúsenosti. Najlepšie fungujú predajné miesta, kde sám majiteľ pečie aj predáva, a so zákazníkmi žije. Nielenže nemusí platiť predavačku, ale je oveľa motivovanejší, zákazníkov oslovuje a pozná, robí všetko najlepšie, ako vie. Nie každá predavačka za fixný plat taký záujem dokáže prejaviť.

Zdroj: Ján Blažej

KOĽKO JE CHUTÍ. Maďarské receptúry boli len inšpiráciou, spoločnosť ich musela upravovať a prispôsobiť. Slovenským chuťovým pohárikom prekážalo napríklad veľa oregana v pizzových koláčoch. Zjemnený recept z tohto pečiva urobil najpredávanejší slovenský produkt. Špenátové koláče idú už desaťročie dobre na odbyt v Česku, ale na Slovensku sa až predvlani podarilo nájsť správnu špenátovú zmes...