Nejednému vtipkárovi napadlo, či sa nebodaj spokojnosť zamestnanca odvíja od pohodlia jeho sedacieho svalstva. Firma Herman Miller‚ odkiaľ psychológ Oliver Baxter pochádza‚ je totiž známa najmä vďaka prevratnej kancelárskej stoličke Aeron. „No, určite by sme boli radi‚ keby to bolo také jednoduché,” hovorí mi s náznakom úškrnu pár minút pred začiatkom svojho vystúpenia v Prahe.
Neprišiel sem ale predávať stoličky. Tie, koniec koncov, nie sú až také dôležité. „Pracoval som aj v predaji a často sa mi stávalo, že ľudia chceli naspäť svoju starú stoličku. Ošúchanú, trošku páchnucu, obyčajnú, lacnú, neergonomickú‚“ spomína. A on sa ich medzitým snažil presvedčiť o výhodách novej, ktorej cena sa začínala na úrovni 750 libier. „Celé je to o prvotnom vneme komfortu a prvej reakcii.“
MÁME TO V KRVI. Šťastie na pracovisku sa však neodvíja od stoličky. Ani od farebnosti či dizajnu. Podľa O.Baxtera je chybou‚ keď sa firmy sústredia predovšetkým na estetiku pracovného miesta. Termín dizajn totiž neoznačuje len tvar, ale aj funkčnosť a účelnosť. „Ak sa na to pozeráme z neurologického hľadiska‚ celkové pôsobenie pracoviska má obrovský vplyv na človeka a jeho výkonnosť‚“ tvrdí.
Dôvera buduje komunitu a udržiava ľudí vo firme dlhšieAsi neprekvapí, že na zhodnotenie miery šťastia na pracovisku v jeho ponímaní asi stačiť nebude dotazník. Spoločnosť Herman Miller si nechala vypracovať štúdiu‚ v ktorej tím špecialistov zašiel zdanlivo až do krajnosti - k odberu krvi zamestnancov. Analyzovali ju na množstvo oxytocínu či adrenocorticotropínu, merania elektrickej vodivosti kože a podobne. Snažili sa tak zistiť, v akom prostredí sú v práci ľudia šťastní‚ keď robia to či ono.
SME NEIDENTICKÍ. Mnoho veľkých firiem funguje na princípe korporátnej identity, ich pracoviská sú sterilne rovnaké – bez ohľadu na to, či ste v pobočke v Nemecku, Indii či v USA. To je podľa O. Baxtera chyba. „Jedna veľkosť pre všetkých podľa mňa znamená, že to nakoniec nesadne nikomu,“ hovorí. „Je to ako trvať na politike čistého stola. To väčšinou prichádza od človeka, ktorý stojí na vrchu hierarchie a má rád, keď je na stole poriadok. Lenže, ak ste produktový dizajnér alebo robíte pre oddelenie výskumu a vývoja, tak sa vám o stole, na ktorom je poriadok, ani nesníva. Na vašom stole bude niečo, čomu hovorím nádherný binec. Taká práca je o ideách, spontánnosti, potrebujete neustále meniť veci,“ načrtáva O. Baxter potrebu zariadiť pracovisko tak, aby vyhovovalo rôznym povahám i rôznym druhom pracovných činností.
oliver baxterZdroj: Kristián Klima
Dôsledkom je, že korporátna identita musí často ustúpiť do úzadia. „Pracovali sme napríklad s jednou veľkou britskou účtovníckou spoločnosťou, ktorá má pobočky aj v škótskom Glasgowe a Edinburghu. A tam sú pracoviská navrhnuté diametrálne odlišne, pretože ľudia sa tam venujú úplne iným činnostiam.“
V tomto smere nejde len o konzultácie a návrh riešenia pre klienta. O. Baxter zdôrazňuje, že za túto činnosť ani nevystavujú účet. Ide im vraj hlavne o vzdelávanie ľudí, inými slovami o to‚ aby prestali za termínom dizajn pracoviska vidieť iba tvar stoličiek či farbu koberca.
Celkové pôsobenie pracoviska má obrovský vplyv na človeka a jeho výkonnosťVRÁŤ MI MIESTO! Pre väčšinu ľudí je pracoviskom v otvorenej kancelárii stôl a nič iné. Podľa O. Baxtera by mala byť pracoviskom celá firma‚ teda každý priestor, kde sa vyskytujú zamestnanci. A je na vedení firmy, aby to dokázalo využiť vo svoj prospech.
O aké miesta ide? Odborníci majú pre ne rôzne anglické názvy ako jump space (priestor‚ kde sa dá preskakovať z miesta na miesto), haven (útočisko), hive (úľ), house (dom), plaza (námestie) či forum. Názvy ale nie sú až také podstatné, stačí, keď si predstavíte rôzne typy pracovného prostredia na využitie v kancelárii‚ kde sa zamestnanci vyskytujú a pohybujú rôzne, majú odlišné požiadavky na úroveň hluku v rôznych časoch a podobne.
