SME

Aj Slováci pomáhajú tvoriť kancelárie budúcnosti a skoncovať s klasickým "open-space"

Dizajnové trendy k nám prenikajú čoraz rýchlejšie. A to je dobre. Nedávno prišli projektoví manažéri zo spoločnosti Techo na Slovensku s novodobým riešením kancelárií. Je odpoveďou na množiace sa kancelárie typu „open space“ i znechutenie s týmto konceptom.

Takzvaná multizóna uzrela svetlo sveta z jediného dôvodu. A to, že open space pracovné prostredie neposkytuje súkromie a ľudí do značnej miery stresuje. Mať na chvíľu vlastný ostrovček súkromia v šachovnici pracovných stolov bolo riešenie, ktoré skrslo ako nápad v hlavách architektov slovenskej pobočky Techa, európskeho výrobcu a dodávateľa kancelárskeho nábytku.

Porady v otvorenom prostredí bez súkromia sú neefektívne‚ zamestnanci sa nevedia sústrediť

Relax a súkromie. Niekdajšie pultíky a sedačkové rohy presunuli do nového tisícročia a nadopovali technológiami. „Multizóny vznikli na podnet zákazníkov, ktorí nás požiadali o vyriešenie problémov s nedostatkom zasadačiek v otvorených kanceláriách. Porady v otvorenom prostredí bez súkromia sú neefektívne‚ zamestnanci sa nevedia sústrediť. Prišli sme s riešením v podobe mobilnej skladacej zasadačky, ktorá zefektívňuje tímovú spoluprácu a zvyšuje produktivitu zamestnancov pri poradách a mítingoch,“ vysvetľuje generálny manažér spoločnosti Techo Rastislav Pekárik.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad model Share it je štýlová, odhlučnená a technologicky vyspelá zasadačka, ktorá sa dá umiestniť do akéhokoľvek priestoru bez nutnosti stavebného zásahu. Zaberie dve pracovné miesta a postavenie netrvá dlhšie ako tri hodiny. Môže obsahovať všetko‚ čo je potrebné k pracovnému telefonátu i rýchlemu mítingu.

Multizóny sú tiež výsledkom snahy spríjemniť pracovné prostredie pre ľudí, ktorí trávia v práci osem i viac hodín denne. Práve o estetike, súkromí a funkčnosti to celé bude v najbližšom desaťročí. Pokles záujmu o uniformné otvorené kancelárie‚ a na- opak vyšší dôraz na funkčnosť‚ počet relaxačných zón či používanie prírodných materiálov vníma aj realitný fond Heitman, ktorý v Bratislave vlastní prémiové administratívne budovy ako Aupark Tower.

SkryťVypnúť reklamu

„Nájomníci požadujú pre svojich zamestnancov čoraz viac kvalitného priestoru. Je pre nich dôležité, aby sa ľudia cítili v pracovnom prostredí pohodlne. Pred pár rokmi hrala hlavnú úlohu predovšetkým cena, až potom architektonické riešenie. V súčasnosti firmy viac investujú do spríjemnenia priestoru, dajú si poradiť odborníkmi. Majitelia si totiž oveľa viac uvedomujú, ako dokáže kvalita priestoru ovplyvniť výkonnosť,“ tvrdí Lucia Šimeková, lízingová manažérka spoločnosti Heitman v Bratislave. Podľa nej firmy súčasne podporujú aj zdravý životný štýl zamestnancov – napríklad už nezriaďujú špeciálne miesta pre fajčiarov a investujú radšej do spŕch pre ľudí‚ ktorí do práce prichádzajú na bicykli.

SkryťVypnúť reklamu

Nové riešenia majú oceniť najmä zamestnanciZdroj: archív Techo

MÔŽE ZA TO BAŤA. Veľkoplošné kancelárie sa výrazne rozšírili v 70. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch. V tom čase sa to pre firmy javilo ako najlepšie riešenie pracoviska. Príkladom bola newyorská burza, ktorá na tomto princípe funguje dodnes‚ stala sa základom organizovania obchodného chaosu po celom svete.

„Na Slovensko sa tento koncept kancelárií dostal vďaka Tomášovi Baťovi, ktorý ich prvýkrát zaviedol vo svojich fabrikách. Naši súčasní nájomníci uprednostňujú vo väčšine prípadov kombináciu open space a uzavretých kancelárií pre manažérov alebo na mítingy. Ale aj v prípade uzavretých kancelárií manažéri preferujú vzdušnosť a prepojenie celého priestoru, čo ideálne spĺňajú priečky zo skla,“ špecifikuje L. Šimeková.

SkryťVypnúť reklamu
Dnes už nikto neinvestuje napríklad do nových stoličiek len preto, že sú pekné

Čoraz obľúbenejšie sú v otvorených kancelárskych priestoroch „telefónne búdky“ – menšie vyhradené priestory na telefonovanie či skypovanie. Vďaka nim si môžu pracovníci vyriešiť potrebné veci diskrétne bez rušenia ostatných. Všeobecná hlučnosť priestorov sa na druhej strane dá ovplyvniť aj špeciálne riešeným nábytkom, napríklad paravánmi alebo kreslami s vysokou opierkou, ktoré vytvoria odhlučnené „bunkové pôsobisko“.

ĽUDSKÝ FAKTOR. Ako dodáva L. Šimeková‚ nároky na kancelárie ovplyvňuje aj nárast práce z domu. Tá prináša pracovníkom i firmám obrovskú mieru flexibility pracovného času. Existujú spoločnosti, kde zamestnanci nemajú fixné miesto‚ lebo väčšinou robia z domu‚ a tak sa po príchode do práce posadia tam, kde je práve voľné.

SkryťVypnúť reklamu

Má to aj svoje úskalia – chýbajúcu intímnosť a osobný dotyk na pracovnom mieste. Aj preto najmä IT firmy kladú vyšší dôraz na ergonomický nábytok a diverzitu pracovného prostredia, ktoré je aspoň čiastočne schopné poskytnúť pracovníkom relaxačné zóny.

V niečom je však Slovensko stále menej trendy. „Napriek modernizácii kancelárskeho priestoru a používaniu čoraz sofistikovanejších interiérových prvkov, spoločnosti stále ešte uprednostňujú klasickú kabeláž na dátové pripojenie. Oproti firmám v zahraničí je na Slovensku využitie Wi-Fi pripojenia bez kabeláže menej rozšírené, hoci z hľadiska nákladov je oveľa efektívnejšie,“ tvrdí L. Šimeková.

Spoločnosti v ostatných rokoch zmenili svoje požiadavky na zariadenie kancelárie. Uprednostňujú prevažne teplú atmosféru, na čo interiéroví dizajnéri používajú najmä nábytok v drevených dekoroch alebo svetlejšie, prírodnejšie farby kobercov. Podľa Barbory Lajzovej zo spoločnosti Capexus v Bratislave je pre firmy kľúčová funkčnosť a účelnosť zariadenia.

SkryťVypnúť reklamu

„Dnes už nikto neinvestuje napríklad do nových stoličiek len preto, že sú pekné. Toto obdobie je už za nami. Firmy kladú vysoký nárok na funkčnosť a efektivitu, a to viac než kedykoľvek predtým. Prostredie by malo byť najmä v prípade open space čo najneutrálnejšie. Každý si totiž svoje pracovné miesto dotvorí podľa seba – niekto si prinesie kvietok, iný fotku. Sú to práve ľudia, ktorí dávajú priestoru charakter a svojím pôsobením ho dotvárajú,“ dodáva B. Lajzová.

AKO OKLAMAŤ SLNKO. A čoraz viac je to aj o zdraví. Ako vplýva priestor na naše telo, vedomie a emócie dlhodobo rieši taliansky lekár a psychoterapeut Jader Tolja.

Moderné riešenie denného svetla je na nerozpoznanieZdroj: archív Coelux

SkryťVypnúť reklamu
Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4PEW na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

Komerčné články

  1. Vyžrebovanie futbalových súťaží: Kedy hrá vaše mesto či dedina?
  2. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes
  3. Sedemnásť hotelov, kde si oddych užijú deti aj dospelí
  4. Prvý realitný fond ťaží z oživenia trhu a nižších sadzieb
  5. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  6. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  7. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  8. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  1. Vyžrebovanie futbalových súťaží: Kedy hrá vaše mesto či dedina?
  2. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes
  3. Sedemnásť hotelov, kde si oddych užijú deti aj dospelí
  4. Prvý realitný fond ťaží z oživenia trhu a nižších sadzieb
  5. Vzducholoď aj koncert Kaliho? Takto Kaufland oslavuje narodeniny
  6. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  7. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  8. Aplikácia Otvorené drevo potvrdzuje transparentnosť LESY SR
  1. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom 9 581
  2. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu 7 406
  3. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta 7 390
  4. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom 5 377
  5. Operácia očí je riešením pre každú profesiu 3 819
  6. Prvý realitný fond ťaží z oživenia trhu a nižších sadzieb 2 195
  7. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach 1 993
  8. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi 1 759
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Jozef Mačo: Nelegálne skládky odpadu pri osadách nemajú odstraňovať obce. Nie že nemajú, nesmú.
  2. Jiří Ščobák: Ako vybrať dobrého finančného sprostredkovateľa? Ako identifikovať šmejda?
  3. Lukáš Čelinák: Fico pochoval slovenského tigra, chradne a vydáva sa na grécku cestu
  4. Martin Ondráš: Konečne lacné potraviny !
  5. Tadeáš Ďurica: Sprievodca "slovenskou sociálnou demokraciou"
  6. Michal Pavlík: Chaos okolo 2 % z dane skončil: Víťazstvom zdravého rozumu
  7. Milan Dubec: Buďte Obozretní: Čo Skrýva Spoločnosť, ktorá Vám Volá s Ponukou Kryptoinvestícií?
  8. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  1. Jaroslav Liptak: Kto stojí za 708 firmami? Robert Fico? Nie... hádajte znova. Kto je pani Ficová? 37 649
  2. Ivo Nesrovnal: Matúš, vďaka za pozvanie, ale pod toto sa nepodpíšem. Ad električka v Petržalke. 31 859
  3. Martin Sukupčák: Ako jeden primátor "urbanizuje" mesto L. Mikuláš 14 389
  4. Jozef Mačo: Nelegálne skládky odpadu pri osadách nemajú odstraňovať obce. Nie že nemajú, nesmú. 11 156
  5. Otilia Horrocks: Kto je tu vlastne podozrivý? Matovičovci, ktorí zverejnia mená — alebo tí, čo mlčia? 6 540
  6. Monika Albertiová: Kritika nie je útok: PS versus Hnutie Slovensko. Zas do seba kopú - a Fico sa smeje 6 030
  7. Ján Šeďo: Myslel som si, že v Tatrách konečne parkujeme za rozumné ceny... 5 844
  8. Ľudmila Križanovská: Ukrajinský taxikár zažíva každý deň šikanu 5 168
  1. Pavel Macko: Nemecká vs. ruská ekonomika: Fakty proti mýtom, ktoré šíri Fico
  2. Pavel Macko: Prečo rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom nikam nevedú?
  3. Marcel Rebro: Slováci dokážu závidieť polosirote rehabilitačný tábor a beznohému protézu
  4. Marcel Rebro: Kaliňákove tanky, Pearl Harbor a slovenský ministerský časostroj
  5. Marcel Rebro: Verím, že dobijeme dobrým ľuďom baterky
  6. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  7. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  8. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
SkryťZatvoriť reklamu