Zdroj: Martina Brunovská
„Inšpiráciou boli podobné pub kvízy, ktoré som videl úspešne fungovať vo Fínsku pred asi siedmymi rokmi. Tam tento model prebrali z Británie a Írska, kde sa ľudia takto zabávajú už podstatne dlhšie,“ hovorí zakladateľ kvízu Múdry pondelok Marek Babušiak, známy aj pod prezývkou Kasko. Múdry pondelok bude mať vo februári sté pokračovanie, na ktoré organizátori chystajú špeciálny kvíz s viacerými prekvapeniami.
Návštevníci kvízu sú rozhľadení ľudia, ktorí nevnímajú svet čierno-bieloKorene pub kvízov sú zahmlené tajomstvom. Liam McAtasney ich v knihe o írsko-amerických kvízoch kladie do obdobia nástupu televízie. V mnohých puboch štamgasti sledovali televízne kvízy a často vykrikovali odpovede skôr ako súťažiaci v televízii.
Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke nechať krčmových mudrcov, aby sa prejavili aj v praxi. Od 70. rokov už existujú svedectvá pamätníkov, aj správy o rôznych kvízových ligách. V Británii dokonca existovala firma, ktorá kvízy organizovala a pripravovala otázky.
Zdroj: Martina Brunovská
Reťazová reakcia. Británia je dodnes kvízovou veľmocou. Podľa nedávnych štatistík tam organizujú kvízy dve pätiny pubov. Takmer tretina kvízov sa koná vo štvrtok. Z malého prieskumu slovenských kvízov sa zdá, že na Slovensku je najobľúbenejší pondelok. Možno je to tým, že bratislavským Múdrym pondelkom sa inšpirovali aj podujatia v iných mestách a často si vybrali tiež pondelok.
Zaujímavý koncept prináša vedomostný kvíz v bratislavskej Café Scherz, ktorý rovnako ako Múdry pondelok existuje už od roku 2011. Celý výťažok zo vstupného ide na podporu programu terénnej sociálnej práce Chráň sa sám občianskeho združenia Odyseus. „V Bruseli sme chodievali do írskeho pubu, kde bývali takéto kvízy a vstupné išlo na Unicef,“ vysvetľuje organizátor kvízu Matúš Németh. „Finančne z toho nemáme nič, ale prináša nám to dobrý pocit, že robíme niečo, čo má zmysel a baví nás to,“ dodáva.
Zdroj: Martina Brunovská
M. Babušiak hovorí, že prvotným cieľom bolo zabezpečiť zábavu ľuďom, ktorí nechcú stráviť večer len pitím piva a „tliachaním“, ale radi by sa aj niečo naučili: „Ďalším cieľom bolo dať ľuďom dôvod prísť do podniku aj v iný deň, ako je víkend,“ hovorí.
Myšlienka sa ťahá v podstate celou históriou pubových kvízov. Majitelia pohostinstiev v nich našli výborný spôsob, ako ich zaplniť aj počas večerov, keď tržby bývali nižšie ako zvyčajne. Nedávny prieskum v Británii ukázal, že návštevníci kvízov minú za večer výrazne viac ako futbaloví fanúšikovia, ktorí si tam prídu pozrieť zápas svojho obľúbeného klubu. „Kvíz je momentálne nastavený tak, aby to klubu bolo prospešné aj po ekonomickej stránke. Dôležitý je ale aj imidž a dramaturgia v celkovej programovej štruktúre klubu,“ vysvetľuje svoju filozofiu M. Babušiak.
Zdroj: Martina Brunovská
Británia je dodnes kvízovou veľmocou. Podľa nedávnych štatistík tam organizujú kvízy dve pätiny pubov. Cieľom je zabaviť ľudí, ktorí nechcú stráviť večer len pitím piva a „tliachaním“, ale radi by sa aj niečo naučili.Výmena zostáv. Moderátor Múdreho pondelka Ludwig Bagin si všimol, že návštevníci kvízov sa po niekoľkých rokoch dosť obmenili. „Spočiatku to boli ľudia, ktorí chodievali do klubu Nu Spirit. Pôvodná zostava už takmer vôbec nechodí,“ hodnotí premenu klientely. Stále má však pocit, že návštevníci kvízu majú veľmi podobný pohľad na svet ako jeho tvorcovia: „Sú to rozhľadení ľudia, ktorí nevnímajú svet čierno-bielo,“ hodnotí L. Bagin.
Zdroj: Martina Brunovská
Práve návšteva Múdreho pondelka bola impulzom pre Emíliu Izakovičovú, aby vedomostné kvízy priniesla aj do Trnavy. „Hovorila som si, že keby som mala klub, určite by som robila takéto súťaže. Hneď ako som ho mala, tak som s tým začala,“ vysvetľuje. Mozgovňa v trnavskom ArtKlube má už dva a pol roka a stala sa inšpiráciou pre Mariána Pavúka z Brezna. Mozogáň mal v jeho klube Bombura premiéru v posledný novembrový deň. „S prvým kvízom som veľmi spokojný. Všetci sa tešia na pokračovanie. Už sa nám hlásia aj nové tímy do ďalšieho kvízu. Mali sme aj konštruktívnu diskusiu s účastníkmi, čo pridať a čo vypustiť. Ja aj kvízmajster máme z toho veľmi dobrý pocit,“ podelil sa o dojmy M. Pavúk. Zdá sa teda, že kvízová mánia sa nezadržateľne šíri aj do menších miest.
Príjemné s užitočným. Ešte pred desaťročím BBC na svojej webstránke citovala spisovateľa Marcusa Berkmanna, autora knihy o kvízovej kultúre, podľa ktorého sú pubové kvízy prevažne britský fenomén. „Raz som zobral dvoch amerických priateľov na kvíz a mysleli si, že je to nejaké registrované šialenstvo. Vôbec to nepochopili,“ povedal vtedy M. Berkmann.
Zdroj: Martina Brunovská
Pohľad na zaplnené slovenské bary a kluby by ho isto potešil. Hoci vedomostný kvíz môže v niekom vyvolať predstavu školskej písomky, kde sú všetci zhrbení nad papiermi a odpovedajú na otázky, realita je úplne iná. Ľudia vyskakujú, chytajú sa za hlavu, horúčkovito sa radia, tľapkajú si, keď sa dozvedia správne odpovede či poradie svojho tímu.
Atmosféra vôbec nie je formálna. Práve naopak. „Je to inteligentná zábava, ktorá sa líši od víkendového žúrovania. Sú to neformálne stretnutia priateľov, ktorí majú možnosť vymieňať si vedomosti. Myslím si, že tímová spolupráca kamarátov pri drinku je príťažlivá,“ ponúka svoj pohľad organizátor Múdreho pondelka M. Babušiak, ktorý je doslova „kvízobežník“.
Sympatickým znakom slovenských kvízov je, že medzi nimi nevládne nezdravá rivalita. Nielenže sa navzájom inšpirujú, ale sa aj podporujú.S kamarátmi chodieva do bratislavského Café Scherz aj do Zlatého jeleňa a koncom novembra hosťoval aj na Múdrom pondelku, pretože jednému tímu vypadol člen. Podľa neho sú tieto kvízy spojením príjemného s užitočným.
„Je to zábava s kamarátmi a zároveň aj hra. Môj tím je aj dosť súťaživý. Sme smutní, keď sa nám nedarí a potom to zvyčajne kompenzujeme väčšou konzumáciou alkoholu,“ priznáva M. Babušiak.
Zdroj: Martina Brunovská
Rešpekt pred vedomosťami. Hoci účastníci kvízov ich berú v prvom rade ako zábavu, mnohí sa vôbec netaja súťaživosťou. „Súťažíme od novembra 2014 a dokonca si vedieme štatistiky, ako sa nám darí,“ hovorí Jana z tímu so zaujímavým názvom Zuza a Jana, ktorý aj napriek názvu má zvyčajne štyri členky.
K úspešným tímom sa radí No Popcorn, ktorý má na Múdrom pondelku na konte nejedno víťazstvo. Jeho členovia priznávajú, že keby končili v druhej polovici výsledkovej listiny, asi by ich to príliš nelákalo. Čo ich tam teda ťahá? „Je to jedinečná príležitosť ukázať zbytočné vedomosti, ktoré máme. Zároveň je to paradoxné, lebo pracujeme v oblasti vzdelávania, kde sa snažíme proti bezduchému memorovaniu faktov bojovať,“ vysvetľuje člen Andrej.
Zdroj: Martina Brunovská
L. Bagin, ktorý moderuje Múdry pondelok od jeho začiatkov, oceňuje, že mnohé tímy chodievajú pravidelne, aj keď sa nikdy ani len nepriblížili k prvej polovici poradia. Podobnú skúsenosť má aj M. Németh: „Ľudia sa chodia zabaviť, aj keď sa im v kvíze príliš nedarí,“ naznačuje.
Všimol si tiež, že niektorí ľudia majú pred vedomostnými kvízmi rešpekt. „Možno to znie trochu nedostupne, ale naozaj to nie je ako skúšanie v škole. V tíme ste štyria, každý niečo vie, navzájom sa doplníte,“ povzbudzuje L. Bagin tých, ktorí sa na účasť zatiaľ neodhodlali.
Zdroj: Martina Brunovská
E. Izakovičová aj L. Bagin si všimli, že na kvízoch je menšie zastúpenie študentov. Pripisujú to tomu, že majú asi plné zuby skúšania vedomostí zo školy a nemajú potrebu namáhať si mozgové závity ešte aj na kvízoch. „Samozrejme, radi privítame aj mladých, ale náš kvíz je trocha akademickejší a otázky sú dosť náročné, takže tam chodia skôr ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ale nie priamo študenti,“ hovorí E. Izakovičová.
M. Némethovi sa páči, že na kvíz do Café Scherz chodia rôzne vekové skupiny. Jeden tím dokonca tvoria rodičia členov iného tímu. „Vôbec to nie je len zábava pre ľudí, ktorí sedia celý deň v kanceláriách. Máme aj účastníkov, ktorí pracujú napríklad v stavebníctve,“ dodáva.
Zdroj: Martina Brunovská
Otázka za milión. Popri kvalitnej organizácii a dobrej atmosfére sú kľúčom k úspechu vedomostných kvízov kvalitné otázky. Nesmú byť príliš banálne ani veľmi náročné, zároveň by mali byť jednoznačné, aby nevznikali hádky, či je odpoveď správna alebo nie. Všetci organizátori sa zhodujú v tom, že príprava otázok si vyžaduje veľa času aj energie.
E. Izakovičová odhaduje, že zostavenie jedného kvízu jej trvá asi tridsať hodín. Nie je to len vyhľadávanie a overovanie informácií, ale aj strihanie zvukových či obrazových ukážok. Väčšinu otázok zostavuje sama, ale niekedy jej vypomôžu členovia tímov, ktoré práve nesúťažia.
Zdroj: Martina Brunovská
Na niektorých kvízoch je príprava otázok tímovou prácou. „Často aj polemizujeme, čo je vhodné a čo nie, ale snažíme sa byť ústretoví. Kvíz má byť jemne didaktický, ale účastníci by mali mať šancu prejaviť svoje vedomosti. Nemá zmysel dávať otázky, na ktoré nikto neodpovie,“ hovorí L. Bagin. Podľa neho by každý tím mal byť pri každej otázke schopný odpovedať aspoň na jednu zo štyroch podotázok.
Dôležité je, aby si kvíz zachoval rozmanitosť tém. Niekde to riešia tematickými kolami, keď v jednom kole sú otázky len z histórie, geografie alebo hudby a v Brezne dokonca aj otázky týkajúce sa mesta.
Zdroj: Martina Brunovská
Podľa M. Németha sa osobnosť tvorcu kvízu tak či onak prejaví. Podobnú skúsenosť má aj E. Izakovičová: „Som kunsthistorička, takže ich trápim architektúrou a umením. Preto je dobre, že aj iné tímy pripravujú otázky, lebo ja nedávam otázky zo športu alebo logické hádanky,“ hovorí E. Izakovičová.
