Nerozprávaj, nikto ťa nevyvolal. Utíšte sa, lebo budete všetci po škole. Tieto a ďalšie stereotypy si zo školy dobre pamätáme a pri spomienke na ne nejeden ešte stále pocíti tlak v žalúdku a zaleje ho studený pot.
A vedomosti? S odstupom času nám dochádza, prečo sme mali radi slovenčinu na základnej škole, fyziku na strednej a prečo nás dejepis nebavil, hoci ako predmet je zaujímavý.
Vedomosti máme lepšie z predmetov, kde mal učiteľ v sebe okrem prísnosti aj láskavosť, keď vedel počúvať a nielen si vynucovať pozornosť, neprednášal, ale dával otázky a chcel počuť odpovede.
AKO POMÔCŤ UČITEĽOM
Charakteristika dobrého učiteľa je nemenná v čase, nezávislá od systému vzdelávania. Pri modernom prístupe k školstvu sa aj na Slovensku už objavujú nové myšlienky, ako vychovávať „dobrých učiteľov“ a ako im okrem učebných osnov poskytnúť podporu, pomoc a nástroje, ako sa dostať k dieťaťu bližšie. Viacero zahraničných škôl buduje systém na novom type vyučovania založenom na vzťahu učiteľa a žiaka.
V čase internetu učiteľ stratil význam ako niekto, kto žiakom odovzdáva informácie. jeho novou úlohou je pomôcť deťom urobiť si v pretlaku informácií poriadokSlovenskí vzdelávací experti mali nedávno možnosť inšpirovať sa jedným z najvýznamnejších odborníkov, Dánom Larsom Rokk- jaerom, ktorý navštívil Bratislavu. V prezentácii na konferencii o firemnej filantropii Nadácie Pontis premietol niekoľko fotografií zo škôl z roku 1858 v dánskom Grindwingu a z rovnakého mesta z roku 2013.
Ukázal mapu Britského spoločenstva národov, ktorá v uplynulých storočiach predstavovala veľkú časť sveta a platil v ňom jednotný systém vzdelávania, pričom citoval aj dokument o školských testoch z Číny z roku 200. Všetky príklady mali spoločné to, že deti v škole ticho sedeli a počúvali, boli iba divákmi. „Je nevyhnutné zmeniť systém, kde je žiak v škole iba pasívnym divákom a prijímateľom vedomostí,“ povedal autor myšlienky kultúry vzájomného počúvania sa na školách L. Rokkjaer.
Skeptikom a stúpencom tradičného modelu učiteľa ako autority rozohnal pochybnosti, keď uviedol, že „žiak si ani v novom modeli nemôže robiť, čo chce. Model založený na kultúre vzájomného počúvania musí stavať na silnom vedení“.
Ivan Pribičko s Larsom Rokkjaerom (vpravo)Zdroj: archív I. Pribička
KDE SÍDLI PROVINCIA POROZUMENIA?
Časťou Rokkjaerovej metódy je priestor inšpirovaný Piatou provinciou z írskej mytológie. Ľudia v ňom museli akceptovať, že nič z toho, čo považovali za pravdu, tam automaticky neplatí. Sú iba ľudia, ktorí majú názory, a ostatní sa im snažia porozumieť. V piatej provincii pracujú učitelia medzi sebou, aj žiaci s učiteľmi. Je to utopický priestor na riešenie problémov a v školstve radikálna zmena, ktorá prichádza veľmi pomaly.
Základom kultúry načúvania je vôľa počúvať, a nie vôľa rozprávaťVo Švédsku vláda takýto systém podporuje práve vďaka L. Rokkjaerovi, autorovi systému školstva schváleného v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.
Školské dobrodružstvo
Vo švédskom Västerås sa deti v škole Äventyret (Dobrodružstvo) učia počúvať seba navzájom i učiteľov. Tí museli najskôr vstúpiť do kože detí, aby ich vedeli pochopiť a počúvať. Utópia o spoločnosti vzájomného pochopenia bez násilia je v tejto švédskej škole realitou. V triedach sú deti z rôznych vekových skupín a vždy aspoň dvaja učitelia. V osnovách majú pravidelné sedenie „v kruhu“, ako to robil už kráľ Artuš so svojimi rytiermi za okrúhlym stolom, aby zdôraznil otvorenosť, rovnosť a ochotu vzájomne sa počúvať . Názov týchto debatných kruhov je 5. provincia a pochádza tiež z keltskej mytológie – kde neplatí nič, čo platí inde, kde existujú iba názory.
Deti sa tu neboja prehovoriť, nepoznajú strach zo zlyhania a nepredstierajú vedomosti. Neučia sa preto, lebo musia, ale preto, že chcú. Prostredníctvom debatných kruhov majú zároveň možnosť zasahovať do procesu vyučovania. Určujú si vlastné ciele a na ich dosiahnutie spoločne s učiteľmi vypracúvajú individuálne študijné plány. Sú malými vedcami, ktorí sú nabádaní, aby vyslovovali hypotézy a overovali ich. Nemajú žiacke knižky, ale denníky, kde si zapisujú najdôležitejšie poznatky a výsledky. Posledný kruh na záver dňa je hodnotením toho, čo sa v ten deň naučili.
Tradičná školaZdroj: Martina Brunovská
Žiak si ani v novom modeli založenom na interakcii nemôže robiť, čo chce. aj tento model musí stavať na silnom vedení učiteľomNa Slovensko priviedol L. Rokkjaera sociológ Ivan Pribičko, jeho bývalý žiak, ktorý pracuje v zahraničí v organizácii Sharing Perspectives Foundation. „Stretol som sa s Larsom na konferencii v Kodani v čase, keď som študoval v Dánsku. Neskôr bol mentorom mojej diplomovej práce a som rád, že prijal moje pozvanie na Slovensko,“ uviedol. I. Pribičko. Okrem práce v zahraničí veľa publikuje aj na Slovensku a patrí k stúpencom školskej reformy.
„Na Slovensku nové modely škôl už sú, ale môžu fungovať iba v rámci neformálneho vzdelávania, pretože sú oficiálne považované za alternatívne prístupy. Je snaha preniesť ich aj do formálneho vzdelávania, v čom je pre nás Lars so svojimi skúsenosťami zo Švédska obrovskou inšpiráciou,“ povedal I. Pribičko.
VZŤAH UČITEĽ - ŽIAK
V súčasnosti pracuje I. Pribičko v zahraničí ako facilitátor – na školách organizuje aktivity pre študentov a profesionálov z akademického prostredia, kde im pomáha študovať aktuálne témy a angažovať sa v spoločnosti. „Pre facilitátora je kultúra vzájomného počúvania základom a stále čerpám z toho, čo som sa od Larsa naučil,“ uviedol.
I. Pribičko L. Rokkjaera na Slovensko priviedol, ale hostila ho organizácia Leaf, ktorá od budúceho školského roka spúšťa projekt elitnej strednej školy pre mimoriadne talenty Leaf Academy. „Keďže sme zahraničná škola, máme trochu iné postavenie ako domáce, pretože podliehame inej legislatíve. Spolupracujeme s expertmi na vzdelávanie z celého sveta,“ uviedol Matej Sapák z Leafu.
„Rovnako ako Lars aj my si uvedomujeme dôležitosť vzťahu medzi učiteľom a žiakom, ktorí sa môžu od seba učiť navzájom. Je pre nás dôležité stavať na tom, aby sme správne chápali motiváciu žiaka, prečo niektoré predmety ignoruje a iné obľubuje – to je kľúč k úspechu,“ hovorí. „Lars je zároveň výborný v tom, že vie pomenovať, čo je vo vzdelávaní najdôležitejšie. Radi by sme preto v budúcnosti počítali s ním na našich tréningoch pre učiteľov,“ uviedol M. Sapák.
„Dôležité je učenie sa v cykloch o náhodných témach, v ktorých sa počas jedného cyklu dozvedia rôzne vedomosti z rôznych sfér. Výskumy ukázali, že aj dobrý žiak si pamätá najviac polovicu učiva. Vedomosti z predmetov, ku ktorým neinklinuje, sa stratia. Učiť sa bez motivácie nie je riešenie,“ opisuje M. Sapák plány akadémie Leaf.
Prečítajte si aj rozhovor s Larsom Rokkjaerom a príbeh z Veľkej Idy pri Košičiach‚ kde sa škola nechala inšpirovať Reuvenom Feuersteinom (na ďalších stranách).
