Pre umenie Josefa Váchala sa nadchol aj učiteľ a knihovník z Litomyšla Josef Portman. Už v roku 1913 našiel Váchalove drevoryty v knižnej revue Philobiblon, kde bola stať o kurióznom cykle „drevorytov‚ chválospevom veľmi pekne sprevádzaných k chvále geniálnych lekárov a ránhojičov“. Umelec ho vytlačil na ručnom lise v dvadsiatich exemplároch. J. Portman ho vtedy požiadal‚ aby mu na splátky predal svoju súbornú publikáciu Nový pekelný žaltář.
NIEČO DIABOLSKÉ. Litomyšliansky knihovník prechovával celý život akúsi nevysvetliteľnú vášeň pre diela svojho menovca a postupne ich zbieral. „Jedinou mojou radosťou by bolo mať všetky vaše práce, mať pre ne miestnosti. To by bol raj, ktorý sa však nikdy neuskutoční‚“ napísal J. Portman umelcovi v roku 1915.
Originálny dom so stenami pomaľovanými Josefom Váchalom láka do českého Litomyšla tisíce návštevníkov Päť dní pred jeho smrťou mu úradníci odovzdáva-jú titul zaslúžilý umelec. “neskoro,” konštatuje VÁCHAL BOL SKLUTOČNÝ vIZIONÁR HLBOKÉHO VNÚTORNÉHO OSTROZRAKUHoci myšlienke, že by mohol vybudovať Váchalovo múzeum, sám veľmi neveril, aj tak pracoval na jej realizácii. V roku 1920, keď autora navštívil v Prahe, požiadal ho, aby mu prišiel do jeho domu v Litomyšli vyzdobiť aspoň malý výklenok. J. Váchal ho ešte v tom roku navštívil a namaľoval strop jednej miestnosti a šatník. O rok neskôr prišiel do Portmanovho domu opäť. Vymaľoval nielen ďalší strop, ale už aj nábytok – postele, skriňu, stoličky. J. Portman žiadal umelca v listoch: „Ale tú sochu vo výklenku vyrežte ako niečo strašne diabolské, rozškľabené. Bolo by dobré, keby sa mu nasadili sklenené oči, ktoré by sa natreli nejakou tou svetielkujúcou farbou... Predstavte si, ako by to v tom tmavom výklenku strašidelne vyzeralo.“
