Marrákeš sa rozhodne oplatí vidieť a zažiť. Dýcha orientom, je centrom Berberov a marockého juhu a je druhým najväčším mestom Maroka. Väčšina cestovateľov mieri do srdca Marrákeša, starej mediny. Je to všeobecné označenie pre staré časti mnohých severoafrických miest. Typická medina je opevnená, tvorí ju bludisko úzkych uličiek, niekedy dokonca zastrešených a položených na niekoľkých poschodiach nad sebou. Tieto stredoveké vnútorné mestá Arabi stavali už od deviateho storočia.
Zdroj: Jozef Martiš
Marrákešská medina je typicky orientálne chaotická. Blúdiť sa dá v uličkách souku (trhu), ale napokon vždy skončíte na obrovskom námestí Djemaa el Fna (Džemá el Fná). Dominantou je mešita Koutoubia (Kutúbija), ku ktorej vedú cesty z mnohých strán. Večer ju však možno obdivovať len z diaľky, pretože tisíce veriacich si v jej ,,útrobách“ i okolitých priestranných dvoroch určených k modlitbe roztiahli koberce, na ktorých sa modlia. Turisti sú vtedy z blízkeho okolia ,,vykázaní“ a polícia upozorňuje na zákaz fotografovania a vstupu do areálu mešity. Polícia počas modlitieb riadi aj dopravu, čím však vzniká ešte väčší dopravný zmätok.
Počas modlitieb sú turisti z blízkeho okolia mešity „vykázaní“ a polícia upozorňuje na zákaz fotografovania a vstupu do areálu mešity
Zdroj: Jozef Martiš
Na námestí Djemaa el Fna kedysi napichovali hlavy nepriateľov. Odvtedy má aj svoj názov, ktorý možno preložiť ako Miesto mŕtvych. Námestie Djemaa el Fna vstalo z popola a dnes na ňom návštevník stretne potulných umelcov, rozprávačov, akrobatov, nosičov vody, krotiteľov hadov i opíc, ženy tetujúce henou či černošských hudobníkov Gnaoua (Gnawa).
Zdroj: Jozef Martiš
Podvečer na námestí vyrastú stánky s jedlom, kde môžete ochutnať rôzne špeciality marockej kuchyne na jednom mieste, čo sa vám inde nepodarí. Od tadžínu cez grilované mäso, kuskus, baranie hlavy až po slimáky. Môžete sa osviežiť čerstvo vytlačeným pomarančovým džúsom, ale aj mätovým čajom od predavačov v stánkoch, z ktorých ,,tiahne“ para. Alebo len tak pozorovať ruch z terasy niektorej kaviarne, ktoré toto najväčšie námestie v Marrákeši obklopujú.
K magickému prístavu Essaouira patria aj reštaurácie s obrovskou ponukou rýb a mnoho malých dielní
Zdroj: Jozef Martiš
Zdroj: Jozef Martiš
ČERVENÁ PERLA. Okrem námestia si v Marrákeši nesmiete nechať ujsť uličky soukov, z ktorých sa každý na niečo špecializuje. Zájdite na miesta, kde sa kedysi konali dražby otrokov, alebo k remeselníkom, ktorí tam na kolene vyrábajú kožené tašky, opasky či tradičné babúše, ľahké kožené topánky. Ale aj na souk šperkárov, hrnčiarov, kováčov, tesárov, výrobcov ornamentných dlaždíc a obkladačiek a k maliarom. Nechajte sa vtiahnuť k voňavým lekárenským stánkom a objavte tradičné medikamenty i skrášľujúce prostriedky berberských žien.
Zdroj: Jozef Martiš
Pokiaľ zídete do južnej časti mediny, môžete sa vmiešať do pokojnejšieho života v bývalej židovskej štvrti mellah, kde v uličkách objavíte tradičný život a tiež miestne pekárne. Tí, čo majú radi históriu, môžu v Marrákeši nájsť pozostatky vládnucich dynastií, či už sú to Almoravidovci, Almohadovci alebo Saadovci. Pozoruhodná je medersa Ben Youssef, palác Bahia z 19. storočia. Je bohato zariadený a dekorovaný, záujem budia najmä apartmány určené pre konkubíny. Pokojnejšie sú aj mestské hradby a brány. Marrákeš je jednofarebné mesto – celé okrové, červené. Pôsobí však elegantne.
Zdroj: Jozef Martiš
ČAJ NAMIESTO WHISKY. Nájsť v Marrákeši typickú čajovňu nie je až také samozrejmé a jednoduché, ako by sa dalo očakávať. Napokon sa mi podarilo objaviť jeden veľmi príjemný Salon de Thé. Obľúbil som si ho a personál ma hneď aj naučil, ako čaje pripravovať. Okrem medeného džbánka s horúcou vodou dostane hosť aj tri jednodecové čajové poháriky, misku s čajom a cukorničku s veľkými kockami cukru. Čaj z misky najskôr vložíte do džbána a z neho potom zvysoka lejete do dvoch pohárikov. Tie potom vylejete späť do džbána a tento proces ešte raz zopakujete.
Pláž v hlavnej sezóne strážia policajti v uniformách, v civile, na koňoch a bravúrne zvládajú aj slalom na štvorkolkách medzi opaľujúcimi sa turistami
Zdroj: Jozef Martiš
Až potom si „hotový“ čaj nalejete do tretieho pohárika a pijete. Cukor podľa chuti vkladáte do džbánika na lístky čaju. Postupne si čaj dolievate. Typickému mätovému čaju sa tam hovorí marocká whisky. Pripravuje sa zo zeleného čaju a mäty a pijú ho veľmi sladký. Čaje pijú aj v loungeoch, v ktorých fajčia šišu, teda vodnú fajku. Treba však rátať s tým, že čaj tu stojí päť a káva desať eur. A to aj pre tých, ktorí šišu nefajčia. Ten istý čaj stojí v susednej reštaurácii deväťdesiat centov a káva dve eurá.
