Predstavme si podnikateľský zámer, ktorý vytvára produkt spĺňajúci charakteristiku verejnoprospešnej činnosti, a je postavený tak, aby na niekoľko ďalších rokov boli všetky zisky z komerčných aktivít preinvestované do ďalšieho rozvoja. Toto je bežný model väčšiny malých rozbiehajúcich sa biznisov. Takéto podnikanie však zároveň veľmi pripomína model neziskovej organizácie, ktorá síce môže podnikať, ale všetok zisk musí vrátiť späť do organizácie.
V niektorých oblastiach, napríklad vzdelávanie, ochrana prírody, sociálne služby, zdravotníctvo, kultúra, veda a iných sa teda „projekt“ môže vydať dvomi cestami – neziskovou i podnikateľskou. „Základný rozdiel medzi neziskovkou a eseročkou je, že v neziskovke v žiadnom prípade nemôžete zisk prerozdeliť medzi vlastníkov,“ hovorí pre Profit právnička Jana Hriňová.
Rozdiel medzi neziskovkou a eseročkou je, že v neziskovke v žiadnom prípade nemožno zisk prerozdeliť medzi vlastníkovČaro vlastného biznisu iste spočíva aj v nezávislosti od štátnych dotácií, eurofondov či iných grantov. Neziskovky na druhej strane využívajú takéto zdroje financovania a majú na to väčšie možnosti. Hoci dotácie sú vhodné aj pre eseročky – napríklad v oblasti regionálneho rozvoja či vytvárania pracovných miest.
„Ten, kto má peniaze, určuje pravidlá. A v nich je zväčša uvedené aj to, či danú podporu môže využiť aj eseročka alebo len nezisková organizácia,“ hovorí Milan Andrejkovič z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
NEZISKOVÉ PODNIKANIE
Podľa Zuzany Štefánikovej z občianskeho združenia AINova v minulosti musel každý neziskový projekt až do piatich rokov po jeho skončení hlásiť, či generuje zisk, a ak áno, odpočítali ho z dotácie. M. Andrejkovič však uviedol príklad, keď sa dotácie pri zisku krátiť nevyhnutne nemusia. „Ak sa v zmluve o poskytnutí prostriedkov ráta v rozpočte so spolufinancovaním z príjmu z podnikateľskej činnosti, tak sa dotácia krátiť nebude,“ opisuje.
Musí, samozrejme, ostať pri tom, že podnikanie nesmie prevážiť nad hlavnou činnosťou, ktorá má verejnoprospešný charakter. „Nezisková organizácia môže podnikať, pokiaľ nebude ohrozená kvalita, rozsah a dostupnosť služieb, pre ktoré bola založená,“ dodáva J. Hriňová.
Na ďalšej strane sa pýtame zástupcov nesziskoviek‚ v čom cítia výhodu.
