Kúpili by ste si šaty za niekoľko tisíc eur? Položte rovnakú otázku v spoločnosti a diskutujúci sa razom sformujú do dvoch táborov. Prvý povýši luxusnú módu na totem, modlu a najprirodzenejší druh nositeľného umenia. Druhý najskôr zorganizuje na Facebooku inkvizítorskú udalosť s heslom Pálime luxusný mušelín, organzu a taft.
VKUS NA PREDAJ. Extrémistické názory na módu iritovali aj Coco Chanelovú. Tvrdila, že luxus je protipól k vulgárnosti, nie opak chudoby. „Móda dokonale podčiarkuje charakter človeka. Schopnosť vyjadrovať sa odevom pritom nezávisí od výšky rozpočtu. Nejde o cenu, ale o prístup a o to, ako na ostatných vplývate svojím vonkajším prejavom,“ tvrdí módna návrhárka Jitka Klett.
V kvalitnom a unikátnom kúsku sa človek cíti celkom inak. Pocitom jedinečnosti vyžaruje úplne inú, pozitívnejšiu energiu„Stali sme sa obeťami zrýchleného života. Ľuďom chýba čas, ktorý by venovali sami sebe tak ako kedysi. Najsmutnejšie vnímam fakt, že mladá generácia si už nectí individualitu, hravosť, nápaditosť a chce si byť dnes navzájom čo najviac podobná,“ konštatuje návrhárka, ktorá vytvára vlastné dezény inšpirované kultúrou rôznych národov. „S pribúdajúcim vekom máme čoraz menej odvahy vyniknúť. Ťažko sa mi pozerá aj na infantilný imidž niektorých štyridsiatničiek. Kamuflujú sa do outfitov pre dvadsaťročné dievčatá. Akoby už zabudli s hrdosťou a gráciou nosiť svoj vek.“
POSTKOMUNISTICKÉ ÚPLETY. Kedysi štrnásťročnú Jitku Mikulovú prihlásili na odevnú školu učitelia. Všimli si žiačkin talent a vášeň pre látky. Hneď po strednej škole začala podnikať. Priťahoval ju módny (fashion) manažment a spojenie módneho návrhárstva s biznisom. Pod skratkou JM móda začala šiť konfekčné úpletové modely a dodávať ich do slovenských a českých butikov.
Zdroj: Martina Cimermanová
Pád komunizmu privial so sebou záujem o farby a novú potrebu slobody v podobe uvoľnenejších modelov. „Vyrábali sme na kvantá. Jedného dňa som v kine zbadala korpulentnú dámu v jednom z mojich modelov. Úpletové šaty vonkoncom nelichotili jej postave. Vtedy som sa rozhodla pohnúť od konfekcie k individuálnym modelom, ktoré by každej žene sadli ako uliate,“ spomína návrhárka.
Intuícia je základom dobrého obchodného rozhodovaniaV roku 1998 založila prvý módny salón v Košiciach. „Ukázalo sa, že posun k salónu haute couture bol správny krok. V tom čase zaplavili domáci trh zahraničné módne giganty. Slováci a Česi nie sú lokálpatrioti ako Švajčiari či Taliani. Bez väčších problémov prestali nakupovať u domácich textiliek a preorientovali sa na nové vzrušujúce brandy od zahraničných výrobcov,“ opisuje Jitka, dnes už s priezviskom Klett.
V čase, keď príval dovozovej módy spôsobil pokles tržieb slovenským a českým módnym výrobcom, už Jitka navrhovala módu na mieru. „Intuícia, ktorú som mala pár rokov vopred, nás udržala nad vodou,“ hovorí.
MOSKVA AJ KÁHIRA. Čoskoro pochopila, že ak sa chce pohybovať v prostredí skutočného módneho biznisu, musí poslať svoje šaty na výzvedy do sveta. Dnes si jej modely cez dodávateľov a siete butikov obliekajú ženy v Moskve, Istanbule, Káhire, Dubaji, Abú Dhabí, Dillí, Bombaji, Prahe, Bukurešti, Paríži, Londýne, Zürichu či Mníchove.
Zdroj: Martina Cimermanová
Vždy, keď sa rozhoduje expandovať do novej krajiny, prefiltruje ju prísnym analytickým hodnotením. „Hľadáme štáty so silnou kúpyschopnosťou a tradíciu pre módu. Racionálne analyzujem všetky faktory, no finálne slovo nechávam na svoj vnútorný hlas. Intuícia je základom každého dobrého obchodného rozhodnutia,“ tvrdí Jitka a naznačuje, že v biznise s módou sa neoplatí ponáhľať.
„Múdrejšie je pracovať na kontaktoch a produkte aj niekoľko rokov a vystavať ich na pevných základoch. Takto sa krok po kroku posúvame napríklad v rokovaniach s Čínou. Vidíme tu obrovský potenciál. Už rok pripomienkujeme detaily zmluvy s partnerom, ktorý vlastní po celej krajine osemdesiat exkluzívnych obchodov. Čína je výzva, lákadlo aj riziko,“ zhŕňa poznatky Jitka.
PODPIS ZA ROK. Pred štyrmi rokmi sa rozhodla preniknúť do krajín Stredného východu. Dôverne poznala miestne podnikateľské, spoločenské aj módne prostredie. Známi z Dubaja a Bejrútu tvrdili, že jej modely sú dokonalým zosobnením predstavy o haute couture tamojších žien. „Aj rokovania v arabskom svete potrebujú čas. Ak ste len nedávno dosiahli tridsať rokov a ešte k tomu ste sa narodili ako blondína, nikdy nebudete pre miestnych obchodníkov dostatočne akceptovateľným partnerom. Na oko vás síce príjmu, no v skutočnosti vnímate, že k návrhárovi – mužovi pristupujú s úplne iným rešpektom,“ vysvetľuje Jitka.
V roku 2012 zorganizovala prvú autorskú šou v Dubaji. Po intenzívnom lobbingu nasledovala prehliadka v luxusnom Emirates Palace v Abú Dhabí, čo imidžu československej návrhárky v Dubaji a Bejrúte výrazne prospelo. „Dostať priestor na autorskú šou v Emirates Palace je malým zázrakom aj pre libanonskú návrhársku elitu. Dcéry vplyvných indických a ruských magnátov si za takúto príležitosť bežne zaplatia,“ hovorí Jitka.
Podobné autorské šou sú pre módneho návrhára základným stavebným kameňom na budovanie dlhodobých obchodných základov. V roku 2016 očakávajú uzatvorenie rozpracovaných dodávateľských zmlúv s módnymi reťazcami v Káhire, v Dubaji, v Dillí a v Bombaji. „Sú to zmluvy s takzvanými designer concept stores, módnymi domami, ktoré zastupujú stovky až tisíce svetových návrhárov pod jednou strechou súčasne. Rokovania bývajú náročné a trvajú minimálne rok,“ pripomína Jitka.
Len málokedy sa z rokovaní vykľuje rozprávka typu – nákupca veľkého arabského reťazca zhliadne kolekciu a na druhý deň podpisuje zmluvu o dovoze. Ide o dlhodobú mravčiu prácu. „Manažment arabského módneho domu musíte konfrontovať s viacerými prehliadkami a kolekciami, ktoré ho ubezpečia o vašej výnimočnosti a kvalite. Pokiaľ v danej krajine po veľkej módnej šou nič nevznikne, zaplatili ste si pekne drahú reklamu. Aj to sme už zažili,“ opisuje skúsenosť Jitka...
