Keď slovenské mäso dovážame zo zahraničia

Veľké sedliacke domy, podobné kaštieľom, s bohato zdobenými fasádami v Chanave i ďalších dedinách v okrese Rimavská Sobota, Lučenec a Tornaľa už na pohľad podnecujú fantáziu. Ako sa kedysi mohlo žiť v kraji bohatých gazdov? Ale sto- a viacročné domy majú dnes fasády ošarpané, v stajniach už nebučí dobytok, neerdžia kone, aj sliepky po dvore behajú len zriedka. Ešte aj v časoch JRD boli kravy takmer v každom dome a hnali ich na pašu spoločne každý deň. Gemer bol kraj bohatých a pracovitých gazdov, darilo sa dobytku, obiliu, tabaku, cukrovej repe, zelenine aj viniču.

Hovorilo sa, že chudobné dediny nemávali na okraji rómsku osadu, lebo by ju neuživili. Dnes sú celé dediny schudobnené a pohltili ich rozširujúce sa rómske osady. Platí to aj o Chanave, mladí ľudia odchádzajú, v okrese Rimavská Sobota dosahuje nezamestnanosť slovenské maximum 27,8 percenta. V Chanave sú okrem bývalého družstva len dve súkromné gazdovstvá a jedno patrí práve Molnárovcom.

GAZDOVSKÁ KRV

Fasáda na dome, ktorý postavil dedo Molnár v roku 1938, ošarpaná nie je. Je bohato zdobená ornamentmi a dom je veľký a priestranný, veď Molnárovci patrili v minulosti medzi najväčších gazdov v dedine. Táto história rodiny siaha ďaleko do minulosti. Hospodárstvo postavené predovšetkým na chove býkov na mäso založili otec a syn, Tibor Molnár starší a mladší v roku 1989. Zreštituovali pozemky, ktoré rodine pohltila kolektivizácia, a darilo sa im. Ich majetok sa rozrástol o ďalšie hektáre a tiež o dva domy v susedstve a jeden na konci dediny, na kopci s lúkou na pašu. Obrábajú 30 hektárov pôdy, vlastnia osem hektárov lesa – a až na niektoré sezónne práce robia všetko sami.

Zdroj: Norbert Grosz, Plus 7 dní

Keď sme ich prvýkrát navštívili, bola práve jar a z pahorku na lúke pri dome, kde žije syn, štyridsiatnik, bolo krásne vidno, čo rodine patrí. Čerstvá zeleň klíčiacej úrody ich pozemky odlišovala od hnedi neobrobeného zvyšku chanavského chotára. Okrem dobytka obchodujú aj s obilím a kukuricou. Podmienky na trhu sú drsné, ale Molnárovci sú typickí hrdí gemerskí sedliaci, stavajú iba na tom, čo sami vyprodukujú tvrdou prácou. „Úver sme si vzali jediný raz, keď sme kúpili kombajn a traktor, a do roka sme ho splatili. Nakupujeme iba z toho, čo máme. Nikomu nič nedlhujeme, ani nikto nič nedlhuje nám,“ hovorí mladší hospodár.

TRADIČNE A POCTIVO

V maštali nie sú žiadne elektronické kŕmidlá, iba „seno a vidly“. To jediné, čo sa odlišuje od hospodárenia starých otcov, sú traktory, kombajn a ďalšie stroje. A tiež vedomosti. Treba sa vyznať v účtovníctve, sledovať zákony a vyhovieť hygienickým normám, mať obchodného ducha. Kľúčom ich úspechu je, že krmivo aj slamu si vyprodukujú na vlastných pozemkoch – a obilie ešte zhodnotia na trhu.

To, čo Molnárovci robia, je „tradičný chov“ doslova, bez akýchkoľvek marketingových nuáns. Rodina s niekoľkogeneračnou gazdovskou históriou sa uchytila v globalizovanom biznise presúvania výroby, tovaru a predaja.

Zdroj: Norbert Grosz, Plus 7 dní

Radi by sme napísali, že aspoň časť produkcie dávajú do domácej siete potravín, ale nie je to tak. „Situácia na trhu je zložitá. Aj keď v kraji konečne nedávno otvorili bitúnok, je stále ťažké podnikať na domácom trhu. Aby sme prežili, staviame hlavne na stabilnej príležitosti, ktorú ponúkajú obchodné firmy. V súčasnosti dodávame býky hlavne do Poľska. Niekedy aj viackrát do roka musíme prehodnocovať naše obchodné plány, improvizovať a meniť ich,“ hovorí T. Molnár mladší.

Logika trendov na trhu je neúprosná: viac ako veľké býky sa dnes oplatí chovať dobytok na takzvané mladé hovädzie. „Za 650-kilového býka po 1,70 eura za kilo mám 1105 eur a za 300-kilového po 3,50 za kilo dostanem 1050 eur. Takže načo ho mám chovať ďalší rok pre 55 eur? V súčasnosti mám päť kráv, chcel by som v budúcnosti zvýšiť ich počet, aby rodili viac,“ hovorí T. Molnár mladší. Veľkého býka odchovajú Molnárovci za dvadsať mesiacov, za tento čas narastie tak na 850 kíl. Vlani ich predali desať, ale v minulosti predávali aj o polovicu viac. Všetko do zahraničia – do Rakúska, Talianska, Poľska.

MÄSO NA STÔL

Na otázku, či vie, kde sa dostane mäso z jeho dvora na stôl, starší hospodár uviedol, že možno aj na Slovensku. „Z Rakúska idú býky do Česka, tam ich balia pre supermarket, ktorý ich potom možno vozí na Slovensko,“ smeje sa. To isté zrejme platí o poľskej obchodnej firme, s ktorou spolupracujú dnes.

Sedliacky život v Gemeri prežil kolektivizáciu, ani po nej sedliaci nestratili elán a z družstva sa ponáhľali domov, aby dali jesť kravám a prasatám, okopali zeleninu. No aj keď po osemdesiatom deviatom začali podnikať viacerí, ostali iba tí najzdatnejší. „Treba nechať ľudí, aby si sami zarobili na živobytie, ale žiaľ, prekážok je veľa,“ sťažuje sa T. Molnár starší. „Kedysi bolo hanbou zle hospodáriť, dnes keď je v rodine jeden nezamestnaný, presvedčí aj druhého, aby nechal robotu, vraj sa to tak viac oplatí,“ hovorí smutne.

Hospodárstvo Molnárovcov aj minulý rok skončilo v pluse. „Napriek suchám sme zhodnotili aj obilie a budeme uzatvárať rok so ziskom,“ pýši sa mladší hospodár.

Zdroj: Norbert Grosz, Plus 7 dní

SLOBODA VYKÚPENÁ DRINOU

Tak ako Molnárovci kedysi hospodárila celá dedina, len namiesto traktorov mali voly a kone. Chanava mala v roku 1828 viac ako 1350 obyvateľov a väčšina z nich boli roľníci. Dnes je obyvateľov dediny takmer o polovicu menej a hospodárstva sú tu iba tri.