Vznikne život zákonite všade, kde sa vyskytnú vhodné podmienky? Odpoveď na túto otázku trápi ľudí od nepamäti a zdá sa, že po prvýkrát je odpoveď na dosah. Vedecká šéfka agentúry NASA Ellen Stofanová sľubuje: „Do desiatich rokov budeme mať silné indície o existencii života mimo Zeme a do tridsať rokov aj definitívne dôkazy.“ Jej kolega Jeffrey Newmark k tomu dodáva: „Otázka už neznie či, ale kedy mimozemský život objavíme.“
Zdroj: NASA
Do desiatich rokov budeme mať silné indície o existencii života mimo Zeme a do tridsať rokov aj definitívne dôkazy.
Ellen Stofanová, vedecká šéfka NASA
K tomuto presvedčeniu ich doviedol búrlivý rozvoj výskumu v posledných dvoch desaťročiach. Kozmické sondy preskúmali planéty slnečnej sústavy a pokročili aj pozemské vedy – genetika i hlbšie pochopenie evolúcie. Hydrotermálne prieduchy na dne oceánov, kam nikdy neprenikne slnečné svetlo, nám odhalili mnohé tajomstvá vzniku života na Zemi.
Ide o život
Na sklonku minulého roka zaznel štartovací výstrel nových kozmických pretekov. Métou je objav mimozemského života a sily si tentoraz zmerajú Spojené štáty s Európou‚ pozemským kontinentom. Vyšlú svoje misie k mesiacu Európa, ktorý spája takmer všetky mysliteľné „životodarné“ výhody, aké môže poskytnúť vesmírne teleso.
Európska vesmírna agentúra ESA podpísala v polovici decembra kontrakt s firmou Airbus Defence and Space na výstavbu sondy JUICE. Vývoj „zhltne“ 350 miliónov eur a na celú misiu je pripravená miliarda eur. Štart plánujú na rok 2022‚ k Jupiteru by mala sonda doraziť v roku 2030. V jeho sústave pobudne tri a pol roka, pričom ju čaká celkovo 25 blízkych preletov nad mesiacmi Európa, Ganymedes a Kalisto. Američania zasa chystajú misiu Europa Clipper. Kongres jej v závere vlaňajška udelil najvyššiu prioritu – už v tomto roku pôjde na vývoj 175 miliónov dolárov. Kongres si výslovne želá, aby na povrchu Európy pristál aj malý výskumný modul. Celkové náklady na misiu sa odhadujú na dve miliardy dolárov. Aj Clipper má odštartovať v roku 2022‚ ale vynesie ho silnejšia raketa, takže by mal doraziť k Jupiteru skôr ako JUICE. Počas triapolročnej misie sa plánuje 45 „náletov“ na mesiac Európa vo výškach od 25 do 2 700 kilometrov.
Obe sondy majú cieľ zmapovať ľadovú kôru‚ analyzovať chemické zloženie povrchu, budú pátrať po náznakoch organizmov, ktoré cez trhliny mohla vyvrhnúť oceánska voda. Radarom nazrú hlbšie pod povrch mesiaca, skúsia zistiť zloženie a štruktúru ľadovej kôry, ako aj presnú hĺbku oceánu. Aj pri misii JUICE existuje šanca vyslať pristávací modul – už dávnejšie ho ponúkla ruská agentúra Roskosmos a po rozhodnutí Kongresu sa ruský návrh môže zdať ako veľmi dobrý nápad.
MARS ALEBO NIČ?
Experti už vedia, kde hľadať mimozemský život. Mars v poslednom čase tak trochu vypadol z hry a ani vlaňajší dôkaz tečúcej vody jeho pozíciu nezlepšil. Pred štyrmi miliardami rokov vládli na Marse podobné podmienky ako na Zemi – mal hustú atmosféru a polovicu povrchu pokrýval oceán. Nie je vylúčené, že jednoduché formy života tu vznikli.
Priaznivé podmienky však trvali „len“ miliardu rokov a potom sa situácia radikálne zmenila. Dnes je červená planéta podľa všetkého geologicky mŕtva, prakticky bez atmosféry a povrchovej vody. Je otázne, či sa život drastickým zmenám dokázal prispôsobiť a udržať sa aspoň v podobe nenáročných baktérií pod povrchom.
Mars v poslednom čase vypadol z hry. Je otázne, či sa tu život dokázal udržať aspoň v podobe nenáročných baktérií pod povrchomŠtafetu v behu za mimozemským životom teraz prevzali ľadové mesiace pri obrích planétach slnečnej sústavy Jupiter, Saturn a Urán. Ešte pred troma desaťročiami ich vedci považovali za nezaujímavé a večne zmrznuté ľadové gule.
Ľadový povrch EurópyZdroj: NASA
Dnes vieme, že to bol omyl – ide o geologicky živé telesá, ktoré vnútornú energiu čerpajú zo slapového ohrevu (pôsobením gravitačnej sily materskej planéty a ďalších mesiacov) i rádiogénneho tepla z rozpadu rádioaktívnych prvkov. Výsledkom sú globálne oceány, ukryté pod povrchovou ľadovou kôrou. Niektoré majú dostatok energie, aby pri dostatku živín rozpustených v slanej vode vystačila na vznik a rozvoj pestrého podmorského života.
EURÓPA LÁKA
Ako konštatoval Robert T. Pappalardo z Fakulty planetárnych vied Coloradskej univerzity, NASA strávila veľa času snahou pochopiť, či bol Mars obývateľný. „Ale ľadový mesiac Jupitera‚ Európa‚ má na život všetky predpoklady a pravdepodobne je obývateľný aj dnes‚“ nádeja sa americký vedec...
