Budúci doktor vraví, že doma patrí ku kresťanskej komunite. Na štúdium v drahom zahraničí si potrebuje zarobiť a toto je jedna z možností. Po promócii by chcel byť lekárom v Nemecku, Švajčiarsku alebo vo Francúzsku. Spolužiaci vedia, kde pracuje a radi prídu na pivo. Vedenie je spokojné s reklamou a tržbou od veselých hostí. Budúci právnici do tej istej pivárne chodia zasa vtedy, keď robí ich spolužiačka, Nemka Melina Kaukeová. Aj ona si privyrába. Nejaký džob popri štúdiu má takmer každý.
Medzi mestami Saarbrücken, Blieskastel, ZweibrÜcken a Ottweiler majú stokilometrovú zážitkovú Barokovú cestuMladý recepčný s poľským menom sa v rodinnom butikovom hoteli pýta, ako mi chutila pivovarnícka večera. Keď spomeniem kamerunsko-nemeckú obsluhu a študentov, z ktorých časť neboli Nemci, usmeje sa. „Saarbrücken je multi-kulti.“ Pýtam sa, čo odporúča na načatý večer a on, že džez v ich hotelovom klube. Alebo konkurenciu oproti vchodu do hotela – filmový klub s top filmami z celého sveta.

Zámok v SaarbrückeneZdroj: Profimedia.cz
Ľudia v pohybe
Do multi-kulti patrí trochu aj Bärbel Frankenhauserová, ktorá ma na druhý deň vodí barokovým Saarbrückenom. Do niekdajšieho západného Nemecka sa ešte ako dieťa prisťahovala s rodičmi z úplne iného kultúrneho prostredia. Z mesta chemikov v NDR. Multi-kulti zažil a dokonca propagoval dnešný dôchodca Siegfried Hess. Roky učil na nemeckých školách v zahraničí a dnes si spestruje seniorské roky sprievodcovstvom.
Ericovo kuchárske umenie ich dostalo do prestížneho zoznamu špičkových michelinských podnikovMulti-kulti sú aj Eric a Isabelle Dauphinovci, manželia, ktorí sú doma v neďalekom Francúzsku i v nemeckom okresnom meste Sankt Ingbert, kde majú reštauráciu Alte Brauerei (Starý pivovar). Pivo sa v staručkom dome už nevarí, ale Ericovo kuchárske umenie dostalo ich adresu do prestížneho medzinárodného zoznamu špičkových michelinských podnikov.
Pri nemeckom pive či francúzskom víne v hostinci v susednej ulici miestni štamgasti – Nemci aj Francúzi – cudzinca podpichnú, či vie, aký je rozdiel medzi Sárskom na nemeckej strane a Alsaskom vo Francúzsku, a záchodom. Kto dobre nepozná históriu, pokrúti hlavou a dozvie sa, že nijaký. Sársko i Alsasko boli vždy obsadené.
Stretávali sa tam po stáročia totálne rozdielne záujmy, nemecké i francúzske. Teritoriálne, hospodárske i politické. Učebnice histórie hovoria, že nebolo generácie, ktorú by nesužovali vojny, striedanie vlajok nad dobytými územiami a z toho vyplývajúce pľundrovanie a rozkrádanie všetkého, čo malo voľajakú hodnotu.

Isabelle a Eric DauphinovciZdroj: Ján Blažej
Čo neuvidíme
Kunsthistorička Jutta Schwanová z mesta Homburg písala doktorandskú prácu o areáli, ktorý pozná iba zo starých rytín a kresieb. Tak, ako ju kedysi rodičia pravidelne, ona mňa aspoň raz vedie na svah s 220-ročnými stromami. A rovnako, ako kedysi rodičia jej, aj ona hosťovi s nadšením rozpráva o rozprávkovej barokovej perle Sárska.
Honosný zámocký komplex Karlsberg nad Homburgom postavili za jedno desaťročie do roku 1778 pre vojvodu Karla II. Augusta z Falcka-Zweibrückenu. Bol jednou z najväčších európskych vidieckych šľachtických rezidencií. Rodina tam chcela mať všetko, nuž k obytným priestorom pristavali obrovskú kuchynskú časť, osobitné krídlo pre vojvodove záľuby – zbierky minerálov, motýľov a kolekciu 1 200 preparovaných vtákov, vraj hodnotnejšiu, než mal francúzsky kráľ. Na to nadväzovala galéria s dvomi tisíckami obrazov a vzadu boli skleníky pre okrasné rastliny a stajne.
História však tomuto dielu dožičila iba päťročný život. Vypukla Veľká francúzska revolúcia a bojovníci proti feudalizmu začali majetky skazenej šľachty drancovať. Tak principiálne, že neváhali zo stokilometrovej vzdialenosti pozvážať sto vozov slamy, aby všetko dobre horelo. To, čo zostalo na zhorenisku, rabovalo miestne obyvateľstvo. Ešte šťastie, že prezieravé panstvo cennosti včas evakuovalo do bezpečia, až k Mníchovu. Zámok už nik nezrekonštruoval, akurát sa spevňujú základy niekdajšieho skleníka, kde sa pestovali pomaranče.

Kartograf a sprievodca Hans Dieter SchmittZdroj: Ján Blažej
Ničitelia a opravári
Letný vidiecky zámoček Anna Hof pred barokovým mestom Blieskastel dostala grófka Marianne von der Leyen od manžela ako vianočný darček. Pred vojakmi francúzskej revolúcie musela však ujsť a vrátiť sa nebolo kam. Vojaci ho zničili. Dnes patrí trom miestnym podnikateľom. Prerobili ho na nie drahý romantický hotel s desiatimi izbami, reštauráciou a pivárňou pod stromami.
Nad Blieskastelom pri ničení ďalšieho zámku von der Leyenovcov postupovali Francúzi sofistikovanejšie a ekonomickejšie. Žiadna slama ani zápalka nazmar. Vzali rebríky a rozoberali kovové výstuže, ktoré držali rozpätie múrov. Veď železo bolo treba na delové gule a zbrane. Pri narušenej statike múry a ťažké strechy zámku spadli samy. Čo bolo použiteľné, ako to už býva, rozkradol ľud pospolitý.
To, čo sa dnes vypína nad mestom na základoch zámku, je impozantná budova gymnázia a internátu, postavená v päťdesiatych rokoch minulého storočia. To, že súčasný Blieskastel má podobu idylického barokového mesta so 154 pamiatkovo chránenými objektmi v úzkych uličkách pešej zóny, je aj zásluha miestnych občanov. Majitelia investujú do rekonštrukcie a údržby domov, podnikaví vytvorili kvalitné reštaurácie, kaviarničky, butiky a iné obchodíky a vo dvoroch remeselnícke dielne. Nad nimi majú čarovné príbytky.

študent Medicíny sem folefack , pôvodom z KamerunuZdroj: Ján Blažej
Časy zmien
Saarbrücken takú šancu nemal, a preto je zmesou baroka i povojnovej moderny. Dvestotisícové strategické mesto s uhoľnými baňami, hutami a dôležitými zbrojovkami desaťkrát bombardovalo britské letectvo a šestnásť ráz Američania. Osemdesiat percent budov a väčšinu priemyslu zmenili na ruiny.
Rany sú už zacelené. Huty za mestom sú v prevádzke, ale hlavné mesto spolkovej republiky Sársko sa preorientovalo na nové technológie, IT produkciu, farmáciu, školstvo, vedu a výskum. Strojársky podnik Alte Schmelz v Sankt Ingbergu, zriadený v roku 1750, a hala Möller na výrobu drôtov a valcovaného materiálu, sa zmenila na pamätník priemyselnej kultúry. Je tiež súčasťou sársko-falckej Barokovej cesty, pretože tvorcovia hál použili v exteriéri barokové prvky.
Do komplexu patria aj niekdajšie byty ženatých robotníkov prestavané na malé moderné sociálne bývanie, ubytovne slobodných i „konzum“ (potravinový obchod). Haly nie sú pod zámkom, zmenili sa na priestory, kde sa usporadúvajú koncerty a ďalšie kultúrne podujatia, kongresy, konferencie, firemné oslavy, prezentácie i diskotéky.

Barokový súkromný domZdroj: Ján Blažej
Striedanie vlajok
V rokoch 1947 až 1956 bolo Sársko francúzskym protektorátom, teraz je súčasťou Nemeckej spolkovej republiky a v Bonne i Paríži sa rozhodli odstraňovať národnostnú nevraživosť a predsudky. Zhodli sa, že s porozumením treba začať od detí.