Ako sa hospodári v národných parkoch

V susednom Maďarsku hospodárenie na chránených územiach funguje vo veľkom. Plochy národných parkov sa rozširujú a všade sú stanovené pravidlá, ako sa na danom území smie hospodáriť. Okrem veľkých štátnych družstiev, ktoré vznikajú na území národných parkov, to uživí aj malých hospodárov v okolí. Výsledkom je, že príroda ostane zachovaná a k zákazníkom sa dostane viac potravín v biokvalite, hoci bez certifikátu.

Profit mal možnosť vidieť príklad takéhoto hospodárenia v Aggteleckom národnom parku. Aj keď u nás podobné stratégie na úrovni národných parkov či ministerstiev zatiaľ nevznikli, s rovnakou myšlienkou – aj keď bez podpory‚ hospodária mnohí farmári. Napríklad na Muránskej planine.

Ovce a syr

SALAŠ ZBOJSKÁ

Ovce na Muránsku planinu jednoducho patria, kedysi tu spolu s Podpoľaním na Detve chovali najviac oviec na Slovensku. „Kde inde by sa ovce mali chovať‚ ak nie tu, na obrovských lúkach. Také pasienky v tejto nadmorskej výške inde na Slovensku nenájdete,“ hovorí Igor Vlček, zakladateľ a majiteľ Salaša Zbojská.

„Ovca na Muránskej planine nedá viac ako liter mlieka denne. Ale keď som to porovnal so šľachteným chovom na Morave, kde ovca nadojí aj dva litre za deň, a zrátal som, aké náklady tam na to vynaložili, zistil som, že som na tom vlastne lepšie,“ opisuje výhody tradičného chovu. Ovce sa voľne pasú na lúkach na západnej strane Muráňa. Sú časťou troch susedných národných parkov. Vlčekovci z nich zlomok vlastnia, ale väčšinu si prenajímajú od obcí.

Norik muránskeho typu, Veľká LúkaZdroj: Katarína Bukerová

Ovce sú miestne plemená, valašky. Okrem nich má na salaši zopár kráv, mangalíc a koní – huculov. Oviec chovajú stabilne okolo päťdesiat‚ podľa toho, koľko mlieka spotrebujú na salaši, kde okrem bryndze vyrábajú aj oštiepky a nite. „Treba to robiť s citom k tomu miestu. Rozhoduje spôsob hospodárenia aj samotné miesto. Naše produkty boli vyrobené v národnom parku a to im dáva určitý punc kvality,“ vraví hospodár.

„Prehovárali ma, aby som baranie klobásy robil vo veľkom, vraj na to mám talent, a preto aj zodpovednosť. Ale veď potom by boli tie klobásy všade rovnaké! Čaro vidieckeho turizmu spočíva práve v tom, že návštevník nájde na každom mieste niečo iné,” konštatuje I. Vlček.

Iné mravy

Na hospodárenie v národnom parku si určil svoje vlastné‚ vysoké normy. Zápasiť musí iba s tými, ktoré mu určuje štát. „Nikde v Európe nemajú také hygienické normy ako na Slovensku. Áno, bryndza obsahuje mikroorganizmy a ak si človek odvykol od prírody, môže sa stať, že bude mať črevné problémy. Ale toto je príroda. Lenže ľudia sa od nej vzdialili,” tvrdí. Sám inú ako stopercentnú bryndzu neuznáva. To, čo podľa zákona ešte bryndza je‚ podľa neho už nie je. Vraj sa nedá ovčie mlieko miešať s kravským, ktoré dobre nevykvasí.

Okrem vlastných čerstvých výrobkov z ovčieho mlieka ponúka I. Vlček na salaši aj rôznym spôsobom upravenú baraninu. „Predávať baraninu zákazníkom nebolo vôbec ľahké. Paradoxom Slovákov ako národa ovčiarov je, že baraninu nejedia a zabudli ju pripravovať. Pol roka som ju dával zadarmo, robievam v salaši baraninové hody,“ opisuje. Jeho baranina sa už po okolí preslávila ako delikatesa. Ale spôsob jej prípravy je vraj „zbojnícke tajomstvo“. Viaceré salaše sa vraj pokúšali kopírovať jeho recepty, ale ich baranina nechutí rovnako. „Treba to robiť s citom,“ prezrádza hlavnú ingredienciu.

Zdroj: TASR/Miroslav Košírer

Salašu sa darí‚ chodia sem zákazníci z celého okolia, mnohí neľutujú predĺžiť si cestu cez Brezno o pár kilometrov na sever len kvôli haluškám či tunajšej baranine. Cez víkendy treba na miesto v reštaurácii čakať. I. Vlček však pomáha aj gazdom z okolia tým‚ že predáva ich výrobky. „Salaš Zbojská je dobré predajné miesto.Ak od nich produkciu odkúpim, rýchlo ju predám a oni majú peniaze hneď, na rozdiel od potravinových sietí,” vraví.

Ako milovník valašskej kultúry si myslí, že hospodárstva ako to jeho‚ majú v celom regióne potenciál, len skutočných bačov je už dnes málo. Preto robí na svojom salaši aj vzdelávacie podujatia pre chovateľov, je spoluzakladateľom občianskeho združenia na uchovanie valašskej kultúry a stojí tu už aj nový objekt s ubytovacími kapacitami, v ktorom by mala byť bačovská škola, len nebol ešte skolaudovaný.

Drevo a kone

CHOVNÁ STANICA NORIKA MURÁNSKEHO TYPU‚ DOBŠINÁ

To‚ aké obrovské plochy panenskej, prakticky neobývanej prírody sa zachovali na strednom Slovensku, si uvedomíte, keď autom prechádzate z Muráňa do Popradu. Serpentíny cez Muránsku planinu a Slovenský raj prerušujú izolované osady, kde sa ťaží drevo alebo kameň.

Huculy, salaš ZbojskáZdroj: Katarína Bukerová

Práve Muráň je turisticky najmenej známy‚ ale najväčší kus panenských lesov a lúk. Vedie nás kľukatá cesta, lemovaná hlbokými roklinami, z ktorých vyrastá skalný masív. Smrekový porast zrazu zmizne, odkrýva sa nekonečná bieloba zasneženej lúky. Prichádzame na chovnú stanicu norika muránskeho typu s príznačným názvom Veľká lúka. Stádo koní práve vybieha do nekonečna pastvín.