Článok pokračuje pod video reklamou
V18. storočí sa v osvietenskom Francúzsku okolo Denisa Diderota združila skupina mysliteľov, aby zosumarizovali všetky dobové poznatky ľudstva. Práca na prvej európskej encyklopédii spojila vedeckú, filozofickú i umeleckú komunitu doby do obrovského tvorivého kvasenia, ktorého výsledkom bolo niečo, čo môžeme považovať za základy modernej vedy.
Odvtedy sa stáva prestížou pre každý národ pravidelne vydávať súbor poznatkov vo vlastnom jazyku, spomenieme predovšetkým Encyclopaediu Britannicu či v našich končinách Ottův slovník naučný. V každej vzdelanej domácnosti mali na polici takýto mnohozväzkový „prameň múdrosti“. Európu vzdelancov však vo vytvorení prvej knižnej encyklopédie predbehla Čína asi o 400 rokov.
Na Wikipédii má miesto každý záznam o relevantnej informácii napísaný encyklopedickým štýlom, ktorý obsahuje iba fakty, je vyvážený a doplnený citáciami
Wikipedisti
Tlačené encyklopédie písali myslitelia a spisovatelia, editovali autority doby a mali len jednu nevýhodu: v čase, keď vyšli, už boli zastarané. Zhruba 250 rokov po encyklopedistoch vytvorili ich nasledovníci encyklopédiu internetovej doby Wikipédiu.
Opäť spojila komunitu ľudí, aby zosumarizovali a postupne dopĺňali poznatky o rýchlo sa meniacom svete do nekonečného a všetkým prístupného nástroja internetu. Autorom nemusí byť odborná kapacita, ktokoľvek na svete môže informácie vkladať a meniť. No skupina pravidelných prispievateľov a editorov sa zužuje na niekoľko stotisíc nadšencov po celom svete a pre nich je kvalita tohto moderného nástroja poznávania „prestížnou“ robotou, ktorú robia ako dobrovoľníci.
Pätnásť rokov po založení (15. 1. 2001) má Wikipédia viac ako 37 miliónov článkov v 290 jazykoch. V anglickej verzii Wikipédie vznikne denne približne 10-tisíc článkov. Podľa BBC má viac ako päť miliónov hesiel, je na nej registrovaných 27 miliónov užívateľov, pričom nadšených wikipedistov je iba asi 130-tisíc. Slovenská verzia Wikipédie má dnes o niečo viac hesiel ako 208-tisíc, okolo 115-tisíc registrovaných prispievateľov, ale najaktívnejšie jadro tvorí skupina asi tridsiatich ľudí.
Absolútna sloboda prispievať na Wikipédiu dáva prakticky nekonečné možnosti dopĺňať poznatky o celom svete, no akademická komunita kritizuje internetovú encyklopédiu práve preto, že uverejnené poznatky neprešli odborným hodnotením. Je otvorená aj pre recesistov, vydieračov alebo PR, ktorých jedinou protiváhou je samoregulácia. V zásade má na Wikipédii miesto každý záznam napísaný encyklopedickým štýlom, teda obsahuje iba fakty, ktorý je vyvážený, obsahuje citácie o všetkých uvedených informáciách a jeho predmetom je nejaká relevantná informácia.
Pavučina
Wikipédia vznikala v rovnakom čase ako prvé sociálne siete, ktoré majú obrovský komerčný úspech. Na rozdiel od Facebooku či YouTube však ostáva Wikipédia stále nezisková a dodnes funguje vďaka finančným darom a práci dobrovoľníkov.
