Teraz alebo nikdy! To si povedala bývalá vrcholová manažérka Lucie Drlíková (42) v momente‚ keď pocítila, že bez ohľadu na riziko či vek nesmie človek prestať v živote hľadať ten správny smer. A tak v nadpriemerne platenom zamestnaní podpísala výpoveď.
Ako manažérka som na konci cítila úplnú prázdnotu. Teraz keď vidím klienta nadšeného z mojej práce, je to na nezaplatenie
Lucie Drlíková, fotografka
Začala sa naplno venovať svojim dvom najväčším záľubám – potápaniu a fotografii‚ ktoré spojila do podmanivého celku. S pôvabnými snímkami, ktoré vznikajú pod vodnou hladinou, v krátkom čase vyhrala množstvo medzinárodných ocenení.
Jej práce zdobia viaceré svetové galérie aj prestížne magazíny. Lucie však v poetickom umení našla viac ako len úspech. Pre niekdajšiu manažérku sa podvodné fotografie stali ručnou brzdou, ktorá ju zachránila pred vyhorením a priviedla k vnútornému naplneniu.
Nehasiť, horím!
Príbeh, vedúci až k tomuto bodu‚ bol príbehom šikovnej rodáčky z Moravy‚ ktorá po štúdiu jazykov najprv naberala pracovné skúsenosti v nemeckej spoločnosti.
Po cestovateľskej pauze, keď objavovala krásy Nového Zélandu, odštartovala úspešnú kariéru na top manažérskych pozíciách v zahraničí.
Keď jej veľká potravinárska spoločnosť, pre ktorú pracovala v Pobaltí, ponúkla možnosť odletieť do Ruska, prikývla. „Stavala sa tam fabrika a potrebovali pomoc pri vytvorení kompletnej distribučnej siete,“ hovorí L. Drlíková.

Do Moskvy mala ísť len na dva mesiace‚ ale zostala sedem rokov. „Ponúkli mi miesto obchodnej riaditeľky pre celé Rusko. Vždy som sa smiala, že neodídem, kým nedosiahneme prvú miliardu v obrate.
To nakoniec trvalo štyri roky.“ Lucii sa zo začiatku páčilo, že mohla budovať niečo od nuly, tešila sa zo zodpovednosti a z každého úspechu. „Bolo to také moje dieťa a ja som sledovala, ako rastie.“