Ukáž mi, čo máš v košíku, a ja ti poviem, kto si. Kedy ste naposledy zaostrili pohľad do nákupného košíka človeka čakajúceho pri pokladni pred vami? Bizarná sociálna detektívka poodhalí kadečo. Napríklad, ako si nažíva majiteľ obsahu konkrétneho košíka. Kozí syr, paradajky, bielkovinové pečivo = tridsiatnička vyznávajúca zdravý životný štýl. Panenka, vajcia, sushi, pivo, lasagne = bezdetný manažér. Rožky, kurča, múka, banánové jupíky = mama rodiny.
KOŠÍK AKO ZRKADLO
„Nákup potravín odzrkadľuje viac ako stav financií na účte. Poukazuje na hodnoty, vzťah k sebe samému, svojmu zdraviu, rodine,“ myslí si Francúz Guillaume Chêne, ktorý žije v Prahe ako riaditeľ spoločností Metro Cash & Carry SR a Makro Cash & Carry CZ. Podľa odborníčky na kvalitu a bezpečnosť potravín Kataríny Fašiangovej zo Slovenskej aliancie moderného obchodu obsah nákupného košíka závisí od toho, koľko majú ľudia času a peňazí.
„Mladý človek uprednostňuje polotovary, no zároveň si potrpí na vzhľad produktu a zvýšený obsah vitamínov či vlákniny. Nechce strácať čas zdĺhavou prípravou večere. Ideálne je, ak si polotovar prihreje alebo dovarí a o pár minút ho už je,“ hovorí K. Fašiangová a pripomína, že taký človek nehľadí na financie. Nakupuje to, čo si vyžaduje jeho životný štýl. Ľudia na vidieku volia skôr veci, ktoré ich zasýtia. Vrátane potravín bohatších na sacharózu a na tuk.
KRÁSA V JEDNODUCHOSTI
Po roku 1989 sme podľa K. Fašiangovej podľahli čaru nepoznaného sveta nových potravín. Očarili nás nevídané chute a atraktívne obaly, pri nákupoch a varení nás zlákalo experimentovanie a nový závan. „Po období odriekania a nevedomosti človek zrazu pocítil potrebu ochutnať všetko naleštené, západné. No a čo, že to bolo prechemizované a umelé,“ reaguje G. Chêne.
Zdroj: Maňo Štrauch
Podľa K. Fašiangovej sme postupne nabehli na vlnu biopotravín, zníženého tuku, zvýšeného obsahu vitamínov a vlákniny. „Už aj v masle si pýtame betakarotén, ktorý mu dodáva krajší žltý šmrnc. Pomaly však začíname zisťovať, že ani pri potravinách nie je všetko zlato, čo má lesk,“ hovorí K. Fašiangová. Zdôrazňuje, že si uvedomujeme, že nablýskané jablko s dokonalým tvarom a rozmermi, ktoré na stole vydrží aj tri mesiace, postupne stráca chuť. Už niekoľko rokov pozoruje trend, ktorý nás v príprave jedál tlačí späť ku koreňom.
Jedlo je ako ľudská bytosť. Každý dobrý kuchár vie, že najlepšia potravina je tá s vlastným príbehomG. Chêne to volá krása v jednoduchosti potravín. „Dobré jedlo je obyčajne to najjednoduchšie. Dokonalosť pokrmu závisí viac od jednoduchosti a pravosti surovín ako od majstrovstva kuchára či technológií,“ hovorí. V jedle vraj platí rovnaké pravidlo ako v živote. „Nakupovanie a varenie by sa príliš komplikovať nemali. Jednoduché riešenia bývajú najlepšie. Platí to v živote, pri nákupe potravín aj v kuchyni,“ zamýšľa sa G. Chêne, ktorý lásku k vareniu objavil, keď mal šesť.
Ani pri potravinách nie je všetko zlato, čo má leskRodičia sa vychystali na večierok a malý Guillaume vytiahol múku, vajcia a večer si vyplnil palacinkovým programom. Pri nakupovaní a varení uznáva lokálnosť. „Najlepšia chuť a kvalita sa skrýva v čerstvých miestnych produktoch. Jedlo je ako ľudská bytosť. Každý dobrý kuchár vie, že najlepšia potravina je tá s vlastným príbehom,“ vysvetľuje G. Chêne.
EXOTIKA V ZIME
Pri nákupe a konzumácii potravín by sme sa podľa G. Chêneho nemali riadiť dogmami, ale sedliackym rozumom, ktorý rešpektuje jednoduchosť a sezónnosť. „Iste, aj v zimných mesiacoch nájdete v ponuke reťazcov jahody a exotické ovocie. Pokojne si ich z času na čas doprajte. Ale ich nadmerná konzumácia v období, keď nerastú, nie je veľmi logická,“ hovorí G. Chêne.
Upozorňuje aj na prehnanú posadnutosť bio produktmi. „Ak si na záhrade dopestujem šalát bio spôsobom, no kúsok odo mňa leje sused na ten svoj pesticídový kokteil, s mojím šalátom si z pesticídov glgnem tiež.“
Zdroj: Michal Matloň
Podľa K. Fašiangovej sme čoraz ochotnejší čítať etikety na obaloch. „Pred siedmimi rokmi ste málokoho videli v potravinách zobrať do ruky produkt a lúskať hieroglyfy na etikete. Je to čiastočne spôsobené medializovanými potravinovými škandálmi, ale aj za to sme vďační. Najlepší zákazník je totiž dobre informovaný zákazník,“ dopĺňa K. Fašiangová.
Lepšiu informovanosť by nám už čoskoro mohlo zaručiť používanie QR kódov na potravinových výrobkoch. Podľa K. Fašiangovej by mohli nahradiť EAN kódy, ktorých informačná kapacita má svoje limity. „QR kód dokáže pojať stovky údajov od pôvodu surovín až po dátum výroby alebo spotreby. Pri jeho načítaní bude aj zamestnanec pri kase schopný odhaliť, či nejde napríklad o jogurt, ktorý mal byť dávno stiahnutý z predaja,“ hovorí K. Fašiangová.
Diskusia medzi obchodníkmi, dodávateľmi a vládou sa už začala. V medzinárodnej sieti Metro spustili testovaciu prevádzku používania QR kódov interne v sortimente rýb. V praxi si zákazník QR kód tovaru načíta cez čítačku v smartfóne a telefón mu razom vysúka zoznam detailných informácií počnúc pôvodom produktu, výrobou, cestou na pult až po výživové hodnoty či recepty.
NAJLACNEJŠIE SÚ NASPODU
Počuli ste už o hororových zápletkách, ktoré spriadajú reťazce, aby cielenými trikmi oklamali klientov? „Sklamem každého, kto za rozmiestnením tovaru v priestoroch obchodu hľadá mystérium, tajomstvo či puč. Predajca nie je strašidelný mág, ale pragmatický obchodník."
"Niektorí ukladajú na začiatok prevádzky nápoje, lebo sú ťažké a v košíku by ľahko zničili zvyšok nákupu. Iní uprednostňujú emóciu čerstvosti a ku vchodu umiestnia čerstvé potraviny, zeleninu a ovocie. Pečivo nájdete obyčajne na konci, lebo je krehké a malo by sa skladovať na vrchu nákupného košíka,“ vysvetľuje G. Chêne.
Iným príkladom sú svetlá, ktoré musí predajca prispôsobiť kvalite ponúkaného výrobku. „Jediný kilojoule, ktorý by sme pridali či odobrali v oddelení ovocia a zeleniny, by mohol zvýšeným teplom ovplyvniť výslednú kvalitu,“ vysvetľuje obchodník.
Ľudia čoraz viac čítajú etikety na obaloch. Dátumom nie vždy správne rozumejúSamostatnou kapitolou je umiestňovanie potravín do regálov. „Najnižšie ukladáme najlacnejšie produkty so základnou kvalitou. Predávajú sa zvyčajne v najväčších baleniach a tvoria 7 až 15 percent tržieb reťazca. V úrovní očí nájdete najvyhľadávanejšie produkty, ktoré tvoria neraz päťdesiat percent tržieb reťazca. Prečo by ich obchodník premiestňoval na spodok?“ pýta sa G. Chêne.
Zdroj: archív Metro
ZNÁMKA RODIČOV
Francúza najviac ťaží fakt, že informácie o kvalitných potravinách chýbajú deťom. „Prečo ich neučíme základné vedomosti zo sveta potravín vrátane schopností čítania etikiet? Len tak už ako dospelí dokážu správne zvážiť nielen cenu, ale aj kvalitu,“ zamýšľa sa G. Chêne. Dodáva, že pričastá konzumácia sladkostí by mala dostať v rodinách červenú.
„Rodičia hrajú pri plnení domácich zásob, špájz a chladničiek extrémne dôležitú úlohu. Dávajú deťom príklad a vytvárajú u nich zvyk. U nás doma napríklad nenájdete žiadne sladené nápoje, sirupy či sladkosti. Celkom stačí, ak sú im deti vystavené mimo domova. Inak majú k dispozícii všetko ostatné – chutné syry, poctivé domáce marmelády a čerstvý chlieb,“ opisuje vlastnú skúsenosť francúzsky obchodník G. Chêne.
Na ďalšej strane o zdravom rozume v kuchyni, ale tiež rozhovor s ekotoxikológom Jozefom Klímom o tom‚ čo do košíka nepatrí.
Vyhodíte jogurt po dátume spotreby?
Dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Len kvôli tomu, že si tieto pojmy neustále pletieme, končia v odpadkoch milióny ton neskazených potravín.
Len 47 percent obyvateľov EÚ rozumie označeniu „dátum minimálnej trvanlivosti“ a iba 40 percent chápe, čo je „dátum spotreby“. Možno aj preto prispieva každý Slovák do potravinového odpadu ročne stojedenástimi kilami vyhodených potravín. „Naši dedovia potraviny nebalili. Zabili prasiatko, mäso zaúdili a uskladnili na povale, kde prúdil vzduch,“ spomína Katarína Fašiangová zo Slovenskej aliancie moderného obchodu. Keď v šesťdesiatych rokoch začal rozmach balených potravín, priniesol so sebou potrebu uvádzať na obaloch dátum spotreby. „Od toho okamihu sa veľmi zvýšilo vyhadzovanie a plytvanie potravín. Ľudia rigorózne sledovali údaje a deň po uplynutí doby spotreby zásoby putovali do koša,“ pokračuje K. Fašiangová.
Jozef Klíma je jeden z prvých slovenských ekotoxikológovZdroj: archív mesačníka Zdravie
Stratégia z chladničky. Z tohto dôvodu zhruba o päť rokov od zavedenia povinného údaja o dátume spotreby sa začala na potraviny písať aj doba minimálnej trvanlivosti. Hlavným cieľom bolo zamedziť stratám z nadmerného vyhadzovania a plytvania. Európska komisia plánuje legislatívne odstrániť dátum minimálnej trvanlivosti z viacerých trvanlivých potravín ako cestoviny, ryža a podobne. Tieto potraviny sú totiž využiteľné omnoho dlhšie, než je uvedené na ich obale.
Aliancia moderného obchodu odporúča riadiť sa doma princípom FIFO (First In, First Out), ktorý pomáha zamedziť zbytočnému vyhadzovaniu „zabudnutých“ potravín. Ide o jednoduchý zvyk ukladať potraviny s dlhšou dobou spotreby v chladničke dozadu, potraviny so skoršou dopredu. „Zdroje potravín nie sú nevyčerpateľné. Už dnes je dobré premýšľať, ako s nimi narábať. Inak o dvadsať rokov nebudeme riešiť problém s odpadom, ale s nedostatkom potravín,“ uzatvára K. Fašiangová.
Dátum spotreby označuje deň, do ktorého polnoci je konzumácia výrobku bezpečná. Ide o potraviny s vysokým obsahom vody, ktoré by svojím charakterom mohli po dátume spotreby podliehať mikrobiologickému riziku. Ak je v potravine voda, rýchlejšie podlieha zmene kvality a kazeniu.
Doba minimálnej trvanlivosti poukazuje na dátum, do ktorého si potravina zachováva všetky kvalitatívne vlastnosti. Aj po jeho uplynutí je naďalej bezpečná, ak nie je porušený obal alebo na prvý pohľad nevidíte zmenu kvality.
Ekotoxikológ Jozef Klíma: Čítajte, obzerajte, voňajte
Hydroponické paradajky, žltkastý karfiol, lososy z Baltického mora či fitness tyčinky s palmovým olejom. Čomu sa pri nákupe potravín vyhýbať prezradil Profitu bývalý šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie Jozef Klíma.
Katarína FašiangováZdroj: SAMO
Ako nakupuje potraviny ekotoxikológ?
Čítam zloženie každého výrobku. Vyhýbam sa potravinám s obsahom palmového oleja. Extrémne vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín je spoluzodpovedný za nárast srdcovocievnych ochorení. Obsahuje ho takmer polovica fitness a müsli tyčiniek, keksíkov, čokolád, čokoládových nátierok vrátane najznámejšej čokoládovo-orieškovej nátierky na trhu.
