Najväčším lákadlom pre mňa bolo jazero Bajkal a jeho okolie. Fascinoval ma poznatok, že je rezervoárom pätiny celosvetových zásob povrchovej pitnej vody. Je to zároveň osemdesiat percent pitnej vody celého Ruska. Toto obrovské jazero s priezračne čistou hladinou by pohltilo polovicu Slovenska. Keď som si tieto informácie dopredu zisťoval‚ bol som nadšený. A ako vždy ma zaujímali najmä oblasti, ktoré žijú obyčajným životom s čo najmenším zásahom turizmu.
Vybrali sme sa preto s priateľkou na východnú stranu Bajkalu. Keď niekomu poviem: „Bol som na pláži na Sibíri“‚ asi to znie divne. Ale na mieste‚ kde sme sa ocitli‚ sa nachádzajú krásne piesočnaté pláže. A áno‚ v lete môže byť aj na Sibíri teplo, hoci Bajkal je studené jazero. Moja túžba skočiť doň a napiť sa z jeho vôd však bola silnejšia ako chlad. Zážitok‚ ktorý stál za to. Mimochodom‚ bola to chuťovo asi najlepšia voda‚ akú som kedy pil.
GorjačinskZdroj: Vladimír Pauco
Bajkal rozmŕza v máji a najvyššia teplota vody pri brehoch dosahuje na povrchu v auguste len 16 až 18 stupňov. Aj keď treba povedať‚ že v čase globálneho otepľovania sa aj teplota bajkalských vôd zvyšuje. Počas našej návštevy tam napríklad niektorí ľudia po prvýkrát videli aj riasy.
Oblasť medzi ruským Irkutskom‚ ktorý sa nachádza kúsok nad juhozápadným cípom Bajkalu‚ a Ulan-Ude na východe, je najpopulárnejšou časťou Transsibírskej magistrály. Tam sa na ňu napája Transmongolská železnica‚ ktorá smeruje do Ulanbátaru.
BajkalZdroj: Vladimír Pauco
NÁVRAT DO MINULOSTI
Hlavné mesto východnej Sibíri Irkutsk je dobrým východiskovým bodom na cesty po západnej strane Bajkalu. V tomto meste postavili v roku 2013 štvrť nazvanú 130 Kvartal. Zrekonštruovali tu päťdesiatšesť klasických sibírskych drevených budov a dnes je jedným z hlavných turistických lákadiel Irkutska.
Ivolginský dacanZdroj: Vladimír Pauco
Teplota vôd Bajkalu pri brehoch dosahuje v auguste len 16 až 18 stupňov. Túžba skočiť doň a napiť sa z jeho vôd však bola silnejšia ako chladJuhozápadný kút Bajkalu je turisticky obľúbenou a pomerne ľahko dostupnou oblasťou. Väčšina ciest sa začína v mestečku Listvijanka na juhu Pribajkalského národného parku. Ponúkajú tu už rôzne atrakcie ako napríklad kite surfy a povedal by som, že táto časť už stihla nasiaknuť západným štýlom turizmu. Postupujúc na sever nájdete oblasti menej zaľudnené, kde ľudia žijú tradičnejším spôsobom života. Východný breh Bajkalu je výrazne pokojnejší, menej turistický. Stretávali sme tam najmä návštevníkov z Mongolska či Kamčatky, Čukotky a iných častí Ruska.
Divák súboja v zápaseníZdroj: Vladimír Pauco
Na východnej strane sa nachádza aj dedinka Gorjačinsk‚ kde sú chýrne liečivé kúpele. Už samotný názov v mysli Slovana evokuje „gorjaco“‚ čiže horúco, čo je naozaj odvodené od tunajších horúcich prameňov. Zvedavosť nás presvedčila, a tak sme sa rozhodli niektoré kúpeľné kúry podstúpiť. Kúpele vyzerali dosť „rusky“ – asi ako u nás za čias socializmu – a ešte oveľa inakšie.
Mongolská turistka v budhistickom chráneZdroj: Vladimír Pauco
Pacienti sem zväčša chodia na viacdňové kúry, my sme prišli len na deň‚ no i tak sme museli absolvovať povinný pohovor v prijímacej kancelárii. „Čo vás trápi a aké by ste chceli procedúry?” opýtala sa nás službukonajúca doktorka. „Na cievy‚“ povedal som‚ lebo som na nič iné narýchlo neprišiel. „Chorošo, masaž i mineralni duš‚“ určila lekárka. Potom sa otočila na moju priateľku: „I vam?“ „Na pokožku‚“ odpovedala priateľka. „Chorošo, masaž i mineralni duš‚“ znela odpoveď.
V Ulan-Ude cítiť najmä mongolský vplyv. Tento kraj je preslávený aj hrdelným spevom. Započúvať sa doň je ako ponoriť sa do meditáciePrekukla naše vymyslené diagnózy a naordinovala nám univerzálnu kúru. Nakoniec však bolo už takmer všetko zavreté, a tak sme mali z návštevy kúpeľov skôr malú expedíciu. Preskúmali sme skoro každý pavilón, kým sme našli niekoho, kto nás ešte stihne vziať na procedúru. Neboli sme jediní‚ viacerí návštevníci blúdili po areáli s neľahkou úlohou „nájdi svojho terapeuta“. Aspoň sme sa pozoznamovali s ďalšími dobrodruhmi.
Stanica transmongolskej železniceZdroj: Vladimír Pauco
Nebola to však márna návšteva‚ lebo Gorjačinsk je aj domovom maľovaných a zdobených sibírskych dreveníc‚ ktoré sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
