Utečenci ako zamestnanci

Slovensko mohlo profitovať aj z utečeneckej krízy. Tvrdia to nielen aktivisti a „slniečkari“. „V prípade ľudí zo Sýrie ide o krajinu, kde životný štýl a úroveň vzdelania neboli také odlišné od toho, čo poznáme my‚“ konštatuje právnička Zuzana Števulová‚ predsedníčka Ligy za ľudské práva. „V súčasnosti emigruje najmä stredná a vyššia vrstva, čo dáva predpoklady na ich úspešnú integráciu za podmienky, že integračná politika je správne nastavená.“ Potvrdzujú to aj personalisti strojárskych firiem citovaní v médiách tým, že si vedia predstaviť výber kvalifikovaných pracovníkov z utečeneckých táborov. Nie je to však jednoduché. Máme síce na papieri migračnú politiku, ale v praxi sa podľa Ligy za ľudské práva nerealizuje. Dokument hovorí napríklad o tom, že Slovensko sa bude zapájať do presídľovacích a relokačných programov, v rámci súčasnej krízy sa však zapojiť odmietlo. „Štát robí len veľmi málo opatrení na to, aby k nám prilákal cudzincov, ktorých náš pracovný trh potrebuje,“ vysvetľuje Z. Števulová. Je podľa nej ilúziou myslieť si, že ak sa nám podarí zlepšiť školstvo, tak mladí ľudia prestanú odchádzať. „Všade na svete, aj vo vyspelých krajinách dochádza k odlevu mozgov, ale tie si to vedia nahradiť príchodom ľudí zo zahraničia. Všetky relevantné výskumy potvrdzujú prínosy migrácie v oblasti práce aj výskumu,“ argumentuje právnička.